Hiraeth | n.jm

s i x

Počas poslednej hodiny sa nedokázala sústrediť na učiteľov výklad a ani sa nenazdala a sedela vo svojom aute, ktoré šoféroval Renjun. Aj napriek jej protestom sa na tom s radosťou podujal. On sa totižto ako každý jeden mladý chlapec využíval v rýchlych autách. Ďalšia vec, ktorá pridávala Nari starosti naviac.

„Spomaľ alebo preraď. Nepočuješ ako dusíš motor," vyštekla naňho oveľa ostrejšie než plánovala. Až priveľmi sa bála, že ublíži jej zlatíčku.

„Dobre dobre. Nari ani si nevieš predstaviť čo všetko toto auto dokáže. Až je ho škoda v rukách dievčaťa," odpovedal pričom spomalil tak ako si dievčina priala.

„Toto auto som dostala z istého dôvodu a ver mi, že mám odskúšané takmer všetko, čo dokáže," odvrkla mu. Nepáčilo sa jej to ako ju podceňoval. Bola pravda, že väčšinu času šoférovala opatrne a dodržiavala predpisy cestnej premávky, no z času na čas si dopriala dávku adrenalínu spôsobenú rýchlou jazdou.

„Neverím," zasmial sa chlapec pričom znova dupol na plyn. Tentoraz si dovolil obehnúť auto, v ktorom sedel Jeno spolu s dvoma mladšími chlapcami.

„Pozeraj na cestu," upozornila ho znova. Už videla ako jej nabúra jej milované Camaro.

„Nebuď labuď. Viem, čo robím," nadšený úsmev mu nezchádzal z pier. Bol ako malé dieťa, ktoré dostalo vytúženú hračku.

„Aj tak ti nedôverujem," znova odfrkla. Svojimi slovami mu pripomenula protesty o tom ako veľmi mu nedôveruje pri šoférovaní JEJ miláčika. Nakoniec však svoje protesty vzdala, pretože štyria chlapci si mysleli, že nie je dvakrát najlepšie, ak by v takomto psychickom rozpoložení sadla za volant.

„Sme tu. A pozri. Tvoj miláčik nemá ani jeden škrabanček," víťazne sa usmial Renjun počas toho ako parkoval pred pre dievčinu neznámym domom.

„Kde to sme?" spýtala sa ho zmätene, no odpoveď nepotrebovala. Všimla si totižto auto, ktorého majiteľa dobre poznala.

„Jaemin," šepka potichu. Nechápala prečo presne prišli práve sem, no nechcela sa vypytovať. Inštinkt jej nahováral, že sa všetko dozvie počas dnešného poobedia. Obaja spolu vystúpili a opretí o zamknuté auto počkali minútu na Jena a dvoch mladších chlapcov.

„Môžme?" spýtal sa najmladší z nich hneď ako vystúpil poukazujúc na dom, v ktorom býval ich mrzutý kamarát.

„Poďme," Renjun sa pohol spolu s ostatnými. Nari ich v tichosti nasledovala až do domu. Prekvapilo ju, že len tak vošli dovnútra, no Chenle jej vysvetlil, že ich Jaemin už čaká.

„Pár dní vás nechám bez dozoru a vy hneď niečo vyvediete," neveriacky pokrútil hlavou napomínajúc chlapcov. Oči sa mu však rozšírili v momente, keď zbadal dievčinu krčiacu sa za Jisungom.

„Čo tu robí ona?" Nari jeho nepríjemný tón hlasu prekvapil. Počas ich nočného stretnutia bol k nej tak milý a starostlivý.

A dnes?

Dnes bol znova osinou v zadku. Presne ako počas ich prvého stretnutia v škole. Znervózňoval ju a už vôbec nechápala jeho správanie rovnako ako aj zmeny nálad.

„Ide o ňu," vyslovil Jeno, ktorý počas cesty zo školy volal kamarátovi, ktorý sa aj dnes ulial od školských povinností.

„Daj jej telefón Chenlemu. Snáď z toho niečo vytiahne," rozkázal a vybral sa do svojej izby. Nari podala telefón spomínanému chlapcovi, ktorý k nej už naťahoval ruku.

„Postaráme sa o to. Poď," usmial sa na ňu držiac v rukách jej mobil.

Nari prikývla a znova nasledovala chlapcov do jednej z izieb. Tentoraz sa rozhodla držať v Jenovej blízkosti, pretože práve pri ňom sa cítila najbezpečnejšie.