Vlčia krv ✓

~Jazva~

Čo najtichšie som sa snažila prejsť do kúpeľne, v hlave mi blikala len jedna veta: Nezobuď mamu, hlavne ju nezobuď!

Chcela som si ranu vydezinfikovať, poriadne vyčistiť aby mi nezahnisala. S trasúcou rukou som si strhla kusy odevu, prilepené o ranu. Bolestivo som sykla a do oči sa mi nahrnuli slzy.

Stekali mi po líci, pálili ma ako rozžeravený vosk no prinútila som sa pokračovať ďalej. Čím viac som ranu odhaľovala, tým viac to štípalo. Keď sa mi podarilo dostať slzy pod kontrolu, mohla som vidieť ako som mala celé zápästie začervenané a vyschnutá krv dotvárala hrozný, bolestivý dojem.
Prehltla som hrču, ktorá sa mi pri tom pohľade naskytla a pomaly ho umyla vlažnou vodou.

Do ošetrovania svojho zápästia som bola zažraná natoľko, že som nevnímala nič, čo sa okolo mňa deje. No jeden zvuk si ku mne našiel cestu. Jemné zavŕzganie podlahy stačilo na to, aby sa mi divoko rozbúšilo srdce.

Prišiel si po mňa. Prišiel dokončiť to, čo začal.

Začala som horúčkovito rozmýšľať čo budem robiť, ako sa obránim?

Vzdala som bejzbalovú pálku, ktorú som mala hodenú pod posteľou. Aj napriek protestom môjho zápästia som ju bojazlivo stískala až mi obeleli hánky.
Očami som visela na kľučke od dverí, keď sa pohla smerom na dol oznamujúc, že niekto sem prichádza trhla som sebou.

Zrazu som pochybovala nad mojím konaním, radšej som sa mala pokúsiť ujsť alebo skryť niekam, kde by som bola nedosiahnuteľná.

,,Char?" ozvala sa Viktória spoza dverí a ja som prekvapene spustila pálku na zem.
,,Pane Bože to si ma ale vystrašila!" snažila som sa dostať tep môjho srdca pod kontrolu.
Rukáv mikiny som si stiahla nižšie aby si nevšimla znovu zakrvavený obväz. Rýchlo vykročila ku mne a objala ma.

„Prečo si mi nezdvíhala telefón!? Vieš ako som sa o teba bála? Myslela som, že sa ti niečo stalo, že si sa stratila! Skoro som sa zbláznila od strachu. To si mi nemohla napísať keď si dorazila domov?!?" vyrútila sa na mňa

Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala a zistila, že odpovede požaduje odo mňa.
„Viktória, " zahriakla som ju vyrovnane. Na ňu to však nemalo žiadny efekt.

„Neopováž sa mi toto ešte niekedy urobiť!" Zhúkla a vyčerpane sa zrútila vedľa mňa na posteľ.

,,Po tichšie, nechcem zobudiť mamu, má toho aj tak dosť," ospravedlňujúco na mňa pozrela a sklopila pohľad.

,,Čo to máš so zápästím?" zvedavo sa prizrela, keď jej naň padol zrak.
,,Ale nič," zamrmlala som a skrútila ho tak, aby nevidela krvavú škvrnu, ,,vieš aká som nešikovná, znova som spadla a škaredo si ho oškrela na kameni," pobavene ma sledovala, no niečo v jej pohľade ma presvedčilo, že mi to veľmi neuverila.

,,Ah Charlotte," pokrútila hlavou a postavila sa z postele, ,,len si to poriadne vyčisť aby sa ti to nezapálilo, ja radšej pôjdem, je už veľa hodín, mama ma bude istotne čakať a navyše, zajtra je škola," mrkla na mňa.

So sileným pokojom vpísaným v tvári som ju vyprevadila a zamkla dvere.

Chrbtom som sa oprela o kúpeľňové dvere a únavou privrela oči. Znova som si očistila zápästie a vymenila obväz, až potom čo som si vyčistila zuby a naniesla krém na tvár som zaľahla do postele.

