Ako správne zlomiť srdce I.

25. Alex - Niekedy mám strašnú chuť rozkopať všetkým zadky

Dúfala som, že je to naozaj len hra. Bola to len hra. Tým som sa upokojaovala, aby ma to nevzalo ešte viac, ako som hrala. Pri jeho bad-boy fraku som mala miestami pocit, že to myslí vážne. Veď to, že by ho láska ku mne zmenili na lepšieho a milšieho sa stáva len vo filmoch. Je to strašné klišé a tažko sa tomu verí. Preto som mala neustále tie obavy, že ja s jeho budúcnosťou nemám nič spoločné.

,,A vieš ešte ti poviem k jednej noci??? Povedal si, že v posteli som najlepšia! Ty ani nie si ten drsňák, na akého sa tu snažíš hrať!! Nemôžem uveriť ako som mohla byť tak neuvedomelá a stratiť česť s niekým ako ty!!" zvýšila som hlas. Ešte som nekričala. Na chodbe okolo nás bolo rušno, no pár tvárí sa otočilo našim smerom. Už si však zvykli, že si majú hľadieť svojho, takže rýchlo odpálkovali preč. Nepotrebujeme k nášmu divadlu ešte viac abecenstva.

,,Ako som ja?? No tak, aký som??" pobavene odvrkol.

,,Si len obyčajný kretén nehodný ľudskej pozornosti!! Kebyže sa chcem zabiť, skočím z tvojho ega na tvoje IQ!!!" hrala som rozzúrene. Začínala som kričať.

,,Počuj, princezná. Nepovedal som, že sa to bude opakovať a nie si v tom nevinne, išla si toho vedome, tak sa netvár akoby som ti ublíži," povedal s hranou aroganciou. Moje naivné ja bolo dotknuté, no moje racionálne ja ma ubezpečovalo, že to len predstiera. To mi dalo silu do viac sa obuť tejto hádky.

,,Mal by si si radšej zohnať novú posteľ. Touto rýchlosťou sa ti tá tvoja čochvíľa rozpadne!" odvrkla som, aby som vyzerala aj ja ako tá, čo má navrch. Počula som, ako sa pár chalanov z ich skupinky uchechtlo.

,,Staraj sa o svoje veci," odvrkol mierne nadradene. Ešteže mu to neverím.

,,Dávaj si pozor, pretože ešte stále mám na tejto škole svojich ľudí, Belinský," riekla som ako NIEKTO.

,,Prestaň sa hrať na niečo, čo nie si. Pochop, že tentokrát si praha a nemrzí ma, že si naletela. Vedela si, čo sa stane. Chcela si to," hlesol nezaujato.

,,A ty si presne vedel, čo mi nakecať, aby som si myslela niečo iné, ako by som mala! Zahrávaš sa s nesprávnou!"

,,Ouuu, mám to brať ako zastrašenie?? Už sa teda bojím, dievčatko," vysmial ma. Len pre istotu, že by aspoň zlomok z toho, čo povedal myslel vážne, som k nemu pristúpila a zahnala sa rukou. Čakala som, že ma zastaví, ale nečakal, že niečo také spravím. A tak mu s hlasným plesknutím na tvári pristála šťavnatá facka. Hups. ,,Dávaj si pozor!" dodala som, aby som nevyzerala ako, že to ľutujem.

,,Ty si dávaj pozor, aby ti nespadla korunka, princezná," odvrkol chladne. A chytil si boľavé líce.

,,Nenosím korunky, aby som sa o ňu nemusela báť pri takých hajzloch ako si ty," zvrčala som po ňom a odráčala víťazoslávne s hlavou vztýčenou.

Misia splnená. Teraz bude nasledovať tá ťažšia časť - čeliť Romanovi. Aby som sa vyhla všetkému v jeden deň, ponáhľala som sa po škole domov. Chcela som sa vyhnúť maturantom. Čiže Romanovi, aj Viktorovi ako si všetci, čo zachytili náš ohnivý rozhovor mysleli.

,,Hej! Počkaj! Kam sa tak náhliš??" zazstavil ma hlas. ,,Do šľaka," zašepkala som si sama pre seba. ,,Tak toto presne som nechcela."

,,Domov??" odvrkla som. Neotáčala som sa. Stále som predsa hrala urazenú "princeznú".

,,Smiem ti spraviť spoločnosť??" Viktor mal prevdu, že hneď pribehne. Mal v tom jasno. Všetko si dokonale naplánoval.

,,Prečo by si mal???" O.o

,,Pretože sa zdáš byť rozrušená...a osamelá," vysvetlil zdráhavo, akoby sa bál, že ešte priloží do ohňa.

,,Nemôžeš chcieť vliezť do nohaviečiek každej rozrušenej krave. A čo ti dáva právo nazvať ma osamelou??!!!! Staraj sa o svoje problémy, Roman, a mňa nechaj na pokoji. O to jediné ťa prosím. Nenechám robiť zo seba handru. Nestojím o tvoju pozornosť!!" odvrkla som. Podľa plánu som sa k nemu takto správať nemala, ale bola som nesmierna naštvaná. Vedela som, že nič z toho dneška nebolo naozaj, ale veľmi ma to nakoplo. Do žíl sa mi zohnal adrenalín.

,,Pokoj, kvetinka. Chcel som ti len povzniesť náladu," obraňoval sa. Teda svoj postoj. Tú kvetinku nech si strčí, prosím.

,,Najprv na mňa kričíš ako na psa, aby som sa otočila a teraz ma prirovnávaš k niečomu z rastlinnej ríše?? Strčte sa! O to tvoje povznesenie nestojím," odvrkla som. Nemala som naňho náladu. Od Viktora som pochytila štipku drzosti, ktorá sa mi vkradala do hlasu. Nikdy sa nezmení, stále zostane tým parchantom. Len s rozdielom, že bude so mnou. Mala som byť predsa spokojná a šťastná, že plán vychádza a nie takto hnusná.

,,Prečo si takáto?? Je to kvôli tomu dnešku, však?? Možno mi ešte neveríš, ale myslím to s tebou vážne. Nechcem ťa do poslele, Saša. No a za Viktorove správanie sa ti ospravedlňujem," povedal vážne, milo sa usmial a nechal ma kráčať samú. Netuším o čo presne mu šlo, ale podarilo sa mu to. Zostala som v šoku.