Celý deň si ma nevšímal. Celý deň sa tváril, že neexistujem. Celý deň nebral na vedomie, že sa naňho pozerám. Celý deň ma neriešil. Akoby sa včerajšok nikdy neudial. Nevšímal si ma. Nezaujímal sa o mňa a všemocne ma ignoroval. Bol iný. Je toto len ďalšia hra?? To nedovolím!
,,Ahoj, Roman,'' pozdravila som ho, keď kráčal okolo.
,,Ahoj,'' zastavil sa a venoval mi milý a prekvapený úsmev. Myslela som, že keď ho pozdravím, hneď pôjde ďalej, ale on sa pri mne zastavil. No v hlave sa mi zrodil geniálny nápad a Romanova prítomnosť mi v tej chvíli veľmi dobre nahrávala.
,,Tak ako sa máš??'' začala som trápnu hranú konverzáciu.
,,No fajn, keď ťa vidím. Smiem ti spraviť doprovod domov???'' zaváhal, ale aj tak pôsobil neodbytne a sebavedome. Ako Roman.
,,No ja bývam u babky. Je to hneď za rohom. Nie je potrebné, aby si mi robil sprievod,'' zaklamala som. ,,Ale môžeš ma odprevadiť pred školu,'' hravo som riekla.
,,Aj to je niečo,'' usmial sa. Tvárila som sa, že na mňa jeho čaro zaberá. Táto hra ma začínala baviť. Prihlásim sa na herectvo! Len mi dajte inú hlavnú postavu k sebe, prosím.
,,Môžme ísť,'' zatvorila som skrinku, so širokým úsmevom rozprestreným na tvári som sa obrátila k Romanovi a spolu sme vyšli zo školy. Zostali sme stáť pred školou a veselo sme ,,štebotali''.
O pár chvíľ vyšiel zo školy aj ten, ktorý celé dni zamestnáva moje myšlienky. Ten, na koho som čakala. Mala som plán. Plán vzbudiť v ňom aspoň trošku žiarlivosti. No to ako presne to urobím, som ešte nestihla premyslieť. Nevedela som, čo mám urobiť, aby priznal, že ignorovať ma, bola chyba. Urobila som teda prvé, čo mi napadlo. Pobozkala som ho. Pobozkala som Romana a ten sa začal chytať a spolupracovať. Mrzí ma, ak som v ňom vzbudila nepravé nádeje a nikdy nenaplniteľné túžby, no momentálne je len postavičkou v mojom Človeče, nehnevaj sa. Vlastne nie, nemrzí ma to. Aj tak som to vždy chcela urobiť.
Videla som Viktora odísť najrýchlejšie, ako mu nohy dovolili a usmiala som sa sama pre seba. Rýchlo som vycúvala od bozku.
,,Prepáč, netuším, čo ma to napadlo," cúvala som.
Potom som sa pomaly odtiahla od Romana, ospravedlnila som sa mu, že už musím ísť a zberala som sa na odchod, no zastavila ma jeho ruka, ktorá chytila tú moju a pritiahla si ma späť k sebe. Stáli sme tvárami tesne pri sebe a jeho pohľad preskakoval z mojich očí na pery. Potom som sa letmo pozrela na jeho túžobne pootvorené pery a započúvala som sa do splašeného bitia našich sŕdc sprevádzané naším rýchlym dychom. On bol roztúžený a ja vystrašená. Túžilasom urobiť len jediné. A aj to urobil. Vrhol sa mi na pery a to bolo to, na čo čakal. Jeho ruky behali po mojom zadku a moje ruky boli položené na jeho ramenách. Chodí do posilky?? Bozkávali sme sa pred školou a bolo v tom viac, než len pomsta a plán na žiarlivostnú scénu. Bola v tom vášeň a túžba, ktorú som nedokázala zastaviť. V tej chvíli som bola nekontrolovateľná. Chcela som ho. Fakt moc. Nevedela som, čo sa to so mnou deje. Chcela som, aby si ma Viktor vzal domov alebo aby sme niekam ušli, zašili sa tak ako naposledy a....počkať!! Do kelu! To nie je Viktor!!!!!! Asi som len potrebovala Viktora tak, že som skočila po prvej návnade. Problém bol v tom, že som Romana ako náhradu nebrala. Bola to... obeť?
Potom som sa mierne odlepila od jeho pier, aby som nabrala trošku vzduchu do pľúc. ,,Mala by som už naozaj ísť,'' roztržito som sa usmiala a splašene som dýchala.
,,Nevydržím to, kým ťa znovu uvidím,'' riekol a jeho dych bol tiež splašený ako môj. Vydesila som sa ešte viac. Do kelu! Z tohto kruhu sa nedostanem. Čo som to ja sprostá urobila?
,,Myslím, že ani ja.'' Čo to hovorím?? Znova ma pobozkal. Ovinula som ruky okolo jeho krku tým som sa dostala k jeho prepracovanej hrude. Nebol tak zlý ako sa zdal. Navyše bol celkom fešák. Všetky ho chceli. Len Viktora vždy o niečo málo viac.
,,Nepustím ťa,'' zavrčal do bozku.
,,Musíš,'' riekla som nervózne.
,,Už teraz som nedočkavý kedy ťa znovu pobozkám,'' zatiahol trochu zúfalo. Fakt po mne zúfalo túžil. A aj malá časť zo mňa bezhlavo túžila po ňom. Bol to taký záblesk túžby. Ale ja som túžila po inom.
,,Neboj sa.''
,,Budem ťa môcť znovu pobozkať alebo sa zas idete hrať s Belinským na mačku a myš??'' trošku sklesol. Oprel si čelo o to moje a díval sa mi do očí.
,,Ja neviem,'' bola to pravda. Naozaj som nevedela, čo ďalej robiť.
Trpko ma pobozkal a pustil ma z objatia. To bolo naozaj zúfalé, ale milé. A ohromne neprirodzené na chalana ako je on.
,,Ja naozaj neviem, čo robiť. Ale nechcem ťa sklamať, sľubujem.'' Do kelu, do kelu, do kelu, do kelu!
Cestou domov som ešte napísala odhodlanú smsku Viktorovi. Vo vnútri som mala nekonečný zoznam otázok a hrozný neporiadok. Čo teraz??
Bola som naštvaná a vedela som, že som spravila obrovský prešľap.
*****★******★******★*****★******★****★*****★****
ahojte, pôvodne to malo byť inak, ale potom som sa rozhodla to predsa len trošku skomplikovať... tak dúfam, že sa za to na mňa nehneváte a ďalej zostanete verné/í tomuto príbehu...určite sa nemusíte báť, že tento príbeh skončí, mám to premyslené už do 42. kapitoly, takže sa tam ešte všeličo udeje, tak len ďalej čítajte...
stay yourself, Rony★
STAI LEGGENDO
Ako správne zlomiť srdce I.
Storie d'amore'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
