64. Alex - Najhoršie je keď cítiš, že sa blíži koniec

280 19 2
                                    

,,Čo podnikneme dnes?" spýtala som sa Mel, keď som prišla zo školy a obe sme sa stretli v kuchyni.

,,Ty chceš ísť niekam so mnou?" neveriacky sa na mňa otočila.

,,Samozrejme. Robievali sme to tak bežne. Nepríde mi na tom nič zvláštne," prehodila som.

Štvalo ma, ako sa ku Mel správala. Viac menej vždy vedela, kam idem, ale vždy ma za to zvozila. Ako aj naposledy pred Viktorom. Len žiarlila, a tak som vymyslela plán, ako sa opäť zblížiť a vyhnúť sa hádkam, aby bolo všetko zas ako predtým. Chýbalo mi naše spoluvychádzanie.

,,Dobre," súhlasila nakoniec nadšene. Usmiala som sa. Vrátila sa späť stará dobrá Mel, s ktorou som podnikala množstvo bláznovstiev. Neskôr som ju sčasti nahradila Amyinou spoločnosťou, ale vždy sme si na seba našli čas. Teraz, keď som bola naplno Viktorou priateľkou, nevenovala som jej pozornosť a chcela som to odčiniť.

,,Pôjdeme do kina?" navrhla som.

,,Jasné! To by bolo skvelé. A potom sa môžeme ísť najesť. Dnes si spravíme babskú jazdu!" dokončila náš plán.

,,Súhlas! Len my dve," prikývla som a nechala som sa vtiahnuť do jej objatia. Bolo to fajn. Trošku sentimentality a štipka starých dobrých časov a boli sme zas nerozlučné sesternice.

Mel zavolala svojmu frajerovi, aby dnes prišiel o čosi neskôr, pretože má nejaké plány na poobedie až do večera. Ja som skontrolovala svoj telefón a zistila som, že je ešte príliš skoro otravovať Viktora v tomto maturitnom čase. Pre nás, nižšie ročníky, sa škola skončila skôr, aby sme nerušili maturantov, ktorí sa ešte stále trápili s testami.

Nevedela som, čo mám robiť, a tak som odišla do svojej izby a začala som rysovať úlohu na geometriu. Raz mi nevyšiel stred vpísanej kružnice, raz mi nevyšli dva body feuerbachovej kružnice, potom mi zas nevyšlo nič. Strávila som dve hodiny rysovaním trojuholníka a kružníc, až sa mi na siedmy pokus podarilo splniť všetky parametre, ktoré sme mali zadané.

,,Fuj, teraz je čas vypadnúť," zavrtela som hlavou a rýchlo som upratala svoj stôl od papierov a rysovacích pomôcok.

,,Mel! Je čas ísť!" zakričala som na Mel, aby sa začala pripravovať.

Nechala som si na sebe čierne úzke nohavice a prezliekla som si sveter a vymenila som ho za volánový top s dlhším svetrom, ktorý mi trčal spod čiernej koženej bundy.

,,Som pripravená,'' bez ohlásenia som vtrhla dok Mel do izby. Mala na sebe smotanové šaty s čiernymi čipkovanými rukávmi a práve si skackajúc po izbe na nohy naťahovala čierne silónky. Typický Melin elegantný štýl do každého počasia.

,,Idem si ešte po mobil, počkám ťa dole," zasmiala som sa na nej. Nie každý deň vidíte svoju sesternicu ako klokana naťahujúc si silónky v béžových šatách.

,,Okej," zamumlala a rýchlo sa obliekala.

Vošla som do svojej izby a rozhliadla som po telefóne. Myslela som si, že som ho nechala položený na stole, ale nebol tam. Nenašla som ho ani v ruksaku, ani vo vrecku od bundy. Nevedela som ho nájsť. Nepamätala som si, kde som ho položila. Skúsila som ešte šuflíky, kam som poodkladala rysovacie pomôcky. Nič.

,,Pôjdem bez neho,'' mykla som plecom.

Keď som zišla dole, Mel ma už čakala v chodbe. Bola netrpezlivá.

,,Máš všetko?" spýtala sa pred odchodom.

,,Skoro. Ale mám všetko potrebné," odpovedala som.

,,Tak dobre. Toto bude zábava," sršalo z nej nadšenie. Bola som rada. Tento deň mal byť naozaj coool.

Počkali sme si na autobus a zviezli sme sa do mesta.
🐦
,,Tak ako, keby sme každý týždeň chodili do kina, zomrela by som od kŕčov v bruchu," vyhlásila Mel. Nesmiali sme sa ani tak na filme, ako na našich komentároch. Trošku sme si to okorenili podľa svojho gusta a bolo to najlepšie.

Ako správne zlomiť srdce I.Место, где живут истории. Откройте их для себя