Hiraeth | n.jm

s e v e n

„Čo chvíľa tu bude Haechan," oznámil Jaemin, ktorý práve opustil sprchu a vošiel do kuchyne, kde Nari pripravovala večeru. V dome okrem nej ostali už len jeho obyvatelia a to Jeno s Jaeminom.

Nari premiestnila svoj pohľad na mladšieho z chlapcov, no okamžite sa otočila naspäť k šporáku. Cítila ako jej červeň stúpa do líc a to vďaka faktu, že mal na sebe oblečené len kraťasy čiernej farby.

„Uhm, mohol by si si obliecť aj tričko?" spýtala sa ho vypínajúc šporák. Počas niekoľkých hodín, ktoré tu strávila sa vďaka Jenovi cítila ako doma. Pocit, ktorý nezažila už dávno. Už počas príchodu si všimla, že je to tu zariadené skutočne jednoducho, no zato útulne. Pravdupovediac sa jej tento dom patriaci dvom najlepším kamarátom páčil.

„Prečo? Nechci mi povedať, že sa ti nepáči, čo vidíš," zasmial sa chlapec prerušujúc zbesilý tok jej myšlienok.

„Proste sa obleč," odfrkla mu hľadiac do hrnca, v ktorom bola uvarená večera pre dvoch chlapcov a samozrejme, že aj pre jej brata, ktorý bol na ceste sem.

„Ostatné dievčatá by zabíjali za pohľad na moje telo a ty to skutočne odmietaš?" provokatívne jej šepol po pár sekundách ticha. Cítila jeho prítomnosť v nebezpečnej blízkosti. Vedela si predstaviť to ako sa tváril, aj napriek tomu, že mu bola otočená chrbtom

„Lenže ja nepatrím medzi 'ostatné dievčatá' a skutočne ma tvoje polonahé telo nezaujíma," odpovedala mu drzo pričom sa otočila, svoj pohľad upierajúc priamo do chlapcových očí. Nepoznala ho dlho, no nemýlila sa v odhadovaní jeho výrazu, pretože Jaemin sa na ňu skutočne uškŕňal.

„Prečo sa potom tak veľmi červenáš?" hravo sa jej opýtal. Hral sa s ňou ako mačka s myšou, čo sa útlej dievčine nepáčilo.

Znervózňoval ju. Och a ako veľmi. A fakt, že bol na nej doslovne nalepený tomu nenapomáhal. Cítila jeho vypracovanú hruď na svojom tele. Do nozdier jej udierala vôňa jeho drahého sprchového gélu. A akoby toho nebolo málo vlhké vlasy padajúce do očí a drzý úškrn na perách mu pridávali na sexepíle.

S vytreštenými očami nehybne sledovala ako sa naklonil k nej až tak veľmi, že sa jeho popraskané pery dotýkali jej ušného lalôčika. Mocné ruky taktiež nezaostávali. Pravá ruka ledabolo dotýkajúc sa jej boku zatiaľ, čo tá ľavá nežne láskala jej líce.

„Odpovieš mi, princezná?" šepol jej pričom sa snažil, aby jeho hlas znel, čo najviac chrapľavo. Playboy v ňom sa inštinktívne prebúdzal a on sa túto svoju stránku zas a znova nesnažil potlačiť do úzadia.

Cítil ako veľmi ju znervózňoval. Priam ju privádzal do šialenstva. Tešilo ho to. Bola jedinou osobou v celom vesmíre, ktorú chcel takto škádliť. A nie len to. Chcel jej ukázať oveľa viac. Chcel vidieť jej červenajúce sa líca, cítiť zbesilý tlkot jej srdca.

No zo všetkého najviac chcel cítiť jej jemné pery na tých svojich. Jej telo v jeho objatí. Chcel vidieť úsmev na jej perách, za ktorý by mohli jeho činy.

Chcel ba priam prahol po tom, aby bola len a len jeho. Táto túžba sa každou sekundou strávenou v jej blízkosti len