16. Viktor - Nikdy neraď bratovi, ktorý ide po tvojom dievčati

677 38 4
                                    

Musím sa priznať, že potom, čo odmietla spoločný obed, ma to trošku zamrzelo, ale sľúbila, že príde. A dokonca bez dlhého premýšľania. Možno bolo jej odmietnutie len súčasťou jej osobnosti. Nechcela pôsobiť dosiahnuteľne a tak ma odmietla. Aspoň, že neodmietla návštevu u mňa. Chcel by som ju tam zdržať aj na noc. Vrátnička ju v pohode pustí o to strach nemám. Obávam sa len toho, že moji magorskí spolubývajúci budú chcieť zostať.

Do kelu. Došlo mi, že by som mal upratať. Minimálne kuchyňu, obývačku, kúpeľňu a moju izbu. Sme čistotní, ale predsa len, sme chalani. Traja chalani na intráku v jednom ,,byte". To už samo o sebe znie ako poriadny úlet, čo??

Nevýhodou je, že bývam s Romanom. Nechcem aby sa s ňou stretol u nás. Vyhovovalo by mi, keby vypadol na vlak už o tretej. S Robom preblém nemám. Ten sa s nami lúčil už včera, takže hneď po škole prchá domov. To je skvelé.

,,Čau, brácho," pozdravil ma Roman. Keby sa mi teraz neukazoval na oči, nemal by som chuť preraziť mu ten posmešný ksicht. Odjakživa so mnou súperil aj keď sme boli najlepší kamoši. Nenávidel som ho za to, no na druhej strane ako kamarát celkom obstál. Bol mi ako nepodarený brat. Paradox, čo??

,,Ahoj," odzdravil som nie moc ochotne, no ak som chcel, aby vypadol, musel som byť milý a neprovokovať ho. Inak by zostal a donekonečna sa so mnou hádal.

,,Ako ide život??" spýtal sa. Nechápal som o čo mu ide. Inokedy sa bavíme úplne normálne. Vždy sme si sadli do obývačky k telke s nejakými krrkrami a bez problémov sme riešili všetko, čo sa dalo. Teraz medzi nami vládlo značné napätie.

,,Prečo ten záujem??" spýtal som sa a značne som dal najavo svoje nepochopenie. Nechcel som s ním strácať čas. Chcel som všetko pripraviť na jej príchod.

,,Chcel by som od teba radu," začal. Zneistel. ,,ohľadom Saši," doplnil, keď som nepochopene neodpovedal a len civel do boku na stenu. Ten magor ju volá Saša. To je snáď zlý sen. ,,Chcem zapôsobiť."

,,Chceš vedieť ako sa mi podarilo na ňu zapôsobiť??" zasmial som sa. Bol fakt vtipný. ,,Na to neexistujú postupy. Sám musíš zistiť, čo z tvojej osobnosti ju najviac priťahuje a správať sa tak, ako by to očakávala. Alebo úplne naopak. Vtedy ju to baví najviac, keď jej dovolíš sa hrať
Lrn a nenechaj stiahnuť. Ak poľavíš od svojho, bude to zle."

,,Nie. Ja už ju mám na svojej strane. Chcel som vedieť, ako si pokračoval, keď o teba javila záujem, ale zároveň ťa značne a zreteľne odmietala. Nezastavil si sa a ďalej si na ňu šiel s takým pokojom akoby ťa to nevyviedlo z miery. Jej odmietnutie ťa ani neškrablo," vypustil zo seba. Bol fakt zúfalý. Prečo som si tú situáciu tak moc užíval?? Chcel som porzdiť zle, ale mohol sa snažiť akokoľvek chcel, Alex je už moja.

,,A detaily??"

,,Povedala, že ma nechce sklamať, a že sa zas vracia k svojmu fungovaniu ako samostatná jednotka s nikým po jej boku," povedal sklesnuto. Nedalo sa robiť iné, než sa smiať. V duchu, samozrejme. Kecám.

,,Cloveče, fakt si ma pobavil," neustále som sa smial.

,,Tak ako znie tvoja rada??" čakal na odpoveď. Zozbieral som všetku svoju vážnosť. Niečo na spôsob ako to vždy robí Alex. Prestal som sa smiať a nasadil som ten slušácky vážny výraz, ktorému by nestačila ani Nobelova cena za výrazy.

,,Skús jej dať pokoj," odvrkol som mierne uštipačne a odstúpil od neho. Tak to by šlo. Výborne. Som spokojný. Rada nad zlato.

❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇
ahoj ahoj...takže je tu pre vás ďalšia časť...dnes som sa dostala k časti, ktorá sa už blíži ku koncu...teda pomaly píšem koniec príbehu takže čoskoro to tu všetko prepíšem...viem presne ako ďalej a moc ma posüvajú vpred aj práve vaše vote a komentáre...takže túto časť venujem vam, ktorým sa tento príbeh páči♥
stay yourself, Rony❇

Ako správne zlomiť srdce I.Место, где живут истории. Откройте их для себя