Vedel som, že koniec sa neodvratne blíži. Chcel som jej spraviť najlepšie prázdniny, aké kedy zažila. Chcela som, aby na mňa nezabudla a aby sa na mňa nehnevala, keď odídem. Cítil som sa naozaj zle. Nech som sa snažil akokoľvek, stále som mal pocit, že sa snažím málo a že padnem do zatratenia ku kope všetkých trápnych bývalých frajerov z celého sveta. Nechcel som zlyhať. Nechcel som ju sklamať. Za nič na svete som nemohol dopustiť, aby som jej ublížil. Aj keď... cítil som, že jej zlomím srdce, a to lámalo na kúsky aj moje srdce. Pomaly a bolestivo. Zvykol som si na jej prítomnosť, zvykol som si na jej vôňu, zvykol som si na jej smiech a na všetko. Dobre, priznám sa, bude mi chýbať.
Zožieral ma pocit bezmocnosti a samoty. Naplniť svoj osud, splniť niekoho vôľu a pritom úplne ublížiť osobe, ktorá mi bola najbližšia. To bolo moje poslanie. Žiť bez nej. Dostanem sa z toho niekedy? Budem si môcť niekedy odpustiť? Pohnem sa ďalej? Nie! Budem len pracovať a na žiadnu ženu nikdy nepomyslím. Budem myslieť len na ňu. Ale to je naivné, však? Nikto si nemôže povedať ,,Takýto budem." pretože nastane tá chvíľa a my urobíme niečo celkom iné. Ktohovie? Možno budem prelietavejší ako včely.
Alex si párkrát všimla, že nie som tak celkom vo svojej koži, snažila sa prísť na to, čo ma trápi, ale vždy som jej povedal, že som iba unavený. Musel som si niečo vymyslieť, aby jej nič nedošlo. Nechcel som ju sklamať takto skoro. Preto som sa snažil ju potešiť vždy, keď sa dalo. Vyzerala šťastná, no a čím viac šťastná bola, tým viac som bol spokojný, no tým viac som sa aj cítil nesvoj kvôli môjmu odchodu.
No pamätám si ten deň, kedy som sa s ňou musel rozlúčiť. Nerozumela. Mňa vtedy do srdca zasiahla dýka. Nemohol som dýchať. Rozišiel som sa s dievčaťom, ktoré som dobýval vyše roka a strávili sme spolu ani nie jeden rok. Prirástla mi k srdcu. Nenávidel som sa za to, čo som musel urobiť. Bolo to odo mňa škaredé. A zlé. Bude to niekedy lepšie?
Povedal som jej celú pravdu. Nemal som dôvod pred Alex čokoľvek tajiť. Sprvu plakala. Och, ako som si vtedy nadával. Ničil som jej krehkú dušu. Vypočula si ma. Nechala si všetko vysvetliť, a to, čo nasledovalo, ma šoklo najviac zo všetkého.
Slabo sa usmiala a hodila sa mi okolo krku. ,,Nikdy ťa neprestanem milovať," šepla. Počul som ako sa jej ťažko rozpráva, ale predsa nemohla zostať ticho. Cenil som si to, pretože som potreboval, aby niečo povedala, išiel by som sa zblázniť, keby to všetko držala v sebe. Nekričala, a práve krik a nenávisť som od nej čakal.
,,Nikdy na teba nezabudnem. Ešte nikdy som sa necítil tak skvele ako s tebou," odvetil som. Iné dievča by to ešte viac rozplakalo, ale ju nie. Zotrela si z líc posledné slzy a usmiala sa. Bola silná a nezávislá a ja viem, že jej to zostalo. Vždy bola neohrozená a neoblomná. Tým ako bola krásna a so všetkými jej vlastnosťami mala šancu dostať sa vysoko.
,,Ja viem, že nezabudneš. Chcem sa ti poďakovať..." odmlčala sa.
,,Ja by som sa mal poďakovať tebe... Aa.. nemala by si náhodou jačať a vyvádzať? Ty sa smeješ," usmial som sa. Alex to vzala ako vtip a prázdnou ulicou sa rozliehal jej smiech. Vtedy mi skutočne odľhlo. Ten pocit, že sa na mňa nehnevá a že sa so mnou smeje, keď som jej zlomil srdce..
