Rodina jako žádná jiná

37. Chameleón

A/N: Slovenština again! Enjoy :)

„Isteže, už si oboznámený s mojou smrťožrútskou minulosťou," začal Snape tichým hlasom. „Už sme to rozoberali, hoci... nie tak dôkladne, ako sme mali. Urobil som mnoho vecí, ktoré neskutočne ľutujem, ale..."

Zmĺkol, keď Harry naklonil hlavu na bok, aby si mohol pošúchať miesto vzadu na krku, kde sa náhle zjavila úporná bodavá bolesť.

„Si v poriadku?"

„Hej. Trochu ma bolí hlava, to je všetko."

Snape prižmúril oči. „Nebolela ťa hlava i prednedávnom?"

„Nie..."

„Ani vtedy, keď si sa dozvedel o tvojom probléme s ihlami?"

„Nie. Prečo?"

Ten muž prižmúril oči ešte viac. „Zdá sa, že je vyvolávaná stresom. Máš stuhnuté tie svaly, čo si trieš?"

Keď Harry prikývol, Snape si vzdychol. „Mal som si to všimnúť už dávno. Teraz je to už všetko jasné. Si si vedomý toho, že ťa bolesť zastihne zakaždým, keď spomeniem svoju smrťožrútsku minulosť? Stalo sa to v Devone. Niekoľkokrát, ako si spomínam."

„Skutočne? Ja..." Harry trochu vzdychol. „Óh, auuu. Myslím, že máš pravdu. Len samotné pomyslenie na to, že by si mohol... Bude lepšie, keď si to nebudem predstavovať. Do frasa, to bolí. Musím o tom prestať uvažovať. Hm, železo, železo oželezilo si sa, koleso, koleso, okolesilo si sa... Nedokážem na to prestať myslieť!"

„Pravdepodobne na to, aby si to zmiernil, nestačia ani detské riekanky," tentoraz znel Snapeov hlas ponuro.

Harry sa chytil za hlavu a snažil sa použiť svoje ruky ako zverák, hoci, keď to všetko zvážil, šanca, že by mu zvieranie hlavy pomohlo od bolesti, bola poriadne malá. „Možno by si mi nakoniec nemal ten príbeh rozprávať."

Snape zaváhal, jeho pohľad bol bezútešný. Potom potriasol hlavou. „Obávam sa, že z dlhodobého hľadiska by to mohlo byť ešte horšie. Je mi celkom jasné, že už poznáš podstatu toho, čo ti musím povedať. Tvoja myseľ sa ťa snaží varovať, aby si sa to nemusel dozvedieť vedome. Ale tento boj v tvojom vnútri... musí to prestať, nech to stojí čokoľvek."

Harry sa zhlboka nadýchol. „Nemôže to byť až také zlé. Čokoľvek si urobil."

Snape na to vôbec nereagoval, len povedal. „Myslím, že je teraz potrebný silný elixír. Niečo silnejšie ako bežný elixír na bolesť hlavy. Acio... Dúšok z Lillehamerru!"

„Nie je hammer kladivo?" zamrmlal Harry. „To neznie... dobre."

„Používa sa na najhoršie typy bolestí hlavy, vrátane migrén tak vysiľujúcich, že na ne pomôže okrem tohto elixíru už iba uspávacie kúzlo," riekol Snape a zachytil malú fľašku, ktorá k nemu letela. Harryho zrak sa postupne zahmlieval a návaly bolesti hlavy boli čím ďalej horšie, ako sa snažil nemyslieť, čo také mohol Snape urobiť, keď to bolo také strašné. Sotva videl, ale napriek tomu si všimol, ako sa Snapeova ruka mierne triasla, keď zachytil fľašu.

Harry sa po nej načiahol, minul a opäť sa načiahol. Tentoraz ho ani len nenapadlo obávať sa odpornej chuti. „Vypiť všetko?"

„Áno."

Harry fľašku vyprázdnil tak rýchlo, že si nevšimol žiadnu chuť, potom si ešte raz pošúchal hlavu, keď bolesť ustupovala. Keď konečne zmizla, prekvapene vzhliadol. „Vôbec si necítim hlavu."

„To bol účel, predpokladám."

„Nie, myslím tým, že ju nedokážem ani rukami nahmatať!"