Dostať poslednú šancu sa rozlúčiť nie je najhoršie, ale od najlepšieho to má pekelne ďaleko. Nepotrebujem Romanove rozkazy, aby som mohol niečo robiť. Jemu tiež nikto nič nediktuje. Ale prečo?? Pretože každý mesiac vyberie svojmu kamarátovi jedno dievča, ktoré zvedie?? Uznajte, no nie je to choré??
Počkal som ju po škole pred hlavným vchodom. Uvidel som ju zo školy vychádzať s jej kamarátkou. Smiali sa a ani si neviete predstaviť ako veľmi ma tešilo vidieť úsmev na jej krásnej tvári. Neprestala sa usmievať ani keď jej oči uvideli mňa ako stojím a hľadím na ňu. Šepla niečo svojej kamarátke a po krátkom objatí sa rozbehla za mnou a skočila mi rovno do náruče. Objal som ju. V tej chvíli som si prial ju nikdy nepustiť. Chcel som, aby bola len moja. Stále.
„Ahoj," povedala mi. Neopúšťala naše objatie.
„Ahoj," zamrmlal som. Tak veľmi som bol rád, že ju môžem držať v objatí.
„Vieš, privítala by som ťa aj inak, keby si bol vybral menej zaľudnené miesto," šepla. Vábila ma.
„Ja s tým problém nemám," šepol som tesne pri uchu. Zachvela sa a po chvíľke zavrtela hlavou a odtiahla sa s nevinným jemným úsmevom.
„Prepáč," riekla.
„Nemám ti čo prepáčiť. ... Dostal som nápad ako to vyriešiť," začal som.
„Aký??" nadšene očakávala, čo jej odpoviem.
„Poďme niekam. Len ty a ja. Vezmem ťa niekde, kde nás nikto nebude vyrušovať. Chceš??"
„Dobre, ale dnes nie," hlesla.
„To nevadí. Hoc aj inokedy. Ale poďme." Hltal som ju očami. Všetko môže blednúť závisťou nad jej krásou. Bolo nádherná. Vždy je nádherná.
„Amy bude mať narodeniny, mohla by som ťa o niečo poprosiť??" zatiahla zdvorilo, líškavo. Tie jej žiarivé očká hrali iskrami. Jej nikdy neodolám.
„Nebudem jej robiť striptéra na narodeninovej oslave, Al," zasmial som sa. Nemyslím, že práve o to ma chcel požiadať, ale neodpustil by som si to nepovedať.
„Nie, len chcem z teba spraviť svojho komplica. Berieš??" prižmúrila oči v nešikovnej snahe zahrať grázla. Aj keď som ju prekukol, pristal som na jej hru.
„O aký kšeft ide? Nemám rád ak sa do toho ťahajú policajti," zvážnel som. Snažil som sa pôsoboť vážne a drsne. Rozosmiala sa. Má tak nádherný úsmev.
„Zlatíčko, potrebujem len kúpiť darček a pripraviť malinkú oslavičku," pokrútila hlavou akoby to so mnou bolo dávno stratené.
„Si tak roztomilá, avšak niečo mi hovorí, že tu niečo nehrá."
„Ale hrá. Všetko tu hrá. Dokonca viac ako by malo," žmurkla.
„Vážne??" zasmial som sa.
„Dobre, chcem len, aby mala dokonalé narodeniny, to je všetko. Nie je to hriech. Neodsudzuj dievča, ktoré chce pripraviť krásny deň svojej najlepšej priateľke," usmiala sa. Tie jej nevinné úsmevy a zvodné pohyby by nemali k sebe tak pasovať ako sú dokonalé práve na nej.
„A ona o tom nesmie vedieť, je to tak??"
„Správne, tak nie že si pustíš ústa na špacír, lebo uvidíš!"
„Vyhrážaš sa?? To nie je od teba pekné," pritiahol som si ju k sebe.
„Za tú chvíľku vzrušenia to stálo," riekla.
„Možno by som ťa dokázal vzrušiť aj viac, keby si mi dala šancu," zavrčal som jej tesne pri uchu. Všetky tie chvíle s ňou už ma naučili, že zvádzaniu neodolá. Bola tak jemná, ale tiež tak vášnivá, zmyselná.
„Poďme ku mne a potom môžeme ísť na tie trápne dievčenské nákupy. Čo povieš?? Súhlasíš??" moje ruky putovali po jej bokoch a môj hlas ju zvádzal. Oddávala sa mi, chcela sa mi oddať viac, ale sama so sebou bojovala. Zaklonila hlavu mierne nabok a moje pery si hneď našli svoje miesto na odhalenom mieste jej krásne voňajúcej pokožky. Cítil som ako by chcela pridvihnúť nohu, aby ma kolenom mohla tiež navnaďovať, ale bála sa.
„Som hladná," zaskuvíňala.
„Po mne??" šepol som.
„Aj!!"
**************♥*************
Ahojte, zlatíčka, prepáčte mi ďalší prestoj...mrzí ma to :)
chcela by som vám oznámiť, že v lete prejdú moje príbehy menšou rekonštrukciou, budem prepisovať, doplňovať, koreniť,... :D
moja spolužiačka mi vraví, aby som sa nebála niečo vydať, chce aby som vydala práve ASZS.....Čo poviete?? Myslíte, že by to bol dobrý nápad??? Veľmi vám ďakujem za podporu aj za hlasy a celú vašu vernosť príbehu...bez vás by som to dávno vzdala...Ďakujem ♥
SY, Rony ♥
VOUS LISEZ
Ako správne zlomiť srdce I.
Roman d'amour'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
