62. Alex - Bez boja si zbabelec, čo uteká

328 20 6
                                    

,,Vravela si, že to nie je on? Tak kto to potom je?" spýtala sa Am nechápavo. Išli sme spolu von, pretože som sa potrebovala vyrozprávať. Aj keď bola Am majster v nechápavosti, bola to moja najlepšia kamarátka, ktorá vždy stála pri mne.

,,Ach, Am, ty trúba. Vysvetľujem ti to už druhý krát. Je to Viktor, ale niečo mi na ňom nehrá," opakovala som sa.

,,Dobre, čo je teda inak?" nadväzovala. Jej snaha pomôcť mi aj naoriek tomu, ako veľmi sa snažila ma pochopiť, ma fascinovala.

,,ON je iný. Bol dotieravý, neústupčivý, vášnivý, dravý,'' vymenovala som.

,,A teraz ti vadí, že je skrátka romantický ako by mal byť každý chalan k svojej priateľke," dokončila za mňa. Pomaly sme prichádzali na ulicu, ktorá sa križovala s našou a Am pomaly prichádzala na podstatu veci.

,,No... asi áno. Neviem, prečo. Jednoducho už vo mne nevzbudzuje túžbu odkryť jeho tajomstvo. Teraz už je celkom jednoduché urobiť čokoľvek. Nedoťahujeme sa. Neprenasledujeme sa. Nehráme sa," povedala som. Možno sa mi cnelo za tým adrenalínom a všetkým neľahkým.

,,A preto si myslíš, že by si to mala ukončiť? To je smiešne! Bola by to tá najľahšia vec, akú by si mohla urobiť," upozornila ma.

,,Ako to myslíš?" Ak je nechápavosť nákazlivá, tak som ňou trpela už aj ja.

,,Ak zabojuješ, porozprávaš sa s ním a hlavne niečo urobíš, vynaložíš na to určitú energiu a možno... Možno! To bude lepšie," naznačila mi príležitosť na zmenu. Prvotriedny plán a vzkresol v jej hlave. Skvelé!

,,Keď si to zhrniem... Mala by som sa snažiť vniesť do nášho vzťahu štipku akčnosti, inak to bude nuda a obaja to budeme chcieť skončiť bez vynaloženia snahy na nápravu? Pochopila som to správne?" overovala som si. Vedela som, že čoskoro sa rozdelíme, už sme sa blížili k nášmu domu. Mel bude zrejme naštvaná, že som jej nepovedala, kam som išla. Ale nebola doma!

,,Mmm, áno!" kývla na súhlas. Usmiala sa, bola spokojná so svojou radou pre mňa.

,,Dobre. Myslím, že máš pravdu. Keď budem čakať, že sa do toho oprie Viktor, bude si to myslieť aj on a skončíme rozchodom. To však nechceme. Skúsili sme to a ja sa nevzdám! Musím ísť do nášho vzťahu na sto percent. Ak chcem niečo zmeniť, musím začať od seba!" vyhlásila som s plným sebavedomím. Skôr som len rozmýšľala nahlas, ha! :'D

,,Som rada, že sa nechceš vzdať. Prajem vám to. Viktor si to u mňa zavaril, ale keď vám to spolu tak pristane, nemôžem sa naňho hnevať. Vy dvaja musíte byť spolu," povzbudila ma. Vtedy sme zastali pred našim domom.

,,Ďakujem," objala som ju na rozlúčku. ,,A ako ste na tom ty s Rišom?" napadlo mi. Rišo je chalan, ktorého sme stretli na Aminej oslave narodenín. Všimol si darčeky a pripojil aj svoju gratuláciu. Amy sa páčil a ona sa páčila jemu. Chcela som, aby spolu išli von, tak som mu na papierik napísala jej telefónne číslo. Uistil ma, že jej určite zavolá. Bola som zvedavá, či svoj sľub dodržal.

,,Pozval ma von," začala ostýchavo. Vždy sa červenala, keď som spomenula chlapca, ktorý sa jej páčil. Jej znamenie náklonnosti!

,,A?" pobádala som ju. Ťahala som to z nej ako z chlpatej deky. Nebola ten zhovorčivý typ, ako keď hovorí o niekom inom. Keď má povedať niečo o sebe, znervóznie a človek by čakal do Vianoc, kým to zo seba vysype.

,,Odmietla som. Nie je môj typ," vyletelo z nej pokojne. To som nečakala. Klamala!

,,Ale veď bol sladký. Páči sa ti, to nezaprieš," prekukla som ju. Vedela som, že mi klame.

Ako správne zlomiť srdce I.Where stories live. Discover now