Rodina jako žádná jiná

31. Jediné, co si přeji na Vánoce

 Než sa Harry stačil spamätať, letax ich už zbesilo roztočil. Leteli popri jednej prázdnej miestnosti a potom cez ďalšie tri, ktoré vyzerali ako po bujarom večierku a nakoniec ich vypľuvol vo Veľkej sieni.

Samozrejme, Snapa nevypľuvol. Vykročil z obrovského krbu bez najmenšej známky toho, že práve sa niekoľkokrát zatočil. Harry sa zapotácal a asi by bol spadol, keby sa toho muža nedržal, potom sa mu podarilo získať rovnováhu.

"Budeš v poriadku?" spýtal sa tlmeným hlasom Snape. "Dokážem pochopiť, že ocitnúť sa niekde sám bez vysvetlenia muselo byť, mierne povedané, desivé."

Podľa Harryho mienky sa na to mal spýtať skôr, než prišli do miestnosti plnej stoviek zvedavých očí, z ktorých už mnohé zaregistrovali ich opätovný príchod.

Ale rozhodne v poriadku bol.

"Je mi fajn. Si vyšší než ja, dokážeš niekde zazrieť Lunu?"

"Blíži sa k nám," tlmene odvetil Snape. "Ak ma nepotrebuješ, potom...?"

"Severus," ozval sa ženský hlas. "Riaditeľ povedal, že je všetko v poriadku, ale nemohla som tomu uveriť, až kým som ťa neuvidela na vlastné oči!"

Charity Burbageová položila ruku na Snapovo predlaktie, presne tam, kde ho predtým chytil Harry a tentoraz si bol istý, že sa Snape strhol.

"Kde je riaditeľ?" spýtal sa, vyzeral, ako keby sa jej snažil striasť, ale nepodarilo sa mu to.

"Harry!" prvá sa k nemu dostala Hermiona. Draco s Lunou boli hneď za ňou a za nimi bol Ron s Lavender. "Si v poriadku?"

"Áno, áno," odvetil, keď si spomenul, že sa má držať dohodnutej historky - už sa okolo neho utvoril tak trochu dav. Vyvolalo to v ňom chuť skočiť späť do letaxu a odísť niekam inam. "Bol to trochu šok, keď na mňa takto padol Lucius Malfoy a potom prenášadlo? Na sekundu som si myslel, že som mŕtvy, ale potom sa udiala tá najčudnejšia vec. Prenášadlo ho vcuclo jedným smerom a mňa druhým, a ja som napokon ani neopustil hrad."

"Kam si sa dostal?" spýtal sa Ron, keď sa prestrkal dopredu.

"Vlastne do Snapovej izby." Harry stále nevedel, čo si myslieť o mužovom súkromnom meditačnom centre, alebo čo to bolo, ale rozhodol sa, že nebolo na ňom, aby sa o tom rozširoval. Presne ako nikomu nepovedal o spomienke v mysľomise (nuž, nikomu, kto v tej spomienke nebol) a to bolo v čase, keď Snapa nenávidel.

Há!

Až do tohto okamihu si neuvedomil, že k Snapovi už viac necíti nenávisť. Samozrejme, uvedomoval si, že k nemu necíti rovnakú nenávisť ako kedysi. Ale teraz Harrymu došlo, že už k nemu vôbec necíti žiadnu nenávisť.

Stále ho nemal rád, ale... áno. Bez nenávisti.

To asi len dávalo zmysel. Nemohol by súhlasiť s tým, že sa vynasnaží byť jeho priateľ, keby ho stále nenávidel.

Draco vydal zvuk podobný zavrčaniu. "Boli sme chorí od úzkosti! Nabudúce, keď to bude vyzerať, že ťa uniesli, a bude to opäť planý poplach, nemohol by si poslať aspoň sovu? Tak, aby sme vedeli, že si v poriadku?"

Harrymu bolo jasné, že Draco sa tiež len drží plánu... vedel, že sa "Lucius" pokúsi uniesť Harryho pomocou prenášadla. Ale aj tak bol Harry ohromený jeho hereckým výstupom.

"Ach, ja som sa nebála," riekla Luna, otočila sa na mieste, takže sa jej vlasy rozleteli ako svetlozlatá vodopád.

"Ty si sa nebála?" Harry ju mal rád, naozaj mal, ale nebol si istý, či chce priateľku, ktorá bola tak vzdialená od reality. Keby ho, dajme tomu, niekedy skutočne uniesli, rád by si myslel, že dievča, s ktorým chodí, by aspoň trápilo, že sa stratil!