Vlčia krv ✓

~Hádka~

Čakala som, že niečo povie. Že mi dá za pravdu. Možno že bude rád, že to nemusel robiť on. Alebo ma vysmeje ale nie, on len stál a hľadel mi do očí.

„Thomas," trhane som sa nadýchla a s pohľadom zakliesneným do toho jeho som pokračovala; „Rozchádzam sa s tebou."
Veta mala ten istý význam, rovnako bolestivý.

Hľadela som do jeho oči hodnú chvíľu.
V miestnosti vládlo ticho no malo ďaleko od toho 'príjemného'.
„Čo sa ti stalo?" prekvapením som vytiahla obočie, 'čo sa mi stalo?'.
„Si od krvi," objasnil, spravil krok ku mne a ja som o krok ustúpila.
Zastal, vzdychol.
„Len mi povedz, že si si neublížila."
Bral to s mrazivým kľudom. Ako keby tušil, že také niečo nastane.

Sklopila som pohľad k zemi, neublížila som si zámerne. Bolo to v zápale hnevu a emócií, ktoré mnou lomcovali.
V nestráženej chvíľke, kedy som ho nemala pod dozorom sa natiahol a uväznil moje zápästia do klietky jeho rúk.

Musí odo mňa ustúpiť. Hneď, inak pod vplyvom jeho vône a dotyku odvolám to, čo som pred pár sekundami prehlásila.

Nakrčil nos a nahol sa bližšie ku mne.
„Takže ty mi chceš dať košom, svojmu snúbencovi kvôli nejakému ľudskému mužovi?"
Zatínal sánku snažiac sa krotiť svoj hnev.
„Čože?"

„Neklam Charlotte, pri kom si bola keď som odišiel. Išla si za svojim... milencom? Hovor, kto to bol."
Keď som na neho len tupo, nechápavo zazerala zvýšil hlas, takmer skríkol.
„Hovor! Povedz mi meno toho bastarda aby som mu mohol odkrútiť krk!" Nozdry sa mu rozširovali, hrudník sa mu prirýchlo zdvíhal a oči potemneli žiarlivosťou.

„Čože!" vykríkla som, „ty si myslíš, že to ja podvádzam teba?!" a vytrhla som si zápästie z jeho pevného.

„Si zrejme zaslepený voči svojmu konaniu! Stre-"
„Jasne z teba cítim mužskú pach človeka! Nepatrí nikomu koho poznám! Nehádž na mňa to, že chceš odísť! Našla si si človeka, ktorého hodláš vymeniť za mňa!"
„O čom to sakra hovoríš!? Celý môj život som milovala len jedného muža, ktorý mi štiepi srdce na kúsky!"
„Cítim ho z teba," už nekričal, len konštatoval hľadel mi do očí, nechal vetu visieť vo vzduchu.

„Povedz, ako dlho ste spolu. Ako dlho mi zahýbaš s... s ním," jeho tvár bola odrazu bez emócií.
„Thomas," trhlo mu kútikom úst pri zvuku jeho mena, ktoré vykĺzlo z mojich pier.
„Ako dlho," zopakoval s chladnou maskou, no ja som ho už priveľmi poznala aby som vedela, že za tou maskou skrýva bolesť. Ale nechce vyzerať zraniteľný ani zranený.

„Thomas," vzdychla som. Takto som si ten rozhovor nepredstavovala ani zďaleka.
„Ja nemám žiadneho milenca."
„Pobozkaj ma," prehlásil. Čože!
„Prosím?" Vypúlila som naňho oči.
„Ak nemáš milenca, potom ti nič nebráni v tom aby si ma pobozkala."

Keď ho pobozkám, stratím prevahu, kontrolu nad sebou samou a racionálne zmýšľanie.
O ďalší krok som od neho odstúpila, chrbtom som narazila na parapetnú dosku a vzdorovala pohľadu jeho očí.
„Prečo potom sa odo mňa vzďaľuješ? Prečo ustupuješ pred mojim telom? Nehľadíš mi na pery a netúžiš po mne ako kedysi?"
„Nie, nie, prestaň," moja slovná 'obrana' bola chabá.
Priebeh tejto situácii sa mi vymyká spod kontroly.

„Thomas, vieš čo som povedala. Chcem odvolať svadbu. Nie kvôli tomu, žeby som mala milenca (čo rozhodne nemám) ale tu ide o teba, o ženu, ktorá ti poblúznila hlavu a dal si presnosť jej namiesto mňa. Aj keď sa zrejme oblizuje s každým, kto sa obzrie za jej sukňou alebo prejaví sebe menší záujem."
Otočila som sa mu chrbtom a ruku sa zaprela o okenný parapet.

