10.

34 3 1
                                    

Himara:
Ten rozhovor s Kakashim som nevedela dostať z hlavy celý týždeň. Našťastie tu bol Naruto, ktorý mi pomáhal sa vrátiť na zem.

„Mara si tu?" luskol mi pred tvárou.

„Čo? Áno počúvam ťa," odpovedala som rýchlo.

„Myslím, že si nepočúvala preto ti to zopakujem. Pýtal som sa či ideš dnes trénovať alebo pôjdeme na rámen," povedal s úsmevom.

„A platiť budem musieť ja, však?" uškrnula som sa.

„Ale však tebe to nevadí," povedal sladkým hláskom a pozrel sa na mňa psími očami.

„Vieš, že toto na mňa neplatí," uzemnila som ho.

„Ach jaj," vzdychol.

Brnkla som mu po nose.

„Prepáč, ale aj tak musím ísť trénovať," povedala som a dala mu trochu peňazí.

„Ale to nemusíš," namietal.

„Trvám na tom," odvetila som.

Objal ma.

„Ďakujem ségra."

„Nepovedala som ti náhodou, že sa máš osprchovať?" nadvihla som obočie

„Už musím ísť ináč zatvoria!" vysypal a rozbehol sa preč.

Musela som sa tomu zasmiať.
Vzala som si zbrane a išla som do lesa, kam chodievam trénovať.
Je jedno koľkokrát som tu bola, to miesto mi vždy bude pripadať čarovné.
Vytiahla som z kapsy shurikeny a triafala som ich do kruhov, ktoré som nakreslila na strom.
Išla som ich pozbierať, keď som zacítila za sebou chakru.
Ten pocit energie. Cítila ju, keď som bojovala s......
Otočila som sa.
Predo mňa doskočil Lee.

„Zdravím Himara!" zvolal nadšene a urobil otočku.

„Ehh...ahoj?"

„Veľmi sa mi páči tvoj štýl boja a si zatiaľ jediný človek, ktorý so mnou dokáže držať krok. Preto chcem, aby si sa stala mojou rivalkou!"vysypal nadšene a ukázal mi palec hore.

Fakt mu hrabe.

„Ehm....."

„Vedel som, že neodmietneš. Dajme si nejaký zoznamovací súboj," navrhol a začal sa rozcvičovať.

Asi nemám na výber. Je šialený, ale pôsobil ako milý chalan.

„Čo tak preteky ku hlavám hokage. Kto prehrá musí urobiť 120 klikov," povedal sebavedomo. Z návlekov, ktoré mal na členkoch, si vybral závažia.

„To nosíš vždy?" spýtala som sa. Tento štýl tréningu je síce efektívny, ale krutý.

„Jasné. Nedávám si ich dole často, ale vidím, že si veľmi rýchla, tak pôjdem do toho naplno," povedal s úsmevom a postavil sa na štart.

„Priprav sa na prehru," uškrnula som sa.

„Uvidíme. Moje telo plné mladosti sa nevzdá," povedal odhodlane.

Zodvihla som zo zeme kamienok a vyhodila som ho do vzduchu.
Akonáhle sa dotkol zeme, vyštartovali sme. Lee bol extrémne rýchly. Konečne môžem využiť svoju plnú rýchlosť.

Utekali sme cez les a mierili sme ku skale s hlavami hokage.

„Nemyslel som si, že bude niekto až takto rýchly. Moja rivalka je úžasná! " snažil sa prekričať vietor.

„Aj ty si úžasný," odpovedala som.

Vedľa mňa sa ozval vzlyk.

Boli sme blízko.
Bežala som čo najrýchlejšie.
Lee tiež išiel na plný plyn.
Sústredila som chackru do nôh a rozbehla sa po kamennej stene.
Lee urobil to isté.
Pomaly sme sa blížili ku vrcholu.
Pristála som na rovnej zemi.

„Neviem, kto tu bol skôr," povedal Lee zadychčane.

„No pekne," vzdychla som si.

„Ale oplatilo sa to. Ešte mi nikto okrem Gai-senseia nepovedal, že som úžasný," usmieval sa.

„Si výnimočný človek Lee," usmiala som sa aj ja.

„Moja rivalkaa!" rozplakal sa.

Fakt mu hrabe.
Nedokázala som sa ubrániť smiechu.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?" spýtal sa, keď sa ukľudnil.

„Mhm."

„Prečo nosíš tu masku?"

Trochu ma to vyviedlo z miery.

„Ani neviem," to bolo jediné na čo som sa zmohla.

„Podľa mňa by si si ju mala dať dole, lebo to vyzerá, akoby si sa snažila skryť," povedal.

Dotkla som sa masky.

„Myslím, že máš pravdu," vzdychla som si a zložila si ju.

„Hneď je to lepšie," povedal veselo.

Usmiala som sa.

„Máš pekný úsmev," polichotil mi.

„Prestaň," cítila som, že sa červenám.

„Čo keby si si dala dole aj tú čelenku," navrhol.

„Ja nieviem...."

„Prosím."

„No tak fajn."

Siahla som po ochrannej čelenke a stiahla ju z oka.

Lee vyvalil oči.

„Nechcela som ťa vystrašiť," ospravedlňovala som sa.

„Nevystrašila, len ma to prekvapilo. Myslím, že ti tá jazva cez oko vytvára na tvári zaujímavý kontrast," odvetil.

„Ďakujem," mumlala som.

„Takže dnešná výzva dopadla 1:1 uvidíme, kto vyhrá nabudúce," vyhŕkol nadšene.

„Uvidíme."

Ahojte ľudia
Prepáčte, že táto kapitola nie je nijako zaujímavá, ale čo už so mnou. Chcem ešte povedať, že v tejto fanfikcii nebude misia v Skrytej hmlistej, lebo neviem, ako to zapasovať. (Pre tých, čo nevedia je to tá misia, kde sa Tím 7 stretol so Zabuzom a Hakuom.)
Ale chuuninská skúška bude.
Vidíme sa pri ďalšej kapitole
Džana

Hidden feelingsHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin