Blondiak mi vyhovel a z kapsy vytiahol guličku bieleho ílu. Vzala som si ju do ľavej ruky, na ktorej sa mi otvorili ústa a tie ten íl pohltili.
Deidara to sledoval s otvorenými ústami.
„Ako to, že máš môj kekkei genkai?"
Pozrela som na Paina, ktorý očividne tiež čakal vysvetlenie.
Pomaly som si vzdychla.
„Keď som bola menšia, začala som vytvárať vlastné techniky. Fascinoval ma sharingan. Obzvlášť jeho schopnosť kopírovať techniky. Vtedy som ešte nemala poňatia, že sharingan mám, ale veľa ma o ňom naučil môj učiteľ Uchiha Shisui."
„Počkaj chvíľu! Povedala si Uchiha Shisui?" chytil ma Itachi za rameno.
„Áno, prečo?"
Pokrútil hlavou.
„Len tak."
Nechápala som, ale nechcela som sa pýtať.
„Jednoducho, chcela som vedieť kopírovať. Preto som vytvorila techniku, ktorá dokáže skopírovať iné techniky vrátane tých, čo by sharingan skopírovať nedokázal. Potom som ju dotiahla k úplnej dokonalosti až som s ňou mohla skopírovať aj kekkei genkai. Avšak na to potrebujem trochu chakry od osoby, od ktorej chcem ten kekkei genkai skopírovať. Napríklad, Deidara mi daroval svoju obličku, a tým sa kúsok jeho chakry dostal do môjho tela."
Kakuzu sa zahľadel na svoju ruku.
„Takže, keď som ťa vtedy zošíval....?"
„Dostal si trochu chakry do môjho tela, takže som skopírovala tvoj kekkei genkai. Avšak nemám päť sŕdc, takže nemôžem použiť tvoj celý kekkei genkai."
„To úžasné," nadchol sa Sasori.
„Ale má to háčik. Čím silnejší kekkei genkai skopírujem, tak to má horší dopad na moje telo. Keď som skopírovala Deidarov bolo mi pár dní zle, ale keby som skopírovala napríklad Hidanovu nesmrteľnosť alebo Painov rinnegan, mohla by som upadnúť do kómy."
„Tým pádom ti zakazujem niečo také skopírovať," vyhlásil vodca.
„Fajn, ale ešte dopredu ťa chcem upozorniť, že ti nepoviem, ako by si sa tú techniku mohol naučiť."
V rinneganových očiach sa mu mihlo sklamanie, ale nakoniec prikývol.
„Vyrážame," zavelil a všetci vysadli na môjho ílového orla.
.
„Konečne doma!" skríkol Deidara, keď sme vošli do nášho úkrytu.
„Radšej si choď ľahnúť," odporučila som.
„Fajn," súhlasil a nechal sa mnou odviesť do izby.
„Chvíľu si pospi a potom....."
Prerušilo ma Deidarovo chrápanie.
Ten chalan je neskutočný.
Rozpustila som mu cop, ktorý mal na vrchu hlavy a nechala ho oddychovať.
Prišla som do kuchyne, aby som si dala niečo na raňajky. Dnes som ešte nič nejedla.
.
Zaklopala som na dvere Painovej pracovne.
„Vstúpte."
Otvorila som ťažké dobové dvere a uvidela Paina sedieť za stolom, vypisovať nejaké papiere.
„Á Rýchly bojovník, čo máš pre mňa dnes?"
Hodila som pred neho muža okolo štyridsiatky zviazaného hadmi. Nukenin Ashi Deruka. Na jeho hlavu je vypísaná odmena 500 000 ryo.
Vodca sa usmial a niečo preškrtol.
„Toto je už dvadsiaty štvrtý nukenin, ktorého si mi tento týždeň priviezla. Výborne Himara."
Prikývla som.
„Ó pätnásť minút príď do konzultačky. Máme poradu. Ashiho dám Kakuzovi. Asi ti nepoďakuje. Už ho hnevá chodiť po peniaze každé tri hodiny."
„Možno sa mu nechce, ale pre peniaze urobí všetko."
„Máš pravdu," uškrnul sa.
Už sa usmieva sa častejšie než ja.
Otočila som sa na odchod.
„Počkaj chvíľu!"
Otočila som sa späť na neho.
„Všetko najlepšie k šestnástym narodeninám."
„Predstav si, že som si na to vôbec nespomenula."
Bol to fakt. Pri tom tréningu a naháňaní nukeninov som na to úplne zabudla.
„Tak som ti to pripomenul."
Prikývla som a odišla.
Prečo Pain plánuje stretnutie? Asi to bude ohľadom toho únosu Shukakuovho jinchuriky.
Otvorila som dvere svojej izby. Bol tam dosť veľký neporiadok, lebo väčšinu času som bola na misiách. Zatvorila som za sebou dvere a začala sa vyzliekať. Uprela som pohľad do zrkadla. Jazvy už boli úplne bledé, ale asi mi zostanú do konca života. Telo som už nemala kosť a koža, ale stále bolo dosť štíhle. Málokedy som sa pozerala do zrkadla, ale ak áno, vždy som mala pocit, že pri každom pohľade vyzerám inak. Siahla som si do vlasov. Už mi trochu podrástli. Mala som ich približne na úrovni brady. V odraze som zazrela papierový kvet položený na nočnom stolíku. Otočila som sa smerom ku nemu. Za ten čas sa moje city ku Hidanovi ešte viac prehĺbili. Bozk zatiaľ nebol, lebo som mala strach. O našom vzťahu okrem Paina nikto nevedel. Ale pred očami sa mi čím ďalej, tým častejšie vynáral Sasuke. Vždy som si však uvedomila, že už je po ňom. Orochimaru sa určite prevtelil. Nebola som smutná. Dobre klamem bola som smutná až na smrť, ale plakať za to nestálo.
