Vlčia krv ✓

~Rande~

Sedeli sme s Thomasom v aute, potichu sa viezli k sídlu, v pozadí hrala tichá, rocková hudba a ja som mlčky hľadela von oknom na ubiehajúcu krajinu.

Stále mi napádali drastické scenáre budúcnosti, odkedy sme zavreli dvere na rodičovskom dome, myslela som na to, že keď Viktória nič nenájde tak ja navždy zostanem v tejto forme. Thomas ma postupom času prestane milovať, presne tak ako to povedal Liam tesne predtým, než ma premenil. Puto spriaznených duší sa vytratí z nášho života.
Zostane so mnou len z ľútosti, alebo ma opustí a ja zostanem sama.

Bez rodičov, ktorí na mňa zanevrú, pretože nie som súčasťou svorky.
Bez Viktórii, ktorá postupom času na mňa zabudne, pretože bude mať plno práce so svojou novou kariérou ohnivej lovkyne.
A to je všetko, nikoho iného nemám vo svojom živote, ku komu by som sa uchýlila v zlých časoch.

Kedysi som mala Liama, považovala som ho za veľmi dobrého priateľa. A ako bonus - bol veľmi pekný. Ale Thomasa by som - samozrejme - nepodviedla. Bola to len pastva pre oči.
Dôverovala som mu a on zapríčinil to, že sa môj život pomaly rúca.

Na líci som pocítila čosi vlhké. Dlaňou som zotrela slzu, ktorá si razila slanú cestíčku dole lícom.
Prstami som pomaly prešla po tvári k suchým perám a nasala do seba vzduch.

Ruku som naspäť vrátila na kolená, zapozerala sa na ubiehajúcu krajinu za oknom.

Hudbu, ktorá sa ozývala z rádia som ignorovala, aj tak tam hrali len rockové balady, ako keby smútili spolu so mnou.

„Lottie?" Thomas mi položil ruku na koleno a ja som sa strhla. Bola som príliš zamyslená na to, aby som postrehla jeho pohyb.

„Pôjdeš so mnou na večeru?" neodvrátil zrak od cesty počas otázky. Dokonca som postrehla ako si párkrát zobral spodnú peru medzi zuby a nervózne ju hrýzol, dokým mi došiel význam jeho slov.

„Čože?" zaskočene som naňho vypúlila oči. Prišlo mi to smiešne.
„Akože rande?" opýtala som sa skôr, než stihol niečo vysloviť.

„Akože rande," privolil a na tvári mu naskočil príťažlivý, pobavený úsmev. Stále pozeral na vozovku pred nami a ja som bola za to vďačná, pretože sa mi nahrnula červeň do líc a prihlúpo sa usmievala na krajinu za oknom.

Ako keby som aj to pochmúrne počasie snažila nakaziť mojou chvíľkovou radosťou.
Melanchóliu a pocit úzkosti, do ktorých som pomaly upadala som zanechala niekde na ceste, ktorou sme šli.

„A kam pôjdeme?" opýtala som sa a rozpačito sklopila pohľad aj keď som na to nemala dôvod.

Ešte som nebola na poriadnom rande, a to som už zasnúbená.
Aj po takom dlhom čase, čo sme spolu, aj keď sme už robili čokoľvek, mi to prišlo nové. Srdce sa mi rozbúchalo očakávaním.

„Nejdeme na to nejako naopak?" pozrel na mňa s otázkou v očiach a nadvihol obočie.

Už sme sa blížili k sídlu, spoza stromov vykukovalo zopár malebných domčekov.

„Najprv spoločné bývanie, potom sme sa zasnúbili a až tak ideme na rande," vysvetlila som.
S malým úsmevom na perách sme vystúpili z auta, pred vstupom do sídla ma Thomas potiahol za pás k sebe.

„Tak o siedmej," zachripel a pobozkal ma.
Podlamovali sa mi kolená pod náhlym pocitom vášne. Chytila som ho za paže a nechty mu zaryla do predlaktia aby som nadobudla stratenú stabilitu.
Telom som sa mu oprela o hruď a predychávala náhlu stratu energie. No na bozky tu ešte kúsok zostalo.
Ako omámená som prechádzala chodbami sídla, bolo čosi po piatej popoludní.

Vošla som do kúpeľne, zhodila som zo seba oblečenie a vošla pod osviežujúci prúd chladivej vody, rukami som zahrabla do mokrých vlasov a naniesla na nich šampón.

Pod tečúcou vodou som šampón vmasírovala do vlasov, aj keď som už na sebe nemala ani kúsok peny stále som len tak stala pod prúdom tečúcej vody a nechala ju dopadať na moje stuhnuté plecia.

Cítila som sa uvoľnená po tomto náročnom dni. Ponaťahovala som chrbticu a zakrútila kohútikom aby som zastavila tečúcu vodu.

Zatiaľ čo som fénovala vlasy, očami som prehľadávala šatník v snahe nájsť niečo vhodné na seba.

Nakoniec som vzala červené šaty nad kolená s úzkym pásom, ktoré mi vyzdvihovali dekolt a havranie vlasy som skrotila do voľného drdola na temene hlavy.

Sadla som si za kozmetický stolík, opatrne, aby som nepokrčila šaty a spravila si obočie, na riasy som dala maskaru, make-up v decentnej vrstve som naniesla na tvár a na krk som zavesila strieborný náhrdelník s tromi diamantmi.
Nakoniec som sa rozhodla vziať aj retiazku, ktorú som zladila s náhrdelníkom a snubný prsteň.

Bolo za pár minút sedem keď som vyšla na chodbu, cítila som, ako sa na mňa strážcovia zahľadeli, čo mi pozdvihlo sebavedomie.

Von bolo prijemne teplo, pofukoval jemný, teplý vánok a ja som sa zhlboka nadýchla. To už ku mne kráčal Thomas v čiernych nohaviciach od smokingu, no sako mu chýbalo, bielu košeľu mal zastrčenú v nohaviciach, vrchné gombíky boli rozopnuté, žiarivo som sa naň usmiala.

Nastavil ruku a ja som do nej vložila tú svoju, odviedol ma k autu a ako pravý gentleman mi otvoril dvere.

Kým ja som stála a obdivovala miesto, kde sme sa dostali Thomas pristúpil k stolu pri ktorom sedela usmievavá blondína, vyslovil svoje meno, na ktoré bola napísaná rezervácia a tá nás hneď odviedla k jednému zo stolov v zadnej časti, na ktorom boli dve úzke sviečky, fľaška vína z ktorej nám okamžite naliala a odišla, aby nám dala čas si rozmyslieť objednávku.

„Hubové ravioly," vyslovila som svoju požiadavku a servírka si ju s prikývnutím zapísala.
„Na krásu toho okamihu," pozdvihol Thomas pohár keď sme osameli, medzi nami horela svieca a v prítmí sa na jeho tvári pohrával zamilovaný úsmev.

Zobrala som do ruky pohár, na nás.