Možno by som mohla prehodnotiť svoju negatívnu odpoveď na otázku, či by som dokázala spraviť čokoľvek pre lásku.
Dlho som premýšľala, ako bolo možné, že som Romanovi dovolila dostať sa až tak blízko. Všetko na ňom ma zrazu nepochopiteľne a ohromne iritovalo. On, jeho sebeckosť, snaha všetkému veliť, myšlienky, že všetko na svete ho vždy bude poslúchať, hlúpy školský chlapčenský systém, ktorý nazýval spolkom, únavná dobiedzavosť, neoblomná vtieravosť, majetníckosť a aj fakt, že nikdy nedokáže byť na strane porazených.
„Nechápem ako mohli moje city k Romanovi tak poľaviť. Nedokážem sa rozpamätať na to, kedy som ho prestala mať rada," zverovala som sa Amy. Koniec koncov, robili sme to tak bežne. Zdieľali sme medzi sebou svoje pocity a myšlienky.
„Možno si ho v skutočnosti nikdy nemala rada," premýšľala nahla moja kamarátka.
„Ako to myslíš?" dožadovala som sa bližšej konkretizácie.
„Mohlo sa to stať, ak si v duchu, niekde vzadu v tvojej mysli, nezabudla na Viktora," odvetila. Táto jej chvíľka na filozofovanie ma desila, ale počúvla som každé slovo, pretože našla som si v jej frázach pravdu.
„Asi máš pravdu. Nechcela som súhlasiť s tým, že ma Viktor odmietol, ale pritom som to rozhodnutie nemala ako ovplyvniť. Ani neviem prečo som sa vlastne hneď prilepila na Romana. Nenávidím na ňom skoro úplne všetko," riekla som.
„Myslím, že najlepšie si urobila, keď si sa s ním rozišla. Je to príklad dokonalého kreténa. Nalepila si sa naňho, pretože chvíľu pôsobil ako záplata. No a keď si Viktor opäť našiel k tebe cestu, rany sa zahojili a záplata je nepotrebná. Už len z toho dôvodu, že to nedokáže zniesť a je otravná," popísala situáciu.
„Wau, mozog ti teda pracuje, gratulujem," poznamenala som. Zasmiali sme sa. Bola som rada, že tie múdre slová ako z časopisu či relácie o ženských problémoch sa skončili a mohli sme prejsť na veselšiu tému.
„Vieš predsa, že vždy zostanem na tvojej strane. Nech sa už rozhodneš akokoľvek. Vždy sa budem snažiť vymyslieť plán, ako sa z toho dostaneme bez zranení. Myslím, že som si ťa celkom obľúbila, ty mrcha," povedala s nadšením a objala som ju.
„Ďakujem, je mi cťou. A tebe bude cťou ísť so mnou v sobotu na palacinky," prehodila som.
„To áno. Opovážila by si sa porušiť ročnú tradíciu a nepozvať ma na narodeniny na palacinky," zasmiala sa. Naše pokusy spraviť si na prespávačke u Amy palacinky na obed raz nedopadli práve najlepšie, preto aby sme uľahčili a menej zaťažovali život hasičov, nechávame palacinky na odborníkov.
***
„Krásne popoludnie, láska," prihovoril sa mi Roman po poslednom zvonení.
„Počkaj. Myslím, že som ti nedávnom dala kopačky," odvetila som nezaujato.
„To sa mi veľmi nepáčilo," riekol. Nedal sa zastaviť ani zastrašiť. Stále si mlel to svoje. Och!
„No asi by si si mal zvyknúť, pretože život je plný vecí, ktoré sa nám nemusia páčiť. Vieš, čo sa nepáči mne? Ty. A stále sa mi pletieš do cesty a nedáš mi dýchať. Sprac sa mi už konečne z cesty. MY dvaja sme skončili tak nerozumiem, čo to tu na mňa neustále hráš," schladila som ho.
„Hneď takto zhurta? Prečo si tak naštvaná?"
„A prečo musíš byť tak nechutný idiot? Keď už sme pri otázkach," vrátila som mu ťah.
„Stalo sa niečo?" Dokonalý príklad prekliateho kreténa.
„Správne, stalo sa to, že mi nemieniš uhnúť z cesty," odsekla som.
„Vysvetli mi, o čo ti tu vlastne ide," pokrútil hlavou a pristúpil ku mne o krok bližšie, aby ma mohol chytiť za predlaktie.
„To ty mi vysvetli, o čo ti ide! Ja sa ťa nebojím. No a ak som to minule nepovedala zreteľne jasne, tak my dvaja sme sa rozišli. Nič nás nespája a viac sa ma nedotýkaj!" zkríkla som až sa pár hláv otočilo mojim smerom, no nikto mi nevenoval viac pozornosti ako jednu sekundu a ďalej si hľadeli to svoje.
„Budem úprimný, ani to mnou nepohlo," zasmial sa. „Tento tvoj výstup ma nezastraší a hovor si čo len chceš, my dvaja sme neskončili," precedil medzi zuby. Vyzeral rozzúrene.
„Dobre, buďme teda naozaj úprimní. Na čo ma máš? Aby som bola len tvoja metla a ty so mnou budeš zametať ako sa ti zachce? To teda nie! NA to máš tie tvoje šľapky, čo si vodíš do bytu!!!!"
******♥♥♥♥♥♥*****♥♥♥***♥♥♥♥♥♥******
ČAUDY, ZLATíČKA, PREPÁČTE MI TIE MEDZERY V PRIDÁVANÍ NOVÝCH ČASTÍ ,ČLOVEK BY ČAKAL, ŽE CEZ PRÁZDNINY BUDE MAŤ KOPEC ČASU A JA TO MÁM PRESNE NAOPAK..... VEĽMI SA VÁM OSPRAVEDLŇUJEM A CHCELA BY SOM SA VÁM POĎAKOVAŤ, ŽE TO STÁLE ČÍTATE, SNÁĎ SA VÁM TO PÁČI...
PRAJEM VÁM KRÁSNE PRÁZDNINY A VEĽA NÁDHERNÉHO ČÍTANIA ♥
SY, RONY ;)
ESTÁS LEYENDO
Ako správne zlomiť srdce I.
Romance'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
