,,Chceš odo mňa pomoc. Celý čas ma namotávaš len aby som mohla za teba pomstiť tvoje členstvo v idiotskom spolku!!!" kričala som. Ten hajzel ma využíva!! Prepáčte mi, že som zvýšila intenzitu hlavu, ale bola som vytočená. Chcela som mu pomôcť, to áno. Ale nechce sa viazať a kde mám záruku, že ma potom neodkopne?? Čo ak sa takto so mnou len zahráva??
,,Nie, Alex, ja ťa...mám rád. Teba sa snažím uchrániť viac ako všetky ostatné. Chcem sa dostať zo spolku, aby som mohol byť s tebou," povedal jemne a chytil moju tvár do dlaní. Snažil sama upokojiť.
,,Takže preto so mnou nechceš chodiť?? Nebojíš sa teda záväzkov??" spýtala som sa pre objasnenie.
,,To nie. Nemyslím si, že niekedy zmením názor. Nechcem, aby ma niekto s niekým spájal na základe partnerského párikovania. Avšak vidím vo svojej budúcnosti teba." Trošku mu to chalanovi nešlo ale nakoniec ma upokojil.
,,Mám strach," priznala som s hrčou v hrdle a so slzami v očiach. Usmial sa. Zotrel mi slzu z líca a jediným pohľadom som sa upokojila.
,,Chápem to, ale ja nemám v úmysloch ťa sklamať," povedal vľúdne.
,,Ale párkrát sa ti to už podarilo. Dnes určite," odsekla som smutne.
,,Chcem ťa iba pre seba. Nikdy som sa k nijakej, ktorá sa mnou dala zviesť, nevrátil. Ty brázdiš v mojich myšlienkach každý jeden deň. Nedokážem sa sústrediť. Pre si podstatná iba ty a spravím všetko, aby som mohol byť s tebou. Zbožňujem tvoje vlasy, tvoju sladkú vôňu, milý výstup, krásne oči, odzbrojujúci úsmev, ladné pohyby, dokonalé krivky a žeriem tvoje bozky. Túžim po tebe, Alex. Bláznim, keď som bez teba a šaliem, keď ťa vidím, pretože ťa chcem, ale nemôžeš byť moja," upokojoval ma. Už len jeho dotyk utlmoval moje vzlyky až kým úplne ustali. Našla som v ňom nečakané útočisko. U tak povrchného idiota s egom vyšším ako samotné IQ, ale očividne som sa v ňom mýlila. Nie je taký, aký som si myslela, že je kým som sa bránila pripustiť si ho k telu.
,,Hovoríš to len aby som sa pomstila tvojmu spolku. Prečo jednoducho neodídeš???" pochybovala som. Aj cez to, že som mu dôverovala som mala isté obavy. Utešil ma a upokojil, avšak vždy existuje nejaké to sle a avšak. Niečo ako zadné vrátka. Alebo podvedomý strach.
,,Je v tom viac ako spolok kreténov. Ak by som od nich odišiel, vymysleli by si čokoľvek, aby ma zrazili k zemi a vylúčili. Preto ich musíme rozožrať zvnútra a budeš spokojná, sľubujem," pritlačil sa mi na pery, no odtiahla som sa. Chvíľu som premýšľala. Zdvihla som oči k nemu s otázkou. Predtým som viac ako čokoľvek chcela, aby jeho pery spolupracovali, ale teraz chcem odpovede.
,,Miluješ ma??"
,,Nemôžem povedať tak silné slová, ale určite si jediná, ktorá mi nie je ľahostajná. Záleží mi na tebe. Veríš mi??" pozrel sa mi do očí a pomaly sa približoval späť.
Hlas som mala uväznený v hrdle. Nezmohla som sa vydať ani hlások. Chcel ma pobozkať a ja som ten bozk už nechcela. Čakal však len na moju odpoveď. Tá nechcela prísť. Bola som zranená. Potrebovala som byť sama a vstrebať to.
,,Asi už pôjdem," riekla som a zberala som sa na odchod. Viktor ms však potiahol naspäť na gauč a nepotreboval na to ani drevorubačskú silu. Môj zadok dopadol zas na jeho gauč tesne vedľa neho.
,,Alex, chcem ma, je to tak??" spýtal sa, aby ma presvedčil o niečom, čo viem aj sama. Prikývla som, lebo slovám sa nechcelo. ,,Ale bojíš sa... Do kelu, ako ti mám dokázať, že ťa nepodrazím, Al?!" zatiahol zúfalo. Myslím, že by sa mu dalo veriť. O.o
,,Tak dobre," prikývla som a priestor medzi nami som znížila na minimum. Chopil sa jasného vedenia. V jeho bozkoch bolo niečo viac ako len pobláznenie, vášeň a túžba. Cítila som z neho neočakávanú oddanosť a nehu. Ľúbil ma. Chcela som, aby to tak bolo. Ľúbil ma, ale inak ako by som si to želala. Slovám som neverila. Bola som si istá, že ma nesklame. Už len tá biologická peíťažlivosť a jej prejavy, ktoré som z neho jasne vedela prečítať, ma utvrdili v tom, že by bolo predsa len správne nezaťažovať sa problémami a nenechať si toto dobrodružstvo prekĺznuť pomedzi prsty.
Možno ho skutočne ľúbim, tak sa zdá. Keby aj on miloval mňa. Aspoň z polovice, tak ja jeho.
No nevzdám to a bydem dúfať, že sa možno časom niečo zmení.
❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇
sľúbila som môjmu zlatíčku časť ešte teraz hneď, tak tu ju máte....zlato, si skvelá, ďakujem (btw, ty dúfam viež že myslím teba :D ) ber to ako neoficialne venovanie časti...moc ďakujem♥
stay yourself, Rony❇
VOUS LISEZ
Ako správne zlomiť srdce I.
Roman d'amour'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
