Rodina jako žádná jiná

27. Karamelky

"Harry." Hermiona sa vymotala z gauča v chrabromilskej klubovni. "Si... Spravil Snape..."

Harry chápal, prečo sa opatrne pokúša voliť slová. V poslednej dobe nebol k svojim priateľom práve príjemný. "Všetko je v poriadku," odpovedal a podišiel dopredu, aby mohla pri svetle ohňa vidieť jeho úsmev. "So Snapom sme sa poriadne porozprávali. Naozaj poriadne porozprávali, a, hm... nakoniec na Vianoce do Devonu pôjdem."

"To ale musel byť rozhovor." Hermiona sa trochu ponaťahovala, potom sa sklonila po svoju knihu. "Čo presne zmenilo tvoj názor?"

Harry nemal v úmysle povedať jej o tom, že bol Snape opitý. "Na niečo som si spomenul."

"Ach?"

"Áno, ale je to niečo, o čom nemôžem hovoriť. Prepáč."

Prikývla. "Je všetko v poriadku? Skutočne?"

"No... zopár vecí sme si vyjasnili," odvetil Harry. "Určite nie všetko. Ale ospravedlnil som sa za to, že som sa s ním nerozprával a za tie vážne hnusné veci, čo som povedal a dohodli sme sa, že sa pokúsime byť priateľmi." Harry sa posmešne zasmial. "Akosi váham medzi úľavou a premýšľaním, kedy som prišiel o rozum. Ale potom si poviem, že o časť svojej mysle som prišiel. A... no, vieš, dnes večer mi konečne svitlo, že by som sa mal minimálne aspoň snažiť. Snape sa snaží."

"Snaží," potichu riekla Hermiona. "Ale prospeje ti to. Viem, že to nie je ľahké."

"Áno," odpovedal Harry. To bolo podcenenie. "Hm, chcem ho skúsiť oslovovať Severus. Je trochu smiešne, že to vôbec chcel. Ale je pravda, že mi okrem vyučovania nehovorí pán Potter, takže..."

Zamieril k schodom.

"Dobrú noc, Harry."

"Dobrú noc, Hermiona."

---------------------------------------------------

Snape pri raňajkách nebol. Keď o tom Harry uvažoval, ani ho to veľmi neprekvapilo. I keby si vzal elixír na vytriezvenie, asi stále potreboval spánok navyše.

Snape nebol ani pri obede.

To vážne Harryho prekvapilo. Minimálne trošku.

No, možno musel variť niečo dôležité.

Ak áno, asi to nešlo veľmi dobre, pretože keď sa Snape zjavil pri hlavnom stole v polovici večere, čelo mal poriadne zvraštené a výrazne sa mračil. Jedol rýchlo, jeho pohyby boli strohé, a ani raz nevyhľadal Harryho pohľad. Vlastne sa nepozeral na nikoho, dokonca ani keď mu Dumbledore niečo povedal a on odpovedal.

Harry nepočul, čo vraví, ale dokázal si predstaviť jeho úsečný tón.

Keď sa Snape postavil a vyšiel dverami za hlavným stolom, Harry odstrčil svoj puding a uháňal von z Veľkej siene. Po niekoľkých ďalších chodbách ho dobehol.

"Počkajte," chytil toho muža za rukáv. "Čo sa deje?"

Snape si vytrhol ruku, jeho habit zaplápolal, keď sa zvrtol na päte, aby zazrel na Harryho s očami ako úzke pásiky čiernej. "Čo sa deje?" spýtal sa, tie slová zasyčal pomedzi zaťaté zuby. "Ty sa ma opovažuješ pýtať sa, čo sa deje?"

Ach. Ach. Tak toto Harry nečakal, ale ako jedna z možností ho to napadlo. Snape si veľa z minulého večera nepamätal.

Harrymu bolo jasné, čo to znamená - mal príležitosť zmeniť svoj názor ohľadne toho, že sa pokúsia byť priateľmi.

Trochu ho ohromilo, že ho to vôbec nelákalo. Nevedel, ako všetko dopadne, ale chcel to aspoň skúsiť. Skutočne skúsiť. Toľko Snapovi dlhoval po tom, ako sa v poslednej dobe správal.