Rodina jako žádná jiná

28. Vánoční ples

"Ehm... to je zatiaľ dosť vysoko," povedal Harry, keď sa vznášal nad ihriskom.

Ron prikývol. "Naposledy som dospel k názoru, že polovica tvojho problému je v tom, že nad tým príliš veľa premýšľaš. Takže som priniesol niečo, čo ťa rozptýli. Chytaj!"

Vysokým oblúkom hodil Harryho smerom klbko nití.

Harry ho jednou rukou zachytil, kým sa druhou držal metly. Fíha. Nebolo to klbko, ktoré môžete nájsť v košíku na pletenie nejakej starej dámy, ani nevyzeralo byť z jedného kusa. Harry nikdy nič také nevidel. Zdalo sa, že to klbko je vyrobené zo stoviek kúskov priadze, ktoré držali pospolu ... nemal potuchy čím.

"Hoď ho nazad," zavolal Ron, ktorý ustúpil asi o meter.

Zapadli do ľahkého rytmu chytania a hádzania, chytania a hádzania, pri ktorom sa Ronova muška postupne zhoršovala. Samozrejme, v skutočnosti tomu tak nebolo. Ron len nútil Harryho na metle posúvať sa, aby sa načiahol po loptičke. Vo väčšine prípadov posunúť sa vyššie.

Harry si to uvedomoval, ale Ron mal pravdu. Výška, v ktorej lietal, ho trápila menej, keď sa mohol sústrediť na niečo iné. Hoci dobrá otázka bola, prečo to nefungovalo so zlatonkou.

Možno odpoveďou bolo, že hrať prehadzovanú s priateľom bolo také uvoľnené a pokojné. Tréning s plným chrabromilským tímom bol presným opakom a pripomínal mu... Harry si nebol istý. Metlobalové zápasy mali vždy sklony byť napätými. Ale nedokázal si predstaviť, prečo by mu to malo vadiť.

"Nateraz stačí?" zavolal Ron, keď začínalo byť v slabnúcom svetle ťažšie vidieť.

"Áno, dobre." Harry zastavil vedľa Rona a pozrel sa nadol. Jeho žalúdkom sa prevalila vlna úzkosti, keď zistil, ako je vysoko, ale aspoň to nebola čistá panika. Tomuto Harry dokázal odolať, hlavne ak použil "rozptyľovaciu" metódu. "Kde si zohnal také čudné klbko nití?"

"Lavender ho urobila."

"Ach." Harry nevedel, čo povedať a všetko, čo mu prišlo na um, mu pripadalo, ako keby zrádzal Hermionu. Nechcela by, aby sa Ron dozvedel, že ju to rozrušilo až tak, že zjedla úplne sama štvrť kila sladkostí.

Ron si vzdychol. "Nemusíš ju mať rád."

To bolo dobre, pretože Harry ju rád nemal.

"Ale ja ju rád mám, takže..." Ron si znova vzdychol. "Vieš, že nemám rád Draca. Ale je to tvoj brat, takže sa o tom pri tebe snažím nebaviť."

Ale Ron urobil viac než len to, že neočierňoval Draca pred Harrym. Oveľa viac. Keď sa Harry prvý raz prebudil a nedokázal si na nič spomenúť, Ron v skutočnosti Draca pochválil a nazval ho dobrým bratom, hoci ho nemal rád.

To z Rona robilo skutočného priateľa.

A tiež to z Draca robilo ešte väčšieho nevďačného, nevychovaného blbca. Nemal právo znevažovať Rona či si monopolizovať Hermionu tak, ako to urobil, nie keď vedel, že to Ronovi vadí.

A skutočnosť, že to Ronovi vadilo, niečo znamenala, nie? Ron nikdy nežiarlil, keď sa Lavender hádzala po polovici chalanov v Chrabromile. Keď prišlo na Hermionu, Ron sa stal žiarlivým dosť na to, aby sa choval ako kretén!

"Vďaka," zareagoval Harry. "Hm..."

Do kelu. Ron mal asi pravdu. Bude najlepšie, keď sa o ničom z tohto nebudú baviť. Hoci sa Harrymu nepáčilo, ako Ron jednal s Hermionou. Ale na druhej strane sa mu tiež nepáčilo, ako sa Hermiona správala k Ronovi a jej k tomu tiež vôbec nič nepovedal.

Samozrejme, že nie. Žiadneho zo svojich priateľov nechcel uraziť či riskovať, že ich odoženie, kebyže použije nesprávne slová alebo sa bude zdať, že sa pridal na jednu stranu.