Ráno bolo pre mňa chaotické pretože som zaspala. Práve som si obliekala košeľu s dlhými rukávmi aby mi nebolo vidieť obväz, keď som počula trúbenie.

,,Sakra," natiahla som ruku aby som si zobrala balenú jablkovú taštičku.
,,Charlotte!" napomenula ma mamka, ktorá práve pila kávu, ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala a vbehla do predsiene.

Obula som si tenisky a zrušila prichádzajúci hovor od Viktórií.
S taškou prevesenou cez plece som sa náhlila k jej autu.
,,Kľúče," napadlo mi, prehľadala som vrecká ale boli prázdne. Dvihla som prst do vzduchu, na znak aby počkala a rýchlym krokom som sa vrátila do domu. Zhrabla som kľúče položené na poličke a behom sa vrútila do naštartovaného auta.

,,Vieš aký to je super pocit, keď konečne to nie som ja, ktorá mešká?" Zaškerila sa, pričom jej oči žiarili šťastím, mala podivne dobrú náladu.

,,Mám ísť s niečím pomôcť mamke, tak predsa budeš musieť ísť autobusom," ľútostivo na mňa zazrela, keď sme sa blížili ku škole.

,,Ach," vzdychla som otrávene.
,,Po škole prídem ku tebe," zakričala som jej slová na rozlúčku a ponáhľala sa do učebne.
,,Prosím nech mi nedá ďalšiu neospravedlnenú..."

Deň ubiehal veľmi pomaly, dokonca aj na tieto pomery. Na hodine analytickej chémie som sedela s Jackom, ktorý mi veľkodušne ponúkol svoj zošit z matematiky aby som si mohla opísať úlohu.

Viktória odišla dokonca ešte skôr, než sa začala pauza na obed, tak som si prisadla k Jackovi a zopár spolužiakom, ktorý sa rozprávali o blížiacom sa laccrosovom zápase na našej škole.

Nervózne som podupkávala nohou na autobusovej zastávke, z ktorej mi ušiel autobus skôr, akoby na mňa počkal.
Vo vrecku bundy mi začal vyzváňať telefón, keď som ho vyťahovala, tak mi vypadli kľúče.
S podráždením vrčaním som prijala hovor a zdvihla kľúče z mokrej mláky.

,,Vidím že dnes je tvoj deň," mamin veselý hlas sa ozval z telefónu.
,,Pred chvíľou mi ušiel autobus a práve mi spadli kľúče do mláky, áno, dnes je môj deň," súhlasila som otrávene.
,,A ak by som sa po teba stavila cestou z mesta, zlepšilo by ti to vyhliadky na lepšiu náladu?"

,,Možno trošičku," usmiala som sa, podala mi ešte informáciu že dorazí do desať minút a hovor zrušila.

,,Ušiel ti bus?" doberal si ma Christopher, chlapec z našej školy starší odo mňa, ktorý práve prechádzal k svojmu autu.
,,Možno," usmial sa na mňa na moju odpoveď.

Bol milý, vedela som, žeby mi ponúkol odvoz ak by som nebývala na opačnej strane mesta.

Váhu som prenášala z jednej strany na druhú, už ma bolel chrbát z toľkého státia, keď sa konečne objavilo strieborné volvo na pozemku školy.
Musela som uznať, že mi to zlepšilo náladu keď ma mama vyzdvihla.

,,Zastav mi pred Viktóriou," hlavou som kývla k nasledujúcej odbočke, ktorá viedla k nej domov.
,,Nevideli ste sa v škole?"
,,Musela odisť skôr domov, mala som sa u nej po škole zastaviť," povedala som, keď hodila smerovku.
,,Vieš, žeby bolo pre mňa zložité sa sem dostať," súhlasne prikývla. Narážala som na to, že nemám auto hoc vodičák už áno. Ak by som sa sem chcela dostať, musela by som prestupovať na veľakrát, pretože sem neviedli priame spoje.