24. Viktor - Na čo si pripravovať plán, keď sa ním neriadi??

639 28 2
                                    

Po víkende, ktorý som strávil sám na intráku prišiel vytúžený pondelok. Viem, mnohí pondelky neznášajú, ale ja ich milujem už len kvôli JEJ prítomnosti. A dnes to začne. Tešil som sa, že ju uvidím a bol zvedavý na to, ako veľmi ma dnes navnadí, aby som ju chcel. Chcem ju už len z princípu. Avšak, ona to dokáže ešte umocniť.

Počul som len 'klopky-klop' a potom kroky utíchli. Otočul som sa a predo mnou stále Alex plná elánu a peipravená čeliť svojej úlohe.

,,Takže prvý na rade je Roman, hej???" overovala si.

,,Krásne ráno, kočka," zasmial som sa. ,,Zvláštne vítaš nový deň bez pozdravu"

,,Na to nie je čas. Tak prvý Roman??" spýtala sa zas. Bola pripravená.

,,Áno. A aj jediný. Stačí spracovať jeho. Zvyšok bude na našej strane. Tak takýto je plán. Prídeš za mnou, ja ti poviem pár škaredých slov a Roman docupitá za tebou, aby ti podal pomocnú ruku. Nezabudni, že po tebe ide, nesmieš sa namotať, ale on si musí myslieť, že ti lichotí a že ho zbožňuješ a že chceš byť zárezom na jeho posteli, proste všetko" opakoval som jej, na čom sme sa dohodli už v piatok. Mala víkend na prípravu a pripravila sa ozaj akčne.

,,Fajn," vzdychla. Hrala vyčerpanosť. Zasmial som sa.

,,Zvládneš to. Herectvo ti predsa šlo," upokojoval som ju. A bol to fakt, so mnou sa hrala priam bravúrne.

,,Ale iba pokiaľ šlo o teba," odvetila. ,,Neviem, či dokážem hrať záujem. Viem len hrať nezáujem," pochybovala.

,,Aj pred Romanom si sa pretvarovala," snažil som sa v nej zotrieť neistotu. ,,Aspoň dúfam, že to, čo si spravila nebolo naschvál, lebo budem žiarliť," rýpol som.

,,Nemáš na čo žiarliť. Nikdy tvoja nebudem a rozhodol si sa sám," odvrkla.

,,Stačilo. Oukej?" odvrkol som jej naspäť.

,,Ten incident s Romanom... Stalo sa to kvôli tebe. Ignoroval si ma. Bola som zúfalá a nevedela som, ako ťa zas zaujať," ohrádzala sa. Zdá sa, že to dievča má vždy argumenty, aby nemusela priznať, že to bude fajn. Bola vysmiata a milá, ale často až príliš realistická. Vždy očakávala ten horší koniec. Ale chcela trn lepší.

,,Aj teraz ide o mňa. Nič sa nedeje. Len si vypočuješ malú lož a potom pár idiotských fráz, ktoré ťa akože upokoja a budeš oukej. To je všetko. Nič viac," vysvetlil som pre upokojenje. Vyzerala nevinne. Všetkým naokolo sme dali vidieť, že medzi nami sa nič viac nedeje. Akože sme sa spolu vyspali a tým všetko končí. Bodka. Tak ešte len vyvoláme pravý rozruch. Teda... aby bolo jasné... všetkým na škole sa už roznieslo, že sme spolu spali. Tak to malo byť. Aby na ňu nik nesiahol.

,,Nech už to mám z krku," nadýchla sa a  ruzlúčila sa so mnou.

,,Tak poďme na vec," žmurkol som na ňu a pred skrinkami sa naše cesty rozdelili. Ja som šiel k chalanom a upokojoval som ich oplzlé reči a ona zastala na mieste pred svojou skrinkou. Dala sa do reči s Emanuelou, či ako sa to dievča vôbec volá. Vždy sa bavila len s ňou.

