Rodina jako žádná jiná

38. Mapa

Harrymu sa triasla ruka, keď naklonil fľaštičku, aby na Snapov vystrčený jazyk dopadli tri kvapky, ale podarilo sa mu elixír nerozliať. Sledoval, ako sa kvapky na mužovom jazyku rozpúšťajú, potom si odkašľal.

"Už môžete... môžeš zatvoriť ústa."

Snape tak urobil, svaly na hrdle mu trochu poskočili, keď prehltol.

Harry sa posadil a čakal. Na nezáväzný rozhovor nemal chuť a určite nezačne klásť otázky, až kým si nebude istý, že Veritasérum zabralo. Zdalo sa, že to Snape chápe; vôbec sa nepokúsil, aby Harry začal.

Keď prešlo asi päť minút, Harry si pomyslel, že by mohol začať, pretože Dracovi nikdy netrvalo dlhšie než päť minút, aby sa dostal plne pod vplyv elixíru. Napriek tomu sa pokúsil najprv o testovaciu otázku... niečo o čom by Snape nechcel povedať pravdu a ešte lepšie, niečo, čo by mu pripomenulo, ako veľmi vždy nenávidel Jamesa Pottera.

"Prečo si nepoužil nejaké pracie kúzla na bielizeň, ktorú si mal v ten deň na sebe? V ten deň, keď ťa môj otec pretočil hore nohami?"

Snape vyceril zuby, oči sa mu nebezpečne zaleskli.

Výraz, ktorý v minulosti vždy Harryho prinútil prehltnúť. Prinajmenšom. Teraz bolo čudné uvedomiť si, že z neho vôbec nie je nervózny. Vedel - nejako vedel - že dokonca aj rozzúrený Snape by mu neublížil.

Určite nie úmyselne.

"Pretože moja matka zomrela dávno predtým, než som bol vo veku, aby som sa takéto veci naučil," povedal Snape. "A pretože môj otec nepatril k typu, ktorý by ma učil niečo také pozemské. A pretože som tú vec neočakával, v ten deň či v iný, kým som prebýval na škole." Zaškrípal zubami tak zúrivo, až sa zdalo, že prasknú a potom pomedzi ne vystrelil slová ako guľky zo samopalu. "A pretože chabá osobná hygiena mohla byť druhom obrany, nie že by fungovala, ale dovtedy sa stala zvykom a keby mi získala päť sekúnd odkladu, stálo by to za to a..."

"Prestaň," riekol Harry, nakoniec trochu prehltol, hoci nie od strachu. Len... sa pri tých slovách cítil zvláštne. Začiatok dával zmysel, ale ten koniec veľmi nie. Samozrejme, aj Draco z elixíru bľabotal, ale nie v štýle, ktorý vyzeral... Harry ani nevedel ako.

"To som rád," zamrmlal Snape. "Zo všetkých hlúpych otázok, ktoré si mohol položiť, si musel začať s mojím otcom?"

Ale Harry tak nezačal. Začal so spodnou bielizňou.

Čo bolo samozrejme hlúpe. Snapova predstava bola v skutočnosti oveľa lepšia.

"Prečo by som nemal?" vyzval Harry. "Ak si mojím otcom, prečo by som sa ťa nemal pýtať na tvojho?"

"Pretože predtým sme sa o ňom rozprávali obšírne," riekol Snape a klesol v kresle, ako keby rezignoval.

"Vieš, že si neviem spomenúť."

"Nikdy som ten fakt nepovažoval za menej zodpovedný."

Harry sa zježil. "A zase to robíš, myslíš si, že nedokážem pochopiť najmenší odtieň. Už viem, že nebol najmilší chlapík na svete - niežeby som sa ťa chcel spýtať, či si sa od neho naučil ako byť otcom!"

"Merlin ochraňuj," zamrmlal Snape pod nosom.

Keby Harry uvažoval rýchlejšie, zadržal by tú otázku skôr, než mu stihla prekĺznuť pomedzi pery. "Čo tým myslíš?"

Snape znova zaškrípal zubami, jeho pery vyzerali ako vytesané z kameňa, keď ich tak silno pritlačil k sebe, ale samozrejme, elixír bol silnejší než jeho vôľa neodpovedať. "Znovu a znovu ma znásilňoval. Robil na mne pokusy, aby zlepšil svoj vlastný umelecký talent, sexuálne ma ponižoval, spôsoboval mi fyzickú a emocionálnu bolesť, ktorú využíval v temných rituáloch, o ktorých ma uisťoval, že určite zaistia, že to všetko stálo za to. Bol som viac jeho nástrojom než synom! Len pohľad na neho mi stačil, aby som sa triasol hrôzou a..."