Vlčia krv ✓

~Zachovanie pokoja nutné~

„Nespala som s ním," začala som opatrne a čakala, kým sa otec ešte viac ukľudní. Venoval mi neveriaci pohľad. Vzdychla som.

„Vieš, keď mi mama hovorila o vlkolakoch," venovala som jej pohľad, stále stala na tom istom mieste, no tentokrát hľadela na mňa.
„Išla som sa prejsť do lesa kde som kedysi chodievala, stretla som sa s ním," kývla som hlavou k miestu, kde stál Thomas ale nepozrela som naň, cítila som na sebe jeho páliaci pohľad.
„Chvíľu sme sa rozprávali potom mi prišlo zle, zrejme pod návalom tých nových informácií. Thomas ma vzal do ich sídla, ráno som sa prebrala, chcela som sa ho opýtať čo sa stalo, keď začal vyzváňať mobil, tak som ho vzala. Potom som ťa zrušila, pretože som nevedela, čo robiť," pokrčila som plecami, naschvál som vynechala informáciu, že som s ním spala v jednej posteli, že som bola vôbec v jednej miestnosti.

„Očakávala som, že keď tu prídem, už tu budeš čakať ako moja skaza," zazubila som sa. „Mýlila som sa, nebol si tu, tak som napísala Thomasovi, že je všetko v poriadku, že tu nie si a chvíľu nato, sa objavil pri dverách."

„Čo, ehm, čo je vlastne medzi vami?" opýtala sa mamka, keď sa Peter nemal k slovu. Ledva som sa stihla nadýchnuť aby som jej mohla odpovedať, ale Peter ma aj tak predbehol: „Tak si dajte zbohom, pretože čochvíľa sa tu objaví tvoj druh," venoval nám varovný pohľad, zvrtol sa a keď odchádzal z kuchyne, potiahol mamu za ruku a obidvaja zmizli.

„Má pravdu," ozval sa Thomas kým ja som hľadela za ich miznúcimi chrbtami.
„Je to odo mňa nanajvýš nezodpovedné takto zotrvávať a vyhľadávať tvoju spoločnosť, keď ťa už niekde začal hľadať tvoj druh, muž, s ktorým si si súdená. Zachoval som sa sebecky, odpusť," pohľadol na mňa ponad stôl, tvár mu zjemnil smutný úsmev.

„Ja-" zasekla som sa, nevedela som vlastne čo chcem povedať.
„Nechcem aby si odišiel," zašepkala som nesmelo.
„Čože?"
„Nechcem, aby si odišiel," povedala som hlasnejšie.
Neviem, odkiaľ sa vzala tá odvaha ale opatrne som prešla až k nemu, sklopila som hanblivo zrak, na chvíľu som pred ním zastala ale potom som sa premohla, jemne som vyložila ruky na jeho plecia, spojila ich za krkom.

„Charlotte, čo to-" ozval sa no ja som sa premohla a skôr, než stihol dokončiť vetu, som sa postavila na špičky a opatrne ho pobozkala. Bola to len letmá pusa, bez zapájania jazyka ale aj tak som cítila, ako sa mi končatiny postupne premieňajú na bezkosťové útvary zo želatíny.

Sklopila som pohľad a s červenými lícami ustúpila. „Ja sa už nevládzem držať späť," prehovoril.
Pozrela som sa na jeho tvár, nevediac ako to myslel, pristúpil až tesne ku mne, prudko oddychovala ja som cítila, ako sa jeho blízkosťou aj mne zrýchľuje dýchanie.

Vláčne sa mi prisal na pery, od prekvapenia som ich pootvorila, využil to a vnikol dnu jazykom. Dychtivo som mu bozk opätovala, bolo ti prvýkrát kedy som pobozkala muža. Jemný bozk postupne prerastal a pretkával sa vášňou. Potrebovala som súrne prívod vzduchu. Rukou mi blúdil po chrbte a tlačil ma čo najviac k nemu samému. Predtým než sme sa od seba odtrhli, vtiahol medzi zuby moju spodnú peru a mne sa okamžite zachcelo viac. Viac jeho.

Pery som mala napuchnuté od toho bozku a vpíjala som sa mu pohľadom do očí, ruky pomaly spustil z môjho tela ale zachytil moju dlaň a stlačil ju.

Prešiel cez chodbu do obývačky, kde sa nachádzal zvyšok osadenstva. Plížila som sa mu za pätami, pevne ukrytá za jeho telom chránená pred akoukoľvek Petrovou reakciou.

Prezeral si nás, stojacích vo dverách, so zamračeným výrazom v tvári.
„Áno?" Ozval sa, očakával nejakú rekciu z jeho strany.
„Peter, je tu možnosť, že to je jej druh," ozvala sa matka, opatrne pokladajúc dlaň na otcove plece.

Ostro prikývol a prebodol Thomasa škaredým pohľadom. Mama sa na mňa povzbudzujúco usmiala a takisto žiarivý úsmev venovala aj Thomasovi, čo ma dosť prekvapilo.

„,Asi by som mal ísť, Zbohom," prešiel okolo mňa do predsiene, okamžite som sa začala obúvať takisto.
„Kam ideš?" Venovala som mu jeden prižmúrený pohľad a už sa viac nepýtal.

Vyšli sme na ulicu, ožiarenú svetlom zo zapadajúceho slnka.
O chvíľu ho vystrieda mesiac, v spojení s tým, ma niečo napadlo.
„Thomas?" Opýtala som sa, zatiaľ čo sme kráčali bok po boku. Bola som zmätená vo svojich citoch.

„Bude to bolieť?" Nevidel mi do mysle, to som teda očakávala ale aj tak som nejak dúfala, že to pochopí. Moju otázku.
„Nastane spln, nikdy som to nezažila. Kate mi povedala, že sa začnem meniť po mojich osemnáctinách, aspoň by som si mala. To bude moja prvá premena, bude to bolieť?" Ozrejmila som a stretla sa s jeho nežným pohľadom.