Bude pre mňa dosť náročné povedať jej do očí toľko hnusných slov, ale ani jedno z nich nehodlám myslieť vážne. Bude to len divadlo. Aj ona to vie. Čo vlastne by som jej mal povedať?? Neviem ani nájsť správne slová. Je to len hra. Hra na spolok. Proti spolku. Už som akože odpálkoval veľa dievčat, ale v tomto prípade bol malý rozdiel. Chcel som za Alex ešte prísť. Stretnúť sa.dokončiť plán. Bozkávať ju.

,,Takže si dal dole už aj Trojanovú??" tlieskal mi Erik.

,,Hej. A je to len namyslená panna," odvrkol som. ,,Teda už je iba namyslená." Táto je jednoduchšia ako som si myslel, ale nesmierne ma ubíja zvnútra. Začínal som si vyčítať, že som to toho zatiahol aj Alex.

,,Bola. Teraz jej zostala už len namyslenosť," súhlasne sa zasmial aj Roman. Jeho výraz však nekorešpondoval s tým, čo hovoril. Chcel do nás vnútiť ilúziu, že po nej nejde, pritom pravda bola celkom inde. ,,Mohla skončiť v mojej posteli," poznamenal potom mierne podráždene. Žeby pánko nedostal, čo chcel???

,,Ale neskončila. Zmier sa s tým," ozval sa Robo. Ten vždy stál na mojej strane. Z celého spolku mám k nemu najbližšie. Nekamárili sme sa, ale vedeli sme sa podržať. Vždy chcel, aby som spolok viedol ja, ale nechápem prečo. Ten kto spolok vedie je v našich očiach nepoznaný, nevedeli sme, čo od neho niekedy čakať, bude najrozumnejšie skoncovať s touto maškarádou.

,,Mal si tú česť s inými krasotinkami, Roman," prvýkrát sa do debaty zapojil aj Marek. Tiež na mojej strane.

,,To je fakt. Mal by si sa schladiť, Roman. Nič si nestratil, " ozval sa Robo. V blízkej vzdialenosti som zaregistroval známy ladný pohyb. Začíname.

,,Ahojte. Viktor, čo takto niekam si dnes vyraziť??" znela tak sladko. Nebola to Alex ako ju všetci poznajú. Bolo to už iba nevinné dievča, ktoré primonínalo viac školáčku ako študentku. Aj keď moje vnútro chcelo zakričať  'Áno!' môj v mojej hlave svietila kontrolka 'Ešte nie'. Najprv práca, potom pláca.

,,Nie," odvrkol som chladne. Jej nežné oči to z polovice hrali, to videli vetci naokolo - jej rozkošný výraz, že o mňa stojí, a z druhej polovice ma ubezpečovala,a by som sa nebál to urobiť, že všetko bude oukej - to bolo to, čo som videl v jej očiach ja.

,,A čo ten pekný večer??" zahrala sklesnuto.

,,Správne. Jeden večer. Neopakovateľný jeden večer," riekol som nedotknuto. Tie slová ma mrzeli viac ako by mrzeli ju keby nevedela, že je to zinscenované. Chcel som ju utešiť, ale vedel som, že nemám prečo, pretože je to len divadlo, na ktorom sme sa dohodli. Je to len divadlo. Len divadlo. Opakoval som si.

,,Hm. Pozri ak si myslíš, ž-" začala, ale musel som ju prerušiť.

,,Pozri, ak si myslíš, že tým jedným večerom sa niečo začalo, tak si na omyle, preto tak, ako rýchlo sa to začalo, tak to ešte rýchlejšie skončila, princezná. A neplač. Sĺz som už videl dosť," odvrkol som chladne.

Snažila sa predstierať plač a slzy, ale moc jej to nešlo, a tak si ixh len akože zotrela z tváre a viac sa o to nepokúšala. Bolo to vtipné, skoro som sa začal smiať a skoro som tak pokazil celý náš hraný výstup.

,,Takže predsa len. Všetky tie klebety o tebe sú pravdivé. Si úbožiak. Všetci do jedného ste úbožiaci!"

Ako správne zlomiť srdce I.Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin