Rodina jako žádná jiná

34. Nový Rok

A/N: Zase slovenština - ale jenom na tuto kapitolu :) Enjoy!

Harry sa usadil v jedálenskom kúte a zobral si keks z tácne, ktorá stála uprostred stola. O sekundu na to sa začudoval, či nie je nejakým spôsobom očarovaná, pretože v momente, keď sa jej dotkol, sa dvere na konci chodby prakticky rozleteli. O chvíľu na to mohol vidieť Snapea a Draca, obaja držali poloplné pohára vína.

Harry sa začervenal. Keď objal Snapea, nezdalo sa mu to nevhodné, ale keď sa nad tým spätne zamyslel, nebol si celkom istý, kde na to vzal odvahu.

Draco vrhol na Snapea niečo ako významný pohľad a mávol prútikom, aby privolal ďalší pohár na víno a potom i fľašu. Obe veci hladko pristáli na stole. Harry nechápal, ako sa mu to mohlo podariť... oh, správne. Vrodené porozumenie pre mágiu.

Možno to vychádzalo z toho, že mu to bolo vštepované už od najútlejšieho veku. Nie po prvý raz Harryho napadlo, aký odlišný by bol, keby mohol vyrastať s matkou a otcom čarodejníkmi.

Hoci... už viac nemohol popierať, že teraz už otca čarodejníka má. A to už akého! A on túto skutočnosť nevyužil moc dobre, či nie? No, aspoň sa konečne zlepšil v oklumencii, ale Snape má pravdepodobne množstvo poznatkov, ktoré by v boji mohli prísť vhod. Predsa len, kedysi bolSmrťožrút, a...

Harry sebou trhol a zodvihol ruku proti náhlej bolesti, ktorá prenikala jeho ľavým spánkom. Bolesti tak intenzívnej a pálčivej, že jeho prsty z toho zmeraveli. Keks vykĺzol z jeho ruky a rozpadol sa na kamennej podlahe a ako padal, tichý hlas znejúci na míle ďaleko vykríkol na poplach.

Potom zažmurkal a svet sa zdal byť opäť normálny. Až do okamihu, kým si neuvedomil, že miestnosť sa prevrátila hore nohami bez toho, aby sa čo i len pohla.

„Harry? Si v poriadku?"

Na Dracovu otázku Harry opäť zažmurkal. Až vtedy si všimol dlhé štíhle prsty pred ním. Škripot. Keď Harry odsunul Snapeovu ruku na stranu, škrípajúci zvuk ustal.

„Áno." Odkašlal si. „Uhm... menšia bolesť hlavy, ale už je preč. Nie som si istý, čo to spôsobilo, vážne... "

„Tvoj krstný otec povedal niečo, čo ťa znepokojilo."

„Nie. Naozaj." Harry potriasol hlavou, stále ešte trochu zmätený. „Neviem, čo to bolo. Predpokladám, že nič. Ale... stavím sa, že to bude znieť divne, ale nie je tu niekde Luna? Myslím, že som počul... ja neviem. Možno moje meno."

Snape si kľakol na koleno a pozrel sa mu do očí. "Pokiaľ je mi známe, slečna Lovegoodová sa nenachádza na hrade."

Draco mu poklepal po ramene. „Nevypil si náhodou jednu či dve dávky Valdenhoferovho zaostrujúceho dúšku, alebo áno?"

„Čo je to?"

Draco si vzdychol. "Dúfal som, že by si si mohol spomenúť."

„Draco, nie je čas na hry," odsekol Snape. „Harry možno potrebuje elixír, zdriemnuť si alebo..."

„Ja som nehral hry! Snažil som sa ho naviesť, aby si spomenul na ďalšie veci, a nehovor mi, že si nerobil to isté, terapeutka neterapeutka! "

„Doktorka Milá povedala, že tieto skryté narážky majú zmysel dovtedy, dokým to necháme len na Harrym. Či už im bude rozumieť, alebo nie. "

„Áno, viem. Spomenul si..."

Harry, oprúc krk o vrch stoličky, opäť zaklonil hlavu dozadu, v tejto chvíli mu obaja liezli na nervy. „Preboha! Ste si istí, že to nie ste práve vy, kto tu má problém s rivalitou?"