Keď som sa prebudil, bola už tma. Zobudil som sa do pre mňa neznámeho prostredia, no osobu vedľa mňa som poznal. Jej dych bol pokojne ustálený. Jej ruky ma objímali a vyzerala spokojne.
Spomenul som si na včerajšiu noc a usmial som sa. Neveril som, že sa to stane. Najprv ma odtlačila a potom to sama chcela. Bol som šťastný.
Nemohol som tomu uveriť. Musel som sa ísť vyvetrať.
Pobozkal som ju na líce, opatrne som sa vymanil z jej objatia a v tichosti som si hľadal a dvíhal oblečenie zo zeme. Keď som sa obliekal, dával som si veľký pozor aby som ju neprebudil. Spala ako víla. Nevinne. Bola sladká. Pozrel som sa na ňu a oblečený som šiel k dverám. Pri dverách som sa ešte obzrel či spí a potom som opustil jej izbu a pomaly a čo najtichšie som za sebou zavrel dvere. Zišiel som po schodoch a vyšiel som z domu.
Nemal som dôvod na odchod. Vlastne, ani neviem prečo som odišiel, ale čerstvý vzduch hojdajúci sa vo vetre mi príjemne chladil tvár. Nemám často chvíľky na premýšľanie, ale v poslednom čase potrebujem chvíľu ticha. Môžem si tak sám vyjasniť pár vecí.
Spolupracujem s dievčaťom, ktorému som zachránil panenstvo pre túto chvíľu. Vždy som si vyberal dievčatá podľa toho, či prejavili o mňa záujem, no tento raz som si nevyberal ja, ale dievča si vybralo mňa. Bola princezná našej školy, no neskúsená. To bolo to, čo by ma dokázalo odtrhnúť od spolku. Som rád, že mi chce pomôcť, len neviem, čo za to očakáva. Nemyslím, že k nej niečo cítim. A nikdy nebudem. V tomto je ako ostatné. Nemôžem to urobiť. A to nikto nedokáže zmeniť, ani ja sám aj keby som veľmi chcel. Nie je mi súdené byť s niekým navždy. Ale s ňou by som to riskol.
Odišiel som z postele najkrajšieho dievčaťa v okolí a zas zlyhávam. Mohol by som ju mať iba pre seba. Len neviem, či som toho hoden a schopný si ju udržať. Aj keby som chcel... aspoň to skúsiť. Viem, že zas niečo pokazím. A nechcem ju raniť. No na to je už neskoro. Chcem jej vyhovieť, ale nemôžem.
Jej tvár sa mi zjavuje pre očami ako dúhový motýľ...
Jej dokonalá postava ma navštevuje v snoch...
Nezbavím sa jej.
Jej úsmev sa mi ozýva v hlave ako v prázdnej izbe...
Jej vôňu na sebe nesiem dlho po tom, čo od nej odídem...
Je všade kde som ja. A ja sa k nej nemôžem ani priblížiť.
Asi som chorý... Načisto som sa zbláznil... Toto nie som ja... Takéto problémy som nikdy nemal... To ona... Ona mi to pokazila... Nemôžem si ju pripustiť k telu... Zničí ma.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Ako správne zlomiť srdce I.
Любовные романы'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
