Vlčia krv ✓

~Prekvapenie~

„Neviem či to zvládnem," vzdychla som nad Thomasovým návrhom. Sedeli sme vo vkusne zariadenej kuchyni a rozprávali sa o stretnutí s mojim otcom, Petrom. Po tom, ako zareagoval naposledy som ho nemala chuť vidieť alebo sa s ním stretnúť. Prišla som na to, že mi v živote veľmi nechýba, keďže som ho donedávna ani nepoznala.

Pohladil ma po chrbte mojej ruky, ktorú som mala vyloženú na stole.
Nervózne som sa pomrvila na stoličke.
„Musíme si vyriešiť zopár vecí, nemôžeš nechávať tieto vzťahy takéto," išiel na to psychologicky, „zopár vecí mu treba oznámiť."
„Akých veci?" vyzvedala som, venoval mi pobavený úsmev.
„To ti poviem neskôr," zašepkal a pravú ruku mi položil na stehno, vyhrnul mi lem žltých šiat ktoré som si po obede navliekla. Ktoré ma prinútil si navliecť aby som bola presná. Vzdychla som.

Spýtavo som nadvihla jedno obočie, „tak dobre, ale nebudem ti to hovoriť tu," podvolil sa a v očiach mu zasvietili nedočkavé iskričky.

„Cestou sme prešli okolo vlčieho strážcu, Thomas si s ním vymenil zopár slov, ja som sa len usmiala na pozdrav, už som sa zmierila s istými vecami, že už nebudem ako pred tým.
Ľudia, teda vlci zo svorky, ktorých som ako-tak poznala to však prijali s veľkou radosťou, že sa moje staré ja vrátilo a veľkodušne mi odpustili moje nemiestne chovanie. Bola som im za to vďačná.

„Vyzeráš dobre," zložil mi pochvalu vlk, do líc sa mi nahrnula červeň a zamrmlala som jedno tiché ďakujem.
„Kľud," riekla som smerom k Thomasovi, ktorý sa zamračil na vlka. Prevesil mi pažu cez plece v majetníckom objatí.

Prehodili medzi sebou ešte zopár viet a rozlúčili sme sa.

Thomas ma bez upozornenia vyzdvihol na ruky, načo sa chodbou ozval môj poplašený výkrik. Strážca sa za nami ostražito otočil, no keď si všimol, že je všetko v poriadku tak pokračoval vo svojej naplánovanej trase.

Na zem ma pustil až za dverami našej spálne, otočila som sa tvárou k nemu a na perách sa mi pohrával malý úsmev.
„Žiarlivec," zasmiala som sa, pristúpil ku mne ešte bližšie.

„Máš pravdu," prikývol, zdvihla som sa na špičky, aby som sa mu mohla zavesiť pažami okolo krku a vychutnať si kontakt s jeho hladkou pokožkou. Oplácala som mu bozk a zaryla končeky prstov do jeho vlasov na zátylku. Cítila som ako špičkami jeho prstov blúdi po mojom chrbte.
Malá časť môjho ja na mňa kričala aby som to zadrhla, kým nebude neskoro, chcela z neho vytiahnuť odpovede.
Ale na druhu stranu, musíme podniknúť hoci aké rozptýlenie zahrňujúce kontakt kože na kožu, pretože by sme sa obaja pravdepodobne zbláznili kvôli neznesiteľnej túžbe jedného po druhom.

Uhryznutím do spodnej pery som ho zjavne dosť vyprovokovala a z hrude mu uniklo zavrčanie, čo malo za následok búrlivú reakciu môjho tela a pritisla som sa k nemu tesnejšie. Časť môjho ja, ktorá to chcela zadrhnúť už dávno bola potlačená chtivosťou.

Na malý moment sa odtiahol, aby sa mi pozrel do očí svojim temným pohľadom. Využila som chvíľu, kedy naše pery na sebe neboli nalepené a nasala som do seba vzduch. Ani som si neuvedomila, že tak nutne potrebujem nával čerstvého kyslíku.

Priložila som mu ruku na zarastene líce a palcom mu prešla po spodnej pere.
„Tak pokračuj," hlesla som, keď sa mi stále pozeral do oči.

Nemusela som mu to hovoriť dvakrát. Jazykom mi vrazil do úst tak brutálne, akoby ma ním chcel dostrkať k posteli. Jeho ruky boli zaneprázdnené zvieraním mojich bokov a presúvaním sa na môj zadok, ktorý pevne stisol v oboch dlaniach a ja som sa zmohla len na roztúžené zamrčanie.

Začal sa hýbať dopredu, čo ma nútilo cúvať. Akonáhle som nohami narazila na kraj postele, dlaňou na spodku môjho chrbta ma pritlačil ku sebe a neprerušiac bozk, ma spustil na mäkkú posteľ.
Pri kontakte s chladným hodvábom mi na pokožke vyskákali tisíce zimomriavok, na druhej strane ma spaľovala horúčava sálajúca z Thomasovho rozpáleného tela a moja vlastná dunivá vášeň ničiaca každú jednu rozumnú myšlienku. Vlastne, každú myšlienku.

Ľahko som zabudla na to, že chcem z neho vymaniť odpovede.
Dychčala som ale bolo mi to ukradnuté, zalapala som po kyslíku a hlavu hodila do perín. On pokračoval, rozosielal jemné bozky na každučký centimeter mojej odhalenej pokožky čo ma privádzalo do roztrženia.

Chcela som viac. Chcela som ho cítiť na každej časti môjho tela.

Zvalil sa s hlasným šuchnutím vedľa mňa na chladný hodváb za čo si vyslúžil nesúhlasné zavrčanie.
Oprel sa o lakeť a nahol ponad mňa. Venovala som mu roztúžený pohľad.

„Malo by to byť protizákonne," zavrela som oči.
„Čo?" stavila by som sa, že keby som ich teraz otvorila, uvidela by som šibalskú iskru v jeho očiach a dobre známy úškrn.
„Že ma rozpáliš a necháš tak," vyčítala som mu. Hrdelne sa zasmial až mne mykalo kútikmi úst aj keď som si snažila zachovať vážnu tvár.
Cítila som ako sa matrac vedľa mňa prehýbal pod váhou jeho tela keď sa opäť ozval zamatovým hlasom.
„Charlotte?" oslovil ma. Otvorila som oči, spod privretých viečok som pozorovala Thomasa ako kľačí pri posteli. Jeho vyčíňanie zmiatlo moju myseľ.

„Nechceš sa stať mojou ženou?" opýtal sa a vykúzlil ten najzvodnejší úsmev aký dokázal. Stavím sa, žeby sa mi podlomili kolená keby som neležala na posteli.
Prekvapená som na neho zostala civieť, „budeme prekonávať nástrahy života spoločne," nadhodil.
Na perách sa mi roztiahol úsmev, zatvorila som oči pred tým, než som sa mu šťastne hodila do náruče s veľkým súhlasom, na prstenník mi nastokol snubný prsteň, bol strieborný s drahokamom vsadeným na hornej časti.

Usmievala som sa, zatiaľ čo mi ho dával a nedočkavo som si hrýzla do pery. „Tak a teraz už prekonáme všetko," opäť ma pobozkal.

Tak toto bola tá novinka, ktorú by sme mali oznámiť mojím rodičom.