Vlčia krv ✓

~Legenda, časť druhá~

Viktória veselo vtancovala do miestnosti nesúc so sebou závan čerstvého vzduchu. Posunula poznámky zo stola smerom ku mne a usadila sa vedľa mňa, na miesto kde sedel Thomas.
„Vyzeráš úplne inak, než som ťa videla naposledy," usmiala sa a pokračovala, „ako to dopadlo s Patrickom?"

„Ou, jasne," úplne som zabudla na tie hrôzostrašné udalosti spred niekoľkých dní, možno týždňov. Zdalo sa mi to tak dávno... Ako keby to už bolo niekoľko rokov dozadu.
„Ani si mi odvtedy nezavolala!" obvinila ma a prekrížila si nohy v členkoch.
„Máš tu ešte sveter, ktorý si si kúpila keď sa zomlela ta naháňačka..." odbehla po igelitovú tašku.
„Keby tu nebol, ani by som si na to nespomenula."
Kiežby som si ten sveter vtedy nekúpila.

Obozretne som si je prezrela, keď si sadala späť na gauč. Chvíľu som si šúchala spotené prsty a potom sa jej opýtala: „Máš ešte nejaké zaujímavé informácie?"
Prinútila som sa na ňu usmiať aj keď som si istá, že môj úsmev nepôsobil prirodzene.
Ak sa bude tváriť že nie, musím odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť. Predsa som 'hrozba', ktorú treba 'okamžite zabiť'.

„Ani veľmi nie... Ale ak chceš, môžeš si zobrať tieto materiály so sebou a preštudovať ich. To, že to nezaujímalo Thomasa neznamená, že to nezaujíma teba," veselo na mňa žmurkla a pribalila mi papiere do tašky so svetrom.

„Ale, je tu jedna informácia... ktorá ťa zrejme veľmi nepoteší. Veľmi málo z týchto... bytostí, z hybridov mohlo mať deti. Neviem ti zaručiť ako to bude v tvojom prípade ale... nič nie je isté, každý je iný a na zmenu génov reaguje odlišne. No teraz prichádza tá horšia časť," ľútostivo na mňa zazrela a pokračovala.
„Zabíjali ich. Aj lovci alebo dokonca členovia svorky do ktorých sa hybridy narodili a nezastavilo ich ani to, že otcom dieťaťa bol ich alfa. Skrátka sa obávali neznámeho.
Len veľmi málo týchto výnimočných detí sa dožilo zopár dní. Skôr či neskôr ich našli a zabili. Matky väčšinou pôrod neprežili a ich druhovia sa po ich smrti a po vražde dieťaťa zbláznili.
Deti, ktoré prežili boli aj napriek svojmu nízkemu veku veľmi vnímavé a vyspelé. Rozkošné detičky s hladkou pleťou, ružovými líčkami a rozkošnými jamkami v nich. To bol dôvod prečo ich potomkovia Nazareyia považovali za nebezpečné a za hrozbu pre svet, ako nadprirodzený, tak aj ten skutočný. Museli byť okamžite zabité. Už dlho nie je známe o dieťati hybrida. Možno, že ich ukrývajú. Veľa hybridov aj tak neexistuje, upír musí presne odhadnúť dávku jedu, ktorú vpustí vlkolakovi do krvného obehu. Priveľká dávka ho zabije, primalá mu nezmení DNA."

Nachvíľu sa zamyslela, no pokrútila hlavou a usmiala sa na mňa. Tašku oprela o kreslo, kde predtým sedela a moje srdce obalila radosť, že predo mnou nič netají a že hrozbou nie som ja.
Moje dieťatko, keď ho raz budem mať, ochránim ho aj keby ma tá záchrana mala stať vlastný život.

„Takže, ak chceš, potom ťa môžem ísť odviesť, aj tak som u vás ešte nebola. Vaše 'sídlo' ako to nazývaš si predstavujem ako taký menší ale honosný zámok," zasmiala sa, no stíchla, keď sme zdola začuli šramot.
„Mama?" zakričala Viktória a jej hlas sa niesol prázdnym priestorom.
Zdola sa ozvalo nezmyselné bľabotanie. Jej matka to byť nemohla.
Viktória zhrozene položila svoj hrnček na presklený stôl a opatrne sa vydala k schodom. Nasledovala som ju, potichu a nenápadne ako jej vlastný tieň. Napodobnila som Viktóriu, ktorá sa držala celkom pri kraji. V postave, stojacej pri dverách som spoznala jej otca. Odkedy má s otcom taký zlý vzťah, že sa mu vyhýba? Vždy si boli blízky, aj keď sa často nevídali. Volával jej. Aspoň občas.

Mal na sebe oblek ako vždy, keď som ho videla. Kravatu mal presne v strede a vždy bol dokonalo upravený. Tentokrát, mal na pravom stehne veľkú, hnedú šmuhu. Zrejme musel niekde spadnúť do blata. Košeľu mal vyhrnutú z nohavíc a kravatu nakrivo. Gombičky na saku mal porozopínané a poslednú odpadnutú. V ruke sa mu pohojdávala fľaška nejakého alkoholu. Ten zápach som cítila až na druhé poschodie.
Dverami sa za ním ponáhľal nejaký muž.
„Pane, nikto tu nie je. Poďte, odvediem-"
„Je tu! Musí tu byť!" skríkol a ohnal sa po mladíkovi fľaškou. Vytrhol sa mu zo zovretia a zapotácal sa ku schodom. Rýchlo sme uskočili hore, aby si nás nevšimol. Nesmieme ho nechať sa potulovať po dome.