Vlčia krv ✓

~Otec~

Mama ma pevne objala a vtiahla do dverí.

Tvár jej žiarila radosťou, ako rozprávala.
,,Nemôžem uveriť, že mi odídeš!" Vypískla.
,,Aký je? Je milý? Dúfam, že sa bude k tebe správať dobre a milo, ach! Teším sa, že si si našla práve takéhoto druha, že on našiel teba, je to dobrý muž. Má za sebou ťažkú minulosť ale som si istá, že ťa bude milovať, tým som si takmer istá," bľabotala pokiaľ ma ťahala do kuchyne.

,,Mami," ozvala som sa opatrne, prerušujúc jej reč.

,,Áno?" Dychtivo sa na mňa otočila. Musela som prerušiť jej mylné domnienky. ,,Sadni si," nadšene ju odtiahla a usadila sa na stoličku, ktorá bola zasunutá za jedálenským stolom.

,, On nie je môj druh," vzdychla som. To bude ešte dlhá doba, kým jej to vysvetlím. A hlavne kde som bola v noci.

,,Ale prosím ťa! Veď ste spolu dokonalý! Veľmi vám to spolu pristane," rozplývala sa.

,,Mami, je to zlá domnienka, nie je to pravda."

,,Vyzeráte spolu dokonalo, zato dám ruku do ohňa! Určite patríte k sebe, pozri sa na svoju tvár, ako žiariš šťastím."

,,To, že ste sa našli skôr, než si dosiahla osemnásť, to nie je veľký problém, aj takých prípadov je početne veľa. No je tu aj možnosť, že vážne nebude tvoj druh. Ak si po teba príde niekto iný a bude si na teba uplatňovať nárok ako na družku, budeš s ním musieť ísť nehľadiac na Thomasa," zahľadela sa mi do tváre, čakajúc na nejakú reakciu.

,,Kde je otec? Myslela som, že tie autá von patria k nemu," kývla som hlavou.

,,Musel ešte niečo vybaviť, zastaví sa tu cestou spať, tešíš sa, že ho konečne stretneš?" Rozladene som sa na ňu usmiala a bez odpovede odišla do izby.

Chvíľu som držala mobilný telefón v ruke a striedavo písala a mazala správu, chcela som dať vedieť Thomasovi, že je všetko v poriadku. Nakoniec som len naťukala: Peter zatiaľ neprišiel.
Skôr ako som si to stihla rozmyslieť tak som stlačila tlačidlo odoslať.

Nevedela som, čo mám robiť, párkrát som sa obzerala v zrkadle, uhladila vlasy, bola som nervózna z predstavy, že stretnem svojho otca.

Musela som sa niečím zamestnať a tak som začala riešiť úlohy do školy. Knihy som práve dávala do tašky, keď zazvonil zvonček a vypadli mi z rúk.
Hlava mi samovoľne vyskočila hore, smerom k dverám aj keď som bola na druhom poschodí. Srdce sa mi šialene rozbúšilo, siahla som po telefóne.

Pomaly som podišla k dverám, drevené parkety sprevádzali moje kroky jemným vŕzganím. Zdola som začula prekvapený tón hlasu mojej matky, otvorila som dvere a oprela sa o ich rám.

,,...nemali by ste tu byť..." začula som matkin hlas.
,,Z mojich zdrojov viem, že sa tu Peter ešte nenachádza," nekompromisný Thomasov hlas mi rozbúšil srdce ešte viac.
Vedela som si predstaviť matkinu reakciu, jej opatrné prikývnutie keď hovorila: ,,Poďte ďalej, zavolám ju."

Podľa zvukov som dokázala rozoznať, že sa presunuli do kuchyne.
,,Charlotte," jemný hlas sa rozozvučal po chodbe, okamžite som reagovala a posunula sa smerom ku schodom.

Srdce mi hlasito búšilo ale aj tak som sa snažila nedať na sebe poznať, aká som bola rozhodená z jeho neočakávanej prítomnosti.

