~Minulosť~

399 22 4
                                    

Stále som sa krčila k zemi, rukami sa podopierajúc o podlahu. Thomas hrozivo vrčal, z čoho mi naskakovali zimomriavky pozdĺž chrbtice.

Na Christopherovej tvári sa ale nezračili žiadne obavy, strach či hrôza. Bol vyrovnaný, skoro až nezaujatý a vzdorovito hľadel do Thomasových očí.

Napätie a strach sa plížilo z každej strany, obrastalo nás a pomaly pohlcovalo ako had ovíjajúci svoju korisť.

Nevedela som čo mám robiť. Mám sa pokúsiť sa nejako ukľudniť Thomasa alebo nechať situácii voľný priebeh?
Po chodbe sa začali ozývať dunivé kroky, zdvihla som hlavu aby som videla prichádzajúcich. Boli to strážcovia, ktorí mali stáť o poschodie nižšie, pri schodoch vedúcich sem.
Kráčali ako jeden, s hlavami vystretými a so zbraňami po boku.
Ich synchronizovaná chôdza doliehala k nám a s prísnym výrazom v tvári mali u protivníka vzbudiť rešpekt a strach.

Čím bližšie boli, tým ich postoj klesal. Sklonili hlavy a skrčili plecia pred Thomasom.
„Preč," vyslovil Thomas nespúšťajúc zrak z Christophera.
Zastavili sa v polovici kroku.
„Nikoho som nepúšťajte," povedal ešte, strážcovia svorne prikývli a odkráčali späť na svoje miesto pri schodoch o poschodie nižšie.

„Thomas?" ticho preťal môj slabý, zmätený a vystrašený hlas.

Už nevrčal, ani sa na mňa nepozrel.
Pohľad nespúšťajúc z Chrisa prehovoril: „Nechápem ako si ho tu mohla vpustiť."

Zmätene som sa postavila. Veľmi pomaly a opatrne. Už ma sila Alfy netlačila natoľko k zemi aby som sa nemohla ani postaviť. Thomas poľavil vo svojej autorite no stále držal Christophera za krk, tlačiac ho k stene.

„Prosím? Odkiaľ poznáš Christophera?" snažila som sa natiahnuť medzi nami konverzáciu, aspoň chabú aby sa jeho sústredenie prenieslo na mňa.

„Christophera?" posmešne sa zasmial.
„To je Ziphin, vyše pol druha storočia starý upír."
Zavrčal a spustil ruku z jeho krku. Vzduch sa mi zastavil v pľúcach. Ústa sa mi otvorili v hlbokom šoku, ktorý uchvátil moje telo i myseľ.

„Upír," hlesla som takmer bez dychu. Nebola som si veľmi istá, či ma niekto počul a bolo mi to jedno.

Upír. Bol upír.

Oči som naširoko roztvorila a pozrela na neho. Môj vystrašený a zmätený pohľad sa stretol s tým jeho, nečitateľným.

„Ziphin, teší ma," usmial sa jedným kútikom úst, nenápadne tak ukázal jeden ostrý tesák.

Pri tom pohľade mi prišlo zle. Zatočila sa mi hlava a zopár krokov som sa zatackala dozadu. Hneď pri mne bola Viktória, očividne zmätená z tejto situácie a podoprela ma zozadu.

Ella sa na mňa pozerala, v očiach sa jej zračili obavy ale stále sa krčila k zemi.

„Upír," zopakovala som o čosi hlasnejšie.
„My máme v dome upíra. Ja som ho sem pozvala," s vyvalenými očami som sledovala jeho príťažlivú tvár.

Postupne sa mi z tváre vytrácala všetka farba zatiaľ čo má Christopher, teda Ziphin pozoroval, so záujmom pomaly pohľadom prešiel po celom mojom tele, až som sa pod ťarchou jeho pohľadu nepríjemne otriasla.

„Môžeš ma pustiť, vieš že nie som hrozbou, len som sa dopočul, že akási svorka na severe od môjho dočasného bydliska má v svojej opatere hybrida."

Thomas s tichým syčaním ustúpil od neho a ochranársky sa postavil predo mňa.

Ziphin si oprášil rukávy na tričku a široko sa usmial na nás, postávajúcich v skupinke.
Thomas bol na čele, pripravený zasiahnuť a chrániť.
Ja som stala hneď za jeho pravým ramenom, potichu sledujúc situáciu, za mnou naľavo bola Ella s vytiahnutými pazúrmi a vedľa nej stala zmätená Viktória so slzami v očiach.

Vlčia krv ✓حيث تعيش القصص. اكتشف الآن