Vlčia krv ✓

~SWEET18 ~

V hlave mi nepríjemne tepalo, cítila som sa strašne malátne, dehydrovane, každý sval, aj ten o ktorom som doteraz nemala ani len potuchy sa bolestivo zvíjal. 

Ležala som na chrbte, prevalila som sa na bok a vytiahla prikrývku vyššie. Bola som rada za to, že je sobota a nemusím vstávať do školy. Mala by som ísť pomôcť mame upratovať dom, navyše keď k nám má zavítať otec.
Môj otec!

Prudko som vyzdvihla svoj trup do sedu, okamžite som sa dotkla spánkov pretože mi od nich do hlavy vystrelila ostrá bolesť. Potichu som sykla. Pretrela som si oči a zažmúrila nad veľkou koncentráciou svetla.

Keď sa moje zreničky prispôsobili jasu navôkol, obzrela som si miestnosť, v ktorej som sa nachádzala. Zmätene som nakrčila obočie nad zistením, že to nie je moja izba.

Prekvapene som zalapala po vzduchu, vedľa mňa bolo na posteli telo. Teda, živá osoba ale aj to ma dostatočne vystrašilo a navyše keď som si nič nepamätala z predošlej noci.

Oprela som sa o dlane a naklonila nad spiacu osobu. Ostré rysy tváre vyzerali tak krásne, nedotknuto. Takmer som sa nad spiacim Thomasom usmiala, pokiaľ mi nedošlo, že to je Thomas.

Ležala som v posteli s mužom. Do tváre sa mi okamžite nahrnula červeň, netrvalo dlho a všetka sa vytratila.
Poriadne som zbledla keď som si uvedomila situáciu, v ktorej som sa ocitla. Bola som vo voľnom tričku, v cudzej posteli s mužom. Úzke rifle boli hodené pri posteli, spolu s topánkami.

Zrakom som bleskovo strelila k ležiacej postave, keď pohol pažou.
Musím odtiaľto vypadnúť skôr, než sa prebudí.

Potichu, ako najviac som dokázala som sa obliekla a obula. Na nočnom stolíku bol položený mobil, ktorý začal hlasno vyzváňať. Okamžite som po ňom siahla a hovor prijala.

Neozvala som sa, čakala som než človek na druhej strane linky oznámi svoju totožnosť. Bola tu veľmi malá šanca, že budem vedieť o koho sa jedná.

,,Thomas," mužský hlas nenávistne zavrčal, prekvapením nad jeho hnevom, ktorý z neho sršal som až zastavila vo svojom odchode.

Obzrela som sa na Thomasa a rýchlo prešla dvermi von, skôr ako sa zobudí. ,,Čo si spravil s mojou dcérou, je u teba?" Prekvapene som vypúlila oči. Jemne som zavrela dvere pokiaľ som pozerala na ID volajúceho.

Peter. Znelo meno človeka na druhej strane.

,,Čo si s ňou spravil?" Zavrčal znova, nechcela som sa ozvať, nevedela som čo mám robiť. Nakoniec som hovor zbabelo zrušila.

Dvihla som zrak nad prichádzajúcimi krokmi. Od schodiska, smerom ku mne sa blížila mužská postava, nikdy predtým som toho chalana nevidela. Bol bez trička a na tvári mu svietil samoľúbi úsmev.

,,Teba nepoznám," pristavil sa pri mne, stojacej pred dverami.
Zrak mu padol na mobil – zrejme Thomasov – v mojich rukách.

,,Žeby si Thomas konečne začal užívať?" Na tvári sa mu rozľahol úškľabok. Okamžite som sa zapýrila, vedela som, že na to nemám dôvod ale bola to prirodzená reakcia môjho tela na tie slová.

Za mnou sa otvorili dvere a ja som s horiacou tvárou úľakom podskočila.

Thomas sa zamračil na scénu pred sebou. Muž bez trička, pekný muž bez trička a ja s horiacimi lícami.

,,Liam," pozdravil ho kývnutím hlavy, zatiaľ čo sa naň mračil.

Liam sa odzdravil, pohľad sa mu na moment zasekol na mne a odišiel. Thomas si za mnou vzdychol, venovala som mu svoju pozornosť. Ani jeden z nás sa nemal k tomu, aby prehovoril. Začínala som sa cítiť trápne ale započať konverzáciu priebehom dnešnej noci som netúžila.

Videla som na jeho tvári, že sa chce ozvať ako prvý, zbabelo zo strachu, že začne mať pripomienky o situáciách, ktoré v mojej mysli chýbali som prehovorila ako prvá ja: ,,Volal Peter!"

Len čo som to vyhŕkla sa zamračil. Nastavil svoju dlaň, keď si všimol svoj mobil v mojej ruke. Opatrne som mu ho dala, dávala som pozor aby som sa nedotkla jeho pokožky.

,,Thomas," chladne oznámil, keď mu na displeji zasvietil ďalší prichádzajúci hovor.
,,Áno je tu," pozrel sa mi do očí, pod jeho priamym neskrývaným pohľadom sa mi vliala červeň do líc.

,,Nie, odvediem ju, ak pôjde sama, stratí sa," konštatoval s mrazivým pokojom. Až ja som počula naštvaný hlas na druhej strane. Zrejme stále volal môj otec.

,,O chvíľu som späť," oznámil a zmizol za dverami.
Bezradne som sa obzrela, na konci chodby vo dverách, ktoré viedli zrejme do kuchyne som zbadala Liama. Opieral sa o ich rám, prežúval buchtu, ktorú držal v ruke a neskrývane si ma obhliadal.

Odvrátila som pohľad. Prečo im to nepríde divné len tak zízať na ľudí?!

S Thomasom po mojom boku som si vyslúžila početné množstvo zvedavých pohľadov. Bola som neskonale šťastná, keď sme sa stratili z dosahu ostatných pohľadov. Kráčali sme celú cestu prevažne potichu, sprevádzaný prírodou. Cestu ktorou sme kráčali som nespoznávala, no potom sme prešli do známej časti. Boli sme v tom lese, v ktorom som stratila vedomie.

Cítila som sa zvláštne šťastne v jeho prítomnosti. Pokoj ma obklopoval pokiaľ som kráčala po jeho boku.

,,Išiel by som ťa odprevadiť aj ďalej," zastavil sa vyše môjho domu, ,,ale neviem akoby zareagoval Peter, bol už dosť nahnevaný, keď som mu oznámil, že si u mňa a pôjdem s tebou," vložil si ruky do vreciek a pokrčil ramenami.

Srdce som cítila asi až v krku, prikývla som.
,,Dáš mi tvoje číslo?" Opýtal sa zrazu, prekvapene som mu pozrela do tváre.
,,Ak by si niečo potrebovala," dodal rýchlo.
,,Aha, samozrejme," zobrala som mu mobil z rúk a vložila tam svoje číslo.
,,Potom ti zavolám," pozrel smerom k môjmu domu, vzdychol a odložil mobil späť do vrecka.

,,Ahoj," pozdravila som mu, usmial sa a odzdravil sa.

Opatrne som kráčala smerom k domu, kde som od malička bývala s matkou. Ulicu obklopovalo množstvo terénnych vozidiel, ale aj elegantných cestných áut. Vedela som, že to bude mať súvis s telefonátom od otca a s ním samým.

Zastavila som pred dverami, ruky som nervózne strčila do vreciek.
Siahla som po kľučke ale dvere sa otvorili skôr, než som sa jej dotkla.
Z dverí na mňa žiarila mamina vysmiata tvár.

,,Zrejme mame nový pár," šibalsky na mňa žmurkla.