Z chodby som počula zvuky krokov a hlasy. Rýchlo som si obliekla čierne tielko, čierne tepláky a vyrazila. Nikto veľmi neregistroval, že mám narodeniny. Teda len Dei-dei a Itachi.
Uchiha mi kúpil dango a Deidara-niisan mi namaľoval (áno, tá blondína dokáže aj maľovať) obraz, kde som ja a on. Bolo to celkom milé.
Vošla som do konzultačky a zaujala svoje obvyklé miesto. Pain prišiel onedlho a sadol si za vrchstôl a porada sa začala.
„Viete, čo je dnes za deň."
„Konečne dostaneme výplatu?" spýtal sa Kakuzu.
„Nie, ty staroch. Himara má šestnásť rokov, čo znamená, že začneme s plánovaním misie na polapenie Shukaku."
Bingo!
„Konečne normálna misia," potešil sa bábkar.
„Cením si tvoje nadšenie. Preto tam pôjdeš práve ty s Deidarom."
„Áno!" zvreskol Deidara a spadol zo stoličky.
„Môžem ísť aj ja?" otočila som sa na Paina.
„Nie."
„Prečo?"
„Lebo oni dvaja na to stačia."
Sklamane som si vzdychla.
„To je všetko?" spýtal sa Hidan podráždene.
„Hej," odvrkol vodca. Od kedy nás "prichitil", tak na Hidana v jednom kuse vrčí.
„Porada sa skončila."
Vsetci sa postavili a išli buď do svojich izieb alebo do obývačky. Ja som mala namierené do izby. Chcela som si chvíľu pospať, lebo za posledné tri dni som spala len pár hodín. Pretrela som si oči. Nasledujúce dni budú dosť zlé. Skopírovala som totiž Ashiho kekkei genkai, ktorý mu umožňuje kontrolovať počasie. Je to celkom silný kekkei genkai založený na raitone a suitone. Teraz už moje chidori sa bude môcť dokonale spojiť s vodnými technikami. Taktiež sa budem môcť lepšie skrývať a veľa ďalšieho. A preto, že je taký dobrý, tak mi z toho bude pár dní zle. Už teraz mám pocit, že sa môj žalúdok za chvíľu vyleje, ale možno postačí, keď si pospím. Už som mala ruku na kľučke, keď na mňa niekto zavolal.
„Himara! HIMARA!"
Otočila som sa, aby som videla, kto mi zabránil tomu si dopriať odpočinok.
Bol to Hidan, ktorý si rukou náprával nagélované vlasy.
„Čo chceš?"
„Na ten tvoj prístup si nikdy nezvyknem. No nič. Nechceš sa ísť so mnou prejsť a možno si skočiť do dediny na nejaké jedlo."
„Znie to dobre, ale...."
Žalúdok sa mi prevrátil. Rýchlo som si pritlačila ruku na ústa, utekala do kúpeľne a vyliala jeho obsah do záchoda. Našťastie tam nikto nebol.
„Hej, hej, si v poriadku?" počula som Hidana ako prišiel za mnou do kúpeľne.
Chcela som mu povedať, že som v pohode, ale môj žalúdok sa znovu vyprázdnil. Cítila som ako mi chytil vlasy a začal ma hladkať po chrbte. Bol tam so mnou až kým sa môj žalúdok úplne vyprázdnil.
„Prepáč," jachtala som.
Hidan sa len usmial.
Začula som kroky a vo dverách sa zjavil Pain.
„Čo sa tu deje?! Počul som zvuky."
„Nič, len mi prišlo nevoľno."
Painove oči vzplanuli a pozrel na Hidana.
„Ja ťa zabijem!"
Jashinista sa stiahol.
„Nič som neurobil!"
Vodca ho však nepočúval a chytil ho za krk.
„Čo som ti povedal?! Ona nesmie otehotnieť!"
„Ukľudni sa Pain! Len mi prišlo trochu zle, lebo...."
„Pred týždňom som vás počul!"
Roztrasene som sa postavila a pozrela mu priamo do očí.
„Ja nie som tehotná a nič sa nestalo!"
„Vážne?! A čo to potom boli za zvuky? Počul som vzdychanie."
„Cvičila som. Snažila som sa robiť kliky na troch prstoch."
Pain privrel oči a pustil Hidana.
„Prečo ti teda bolo zle?"
„Skopírovala som Ashiho kekkei genkai a z toho mi je na grc."
„Ou. Tak ja radšej pôjdem."
„To by si mal."
Keď Painove kroky stíchli, Hidan ma zodvihol na ruky a zamieril do mojej izby.
„Okamžite ma zlož!"
„Nie."
Otvoril dvere a hodil ma na posteľ.
„Ďakujem."
Usmial sa, poslal mi vzdušnú pusu a odišiel.