„Kto sa zaujíma o jej charakter, no nie? Stačí že sa má človek na čo pozerať. A čo za to že ho len využíva alebo sa ho snaží získať pretože je Alfa. Alebo rozvrátiť jeho vzťah..."
Pocítila som Thomasovú ruku ako mi odhrnula vlasy z krku. Neskôr ma naň pobozkal. Bolo príjemné po takom čase cítiť jeho pery. Ba viac než to. Rozplývala som sa blaženosťou.
Ale toto nie je správne.

„Thomas!" Napomenula som ho rýchlo, aby s tým prestal.
Opäť ma pobozkal na krk a jeho pery vyslali po mojom tele príjemnú triašku.
Roztúžene som vzdychla a rýchlym pohybom som sa otočila, aby som ho od seba odtlačila.
„Ty si myslíš, žeby som si začal niečo s inou?" zaujímal sa, ruky mu skĺzli na môj pás a aj keď som vynaložila všetku silu, ktorú som v tomto okamihu dokázala nájsť, neodtlačila som ho od seba celkom. Bude mi musieť stačiť toto.

„Ja to viem, ktovie odkedy sa s ňou stretávaš, niekoľkokrát som vás spolu videla. Už dlhší čas som mala podozrenie a ja hlúpa som to prehliadala. Možno... naše puto naštrbila moja premena a potom to už išlo dole vodou, aspoň budeš mať po svojom boku niekoho seberovného, aj keď to už nebudem ja."
„Lottie-" začal no rýchlo som ho prerušila.
„Nie Thomas, videla som jej pohľady, ktoré po tebe hádzala, ako predvádzala svoju postavu vždy, keď si sa objavil v jej zornom poli, ako na mňa vždy zazerala aby mi dala vedieť že ona je tá, ktorá má navrch," spojila som ruky pred sebou a chvíľu na nich hľadela.

„Nechaj ma prehovoriť," žiadal keď som nachvíľu prerušila svoj bolestivý monológ.
„Ušetri ma tej bolesti a nič nehovor, prosím. Nechcem vedieť kedy a kde ste si padli do oka. Ale mohol si mi to povedať. Vyjsť s pravdou von a neťahať ma viac za nos."

„Idem preč, môžete sa tu nasťahovať," pokračovala som trpko.
„Zbalím si svoje veci a pôjdem k mame aj keď to znamená byť s otcom pod jednou strechou. Nájdem si prácu a kúpim si byt niekde v centre, ďaleko odtiaľto aby mi ťa nič nepripomínalo. Stačí, že budem na teba myslieť na každom kroku."

„Máš zbytočne urýchlené závery," jemne chytil moje spojené ruky do tých svojich.
„Už som sa rozhodla, nechcem viac trpieť. Odvolávam svadbu a odchádzam," obišla som ho zľava, smerom ku skrini. Chcela som si zobrať pár svojich vecí, ktoré som mala z domova. Natiahla som sa po sošku vlka, ktorú som dostala od mami keď som bola malá.

„Vieš, že som nepobozkal inú ženu, okrem teba?" zatiahol keď som sa zohýnala po tašku od Viktórie, aby som si doma v kľude mohla preštudovať materiály.
„Nemusel si ju bozkávať na pery," pokračovala som snažiac sa zadržať príval sĺz.
„Vieš čo myslím, tak nerob zo seba hlupáka. Už som sa rozhodla, náhradu za mňa už máš, tak kde je problém, že ma nemôžeš nechať ísť?"

„Ja som ti vysvetlil, že Mackenzie prejavila záujem ale ja som ju zdvorilo odmietol."
„To si povedal. Áno, pamätám si tu situáciu keď som jej chcela vytrhať jej umelé nechty. Ale aj tak si sa s ňou stretával," oponovala som.
„Je to zamestnanec."
„Priznaj to. Nie som slepá Thomas."

„Lottie ja som vážne s ňou nič nemal."
„Ani nemám a mať nebudem," dodal rýchlo keď videl, že sa chystám hovoriť. Zaklapla som ústa naprázdno. Hľadala som argumenty, dôkazy, ktoré by som mu mohla predostrieť rovno pred tvár.

„Neunáhli sa s tým rozhodnutím, prosím. Zostaň a rozmysli si to. Sľubujem ti, že sa s ňou nebudem stretávať."
Pomaly sa približoval ku mne.
Už som vedela že s jeho približujúcou sa postavou dlho nedokážem vzdorovať. Jeho blízkosť ma obmäkčovala.

„Keď ťa uvidím hľadieť na ňu dlhšie než je potrebné, alebo na nejaké iné časti jej tela, okrem oči a tváre vedz, že odídem bez rozlúčenia."
Vzdychla som porazenecky. Tak už môžem povedať, že túto vojnu som prehrala.

Tvár mu rozžiaril úsmev a ponáhľal sa ku mne, s úmyslom pobozkať ma.
Uhla som tvárou a vykrútila sa z jeho objatia.

„Stále som naštvaná, idem nájsť Ellu," oznámila som a buchla dvermi.