Ako správne zlomiť srdce I.

15. Alex - Nerobme mužom všetko tak jednoduché

Po zvonení som vybehla z triedy ako víchor. Zastala som pár krokov od triedy. Nik nechápal, čo stvám a rovnako nik mi nevenoval viac pozornosti. Splašene som sa pozerala zo strany na stranu. Doprava a doľava. Hľadala som v dave jeho tvár. Moje srdce splašene bilo a moc som túžila ho aspoň uvidieť. Trošku om si vyčítala, ako zle som sa k nrmu pred hodinou zchovala.

,,Niečo hľadáš, kvetinka??," ozvalo sa za mnou. Aj keď som ho nevidela, pretože stál za mnou, domyslela som si jeho šibalský úškrn na tvári. Moje srdce vynechalo jeden či dva údery.

,,Myslím, že nie," povedala som a pootočila som hlavu trošku doboku v snahe ho vidieť, no unikal môjmu zornému poľu. Odkryla som tak krk a Viktor to využil. Jeho ruky sa opäť presunuli na môj pás a jeho pery sa dotkli priesmyku môjho hrdla. No a čo že sa udivene dívali všetci okoloidúci spoluštudenti? Bolo im to úprimne jedno. Závideli nám. Ale zmierili sa so skutočnosťou.

,,Prestaň! Teraz nie!" riekla som, keď som si uvedomila, že sa na nás musel každý znechutene pozerať a hneď odkráčal preč.

,,Dobre. Čo takto dnes večer?? U nás. Chalani idú domov na víkend. Je piatok. Teda ak už nemáš nejaké iné plány," povedal sebavedome, no v jeho hlase bol takmer nebadateľný náznak neistoty. Pozýval ma k nemu. Chcel, aby som prišla. Chvíľu som váhala. Bála som sa byť s ním sama. Bála som sa, no verila som mu. Moja dôverčivejšia polovička ma presvedčila.

,,Dnešok mám voľný. Ty sa nechystáš stráviť víkend s rodinou??" čudovala som sa.

,,Mám na práci niečo neodolateľnejšie ako cestu domov," šepol hravo a chytil moju tvár o dlane.

,,Fajn. Hneď po obede prídem," riekla som. Bola som nadšená jeho plánom. Cítila som sa síce ako zamilovaná pubertiačka, ale nebol dôvod si tajiť, že Viktor sa mi vážne páčil. Priťahoval ma. Silno. A možnobto nebudr žiadna pohroma.

,,Môžeme sa naobedovať u nás. Spolu. Alebo zájdeme do reštaurácie. Tiež spolu," povedal s iskričkami v očiach.

,,Nie. Ja sa naobedujem doma. O štvrtej som u teba. Oukej??" povedala som to preto, aby nemal všetko tak brutálne jednoduché. Odolám mu. Už som síce sčasti podľahla, ale nepripustím si, že som sa zamilovala. To naozaj nie. A navyše, nemusím pozvania tohoto typu.

,,Oukej. Tak o štvrtej, " v rýchlosti maz pobozkal na pery a odcválal svojim rytierskym krokom ktovie kam do neznáma. Vlastne len na pozemku školy do neznáma. Kým neodzvoní posledný zvonček tohto týždňa.

❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇
ahoj ahoj ahoj....dúfam, že stále verne čítate a aj sa vám to páči...snáď budete nadšené alebo aspoň spokojné
krásne prázdniny❇♥
stay yourself, Rony✴