Vlčia krv ✓

~Alfa pár~

„Thomas," povzdychol otec, nerád že musel vysloviť jeho meno.
Jemne som vzdychla, nedávajúc najavo svoju nekonečnú nervozitu
Ďalej som len zostala sedieť na stoličke a očakávala slovo, ktoré mi zmení môj osud a všetkým obráti život hore nohami.

„Peter," jemne som ho oslovila, „mohol by si sa, prosím ťa, preniesť cez to, že tu je teraz Thomas a odpovedať mi na otázku, prosím," mala som chuť kričať ale dokázala som sa prinútiť zachovať zdvorilý tón. Ak by som tak neurobila, mohol by hocikto vybuchnúť a ja by som bola jeho impulz.

Vzdychol a odsunul stoličku od stola, na ktorej sedel.
„Ty a Thomas, Charlotte, spoznal som to až keď som vás uvidel bok po boku klusať lesom. Ako vlčí alfa pár," odmlčal sa, usmial sa na Kate a odišli z miestnosti.
Nechali nás s Thomasom samých.
Chvíľu som len prekvapene civela pre seba.

To znamená že ja a Thomas...

Cítila som, že sa Thomas vedľa mňa pohol ale stále som prekvapene pozerala pred seba. Jemne sa mi prstami dotkol sánky a obrátil na seba moju pozornosť. Pozrela som mu do očí, nestihla som ani zareagovať než ma pobozkal. Vláčne sa mi prisal na pery a ja som mu bozk opätovala. Nemal zmysel vzdorovať.

„Vrátime sa," jemne mi pohladil líce, zobrala som mu dlaň do svojej a usmiala sa.

Keď sme sa dostali na územie mojej novej svorky, Thomas si ma k sebe pritiahol za pás. Bolo mi nepríjemné čeliť zvedavým pohľadom ľudí, no jeho pevné zovretie mi nedovolilo sa vzdialiť z jeho dosahu.

Našťastie vo vnútri vily sa nachádzalo veľmi málo ľudí. Súrila som Thomasa hore schodmi, aby sme boli čo najrýchlejšie preč z dosahu ostatných.

„Idem si spraviť čokoládu, chceš niečo?" Chytil ma za ruky, naše tváre sa takmer dotýkali ako sme si boli nablízku.
„Teba," všepol mi do úst zachripnutým hlasom poznačeným túžbou a mne sa okamžite vliala červeň do tváre.

V očiach mu tancovali farebné plamienky, „hneď som späť," vtlačila som ho do izby a ponáhľala sa do kuchyne. Nechala som zovrieť vodu v kanvici a oprela sa o kuchynskú linku.
Zaklonila som hlavu, v snahe potlačiť tie nové pocity, ktoré sa mi vynárali v tele. Na tvári sa mi objavil šťastný úsmev.

Cítila som, že táto noc neskončí len pri bozkoch.

Podskočila som, myšlienkami inde, keď voda v rýchlo varnej kanvici s klepnutím zovrela.

S úsmevom som kráčala chodbou, tesne vo dverách som minula Liama. Bola som rada, že som s ním nemusela hovoriť. Len som sa naň usmiala a vkĺzla do Liamovej izby.

„Konečne," šepol Thomas a objal ma zozadu, na pery sa mi znova vrátil úsmev, položila som hrnček na konferenčný stolík a obrátila hlavu dozadu, aby som mu mohla vrátiť vrúcny bozk.