,,Kiežby boli všetci ako ty," usmievala sa. Držala ma za ruku odkedy sa odo mňa odtiahla.
,,Kiežby boli všetky také, ako si ty," opravil som ju. Jej úsmev bol nákazlivý. Toto dievča znášalo rozchod ako poľahčujúcu okolnosť. Už ma to tak neubíjalo, aj keď som bol na seba stále naštvaný. Ona mi dávala energiu. Ona to celé robila znesiteľným.
,,Ďakujem ti za celé dva mesiace. Ďakujem ti za všetky krásne chvíle, hádky a výlety. Ďakujem ti za všetky vzrušujúce momenty. Milujem ťa," povedala bez váhania. Po líci jej tiekla slza, zotrel som jej ju a pritisol som svoje pery na tie jej. Posledný bozk. Ani si neviete predstaviť ako sladko a zároveň horko na mňa pôsobil. Bodal ma do srdca a ja som tú bolesť chcel pretrpieť, kvôli nej.
Tento večer bol pre mňa najťažším zo všetkých večerov, ktoré som kedy prežil. Skončila sa stredná, skončila sa jedna etapa a ja som kvôli Alex vnútorne odmietal pohnúť sa ďalej. Cez to všetko ma prekvapila. Vždy sa mi páčila, pretože z nej vyžarovala povrchnosť a priamosť, a presne takí sme boli obaja. Ťahalo ma to k nej od prvého momentu, keď sa jej splašený výraz objavil na tvári, keď nám raz omylom vtrhla na nemčinu. To bol ten deň, kedy som si ju začal všímať. O týždeň na to som ju prvýkrát oslovil. Odbila ma ako ľadová kráľovná a vo mne rástol adrenalín a... však viete... túžba. Chcel som ju. Tak veľmi som chcel, aby bola moja. Moja povesť mi v tom nepomáhala. Dobýval som ju dlho, ale obaja sme si tieto chvíľky preťahovania lana a podávanie víťazného žezla užívali. Oťukávali sme sa pridlho na to, aby som všetky tie chvíle mohol len tak hodiť za hlavu. Nejde to. Jej červené nechty sa zaryli do môjho srdca, a tie jazvy tam stále ostanú.
Och, to dievča som miloval. Musel som ju opustiť kvôli hlúpemu dospeláckemu biznisu, do ktorého som spadol prirýchlo. Miloval som ju a možno som si to uvedomil až keď bolo neskoro, no nikdy by som nič nemenil. Bolo to to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť. To sa nikdy nevyrovná krátkym zábavkám, aj keď ste spokojní až až. Miliónkrát som si vyčítal, že som s ňou nezostal. Miliónkrát som na ňu myslel a predstavoval som si ju v mojej novej posteli, v mojom novom domove. Miliónkrát som sa pozeral na jej fotky, ktoré vešala na sociálne siete. Miliónkrát som v sebe dusil túžbu zavolať jej. Miliónkrát som potlačil túžbu ísť ju navštíviť. A miliónkrát som sa počas porady usmieval ako blázon, pretože som si prezeral naše staré správy a fotky.
Podmanila si ma a ani o tom nevedela.
Dobyla ma a ani sa o to nechcela pokúšať.
Zlomila mi srdce, aj keď som vlastne zlomil srdce ja jej.
🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦
Ahojte, chcela by som vám popriať krásne vianočné sviatky, snáď ste si užili Ježiška a máte pripravený zoznam predsavzatí do nového roka :D Ja by som sa chcela snažiť v škole, veľa písať a tiež byť menej nahnevaná na môjho priateľa, keď má skúšky a nemá zrovna na mňa čas :D A čo vaše plány do nového roka? ;)
Šťastný nový rok, žubrienky moje ;)
Ďakujem Vám za všetko ;)
Make a wish, Vronika S. 🐦
ESTÁS LEYENDO
Ako správne zlomiť srdce I.
Romance'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