Venoval mi jemný úsmev keď som sa objavila vo dverách kuchyne, ,,Charlotte," oslovil ma.
,,Thomas," ozvala som sa, okamžite som si odkašľala, mala som príliš zachrípnutý hlas.
,,Čo tu robíš?"

Začula som kroky, niekto otrepával topánky pred vchodom. Vystrašene som pozrela na Thomasa, v telefonáte to nevyzeralo na veľmi priateľský vzťah medzi alfami.

Rýchlo si nasadil kamennú tvár, aby mohol čeliť môjmu otcovi. Veľa nechýbalo a bola by som sa roztriasla ako osika.

,,Vidíš vo svojej mysli predstavu svojho druha?" Opýtal sa hneď ako sme sa mu objavili v zornom poli. Thomasovi venoval opovrhujúci pohľad, no nijako neokomentoval jeho prítomnosť v tomto dome.
Nebudem klamať, zaskočila ma jeho reakcia.

Prekvapene som vypúlila oči. Záporne som potriasla hlavou, nevedela som ani že je niečo takéto možné.

Oči sa mu mojou odpoveďou zmútili hnevom. ,,Ty," zavrčal na Thomasa, uskočila som pred tým zvukom.

,,Nič sa nestalo," ozval sa Thomas ako keby pred ním nestál rozzúrený alfa vlkolak.
,,Čo si jej spravil," hrdelne zavrčal a prisunul sa o nepatrný krok bližšie k Thomasovi.
,,Celú noc nebola doma!" Pokračoval, no tentokrát poriadne zvýšil hlas, až mnou myklo. ,, Celú noc! Bola s vlkolakom, s tebou a ty sa vážne opovažuješ mi nahovoriť, že nič sa nestalo?! Nie som zaostalý, kráčam s dobou, Charlotte je mladé, pekné dievča, navyše je moja dcéra, ráno zdvihla tvoj telefón," tiché vrčanie sprevádzalo jeho slová, až som bola zaskočená. Ako môže vrčať a rozprávať naraz?

Och bože. Vzdychla som, keď si ku mne našiel cestu význam tých slov.

,,Naznačuješ..." začala som, nestihla som ani sformulovať myšlienku a už mi skočil do reči.
,,Že si sním mala sex, to by všetko vysvetľovalo," prepaľoval Thomasa pohľadom.
Ústa sa mi otvorili dokorán, rýchlo som sa spamätala a zavrela ich, vyhľadala som matku, chcela som cítiť jej oporu no ona len stála ako prikovaná a potichu sledovala scénu odvíjajúcu sa pred ňou.

,,Ja-ja som s ním nespala," zahabkala som prekvapená tou priamou vetou.

Peter si zrejme moje zakoktanie vysvetlil ako klamstvo, keďže som nikdy nekoktala. Zrejme nemohol tušiť, že to bolo spôsobené rozpakmi. Venoval mi krátky pohľad, tvár som mala sfarbenú rozpakmi, to si zase vyložil po svojom. V mihu sekundy sa skláňal nad Thomasom, ktorého držal pod krkom a tlačil o stenu.

Zostala som nemo stáť nad jeho agresívnou reakciou.
Oči obidvoch zúčastnených začali naberať neprirodzene žiarivý odtieň, okamžite som vedela koľká bije.
Thomas s vrčaním vyceril tesáky a otec naňho zareval ako dive zviera. Musela som pripustiť, že jeho tesáky boli o poznanie dlhšie ako tie Thomasove.

Schyľovalo sa k bitke, tým som si bola istá, ak niečo neurobím, potom sa jej už nebude dať zabrániť.
,,Nechaj ho," špitla som príliš potichu, rýchlo som si odkašľala a tento raz s väčšou intenzitou hlasu som svoju požiadavku zopakovala.

Nohy som mala ako prikované, aj keď som chcela ísť a vykonať niečo, čo by pritiahlo ich pozornosť nedokázala som sa ovládnuť.

,,Prosím! Dosť," nejakým zázrakom to zabralo, prestali na seba vrčať ako zveri, síce stále s vycerenými tesákmi ale odstúpili od seba.
,,Vysvetľuj," povedal hneď ako skryl tesáky a tvár obrátil mojím smerom. Preglgla som.