,,Pomoc!! Neviem čo na seba," zúfalo som vletela Mel do izby a vyrušila ju tak pri počúvaní hudby a ,,tancovaní" pred zrkadlom. Takto sme blbli bežne takže žiadna trápna situácia nebola pre nás zdrcujúco trápnou.
Prešli sme ku mne do izby. Začala sa smiať hneď, ako vstúpila a obzrela si to tam.
,,Nastal beznádejný momemt, však??" pokrútila hlavou, keď uvidela bombu vyhodenú v mojej izbe. Teda... len jej následky. Následky imaginárnej bomby vhodenej do mojej izby. Po zemi ležali rozhádzané kusy oblečenia, ktoré som vyhodila v zúfalom pokuse nájsť niečo na seba.
,,Presne tak. Nikdy som nebola na rande v niekoho dome či byte," znervóznela som. Mala som mierne obavy, no zároveň som sa tešila. Bola som nervózna a vnútri som sa triasla.
,,Ty ideš na rande, mmmm???" rypla Mel.
,,Nie!! Áno. Neviem," O.o ten zúfalý pocit, ktorý som vtedy pocítila uz nikdy nechcem zažiť.
,,Myslím, že ti môžem pomôcť," žmurkla na mňa a začala sa prehrabávať v mojom oblečení. Nakoniec vybrala biele priliehavé džíny s jemným čiernym vzorom a žltý top. Na vrch som sa rozhodla vziať čiernu koženú bundičku.
,,Je to slvelé," žiarila som šťastím. Romantické, štýlové a proste moje.
,,Viem. Moje geniálne schopnosti nemajú obdoby," usmiala sa. Sama sa chváli naozaj bežne.
,,Topánky, " blislo mi hlavou. Mel bez slova odišla a po pár sekundách sa vrátila.
,,Tam ta da dá," triumfálne zaspievala. Priniesla so sebou žlté lodičky. Tie, čo som na nej vždy obdivovala.
,,Ak budeš mať teraz odvahu si ich obuť, sú navždy tvoje," široko sa usmiala. Vedela totiž, že som vdy mala rešpekt k jej oblečeniu a topánkam. Nikdy som sa jej šatníka ani len nedotkla, zatiaľ čo ona bola v mojom častým hosťom a s radosťou ho rabovala vždy keď sa naskytla príležitosť.
,,A čo ty?? Nebudú ti chýbať??" vzala som si ich opatrne. Boli perfektné.
,,Zásadne sa citovo neviažem k svojej obuvy takže ja budem v pohode. Navyše jeden pár topánok mi chýbať nebude," zas na mňa žmurkla a odišla.
Zostala som sama so zoskladaným outfitom na posteli. Bolo to skvelé. Hneď som sa obliekla a zišla po schodoch do obývačky. Upracem to neskôr, nemohla som strácať viac času.
,,Už idem, vďaka za pomoc, Mel," zamávala som jej z predsiene. Všimla som si tiež, že aj jej priateľ Jakub je doma. ,,Ahoj, Jakub," pozdravila som ho.
,,Ahoj. Uži si rande," zvolal.
,,Melana!!!" okríkla som ju. Tá blbka mu o tom povedala. Myslela som, že je to naše tajomstvo.
,,Dúfam, že si nezabudla na gumu, Al!!!!" zasmiala sa. Keby som mala čosi po ruke určite to po nej hodím.
,,To nie je moja starosť," žartovala som. Keď si zo mňa niketo robí žarty, neurážam sa, hrám s ním jeho hru veď on sám chápe, že je to len žart. Vzala som si kľúče a mobil a prchala som preč.
Kráčala som známym mestom až k chlapčenkým intrákom. Už z diaľky bolo však jasné, že keď sa to tak volá este to tak nemusí byť. Prechádzala som okolo slintajúcich párov uprostred ich horúcich bozkov. Celá rozčarovaná som si predstavovala, čo sa môže stať, no svoje myšlienky som zahnala kdesi ďaleko, aby som neskôr nemusela byť pripravená na niečo, čo nepríde. Vyhnem sa tak zbytočnému sklamaniu.
Prišla som k dverám a na vrátnici ma pani sediaca tam poslala na najvyššie poschodie. Nejdem spochybňovať jej prácu, ale mala bordel v systéme na tomto intráku. Bolo divné, že ma bez otázok hneď pustila hore. Naozaj divné.
Zastala som pred správnymi dverami presne podľa inštrukcii, zaklopala som a čakala na známu tvár.
Po chvíli som počula kroky a otváranie dverí. Potom sa objavil on a ja som zostala zarazená.
,,To-to-to-čo???" vydesene som zo seba vytriasla po pohľade, ktorý sa mi naskytol, keď Viktor otvoril dvere.
❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇
ahoj ahoj.. ;)
dúfam, že skvelo prázdninujete a že sa vám časť bude páčiť ;-) prajem vám krásne prázdniny ♥
stay yourself, Rony❇
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Ako správne zlomiť srdce I.
Любовные романы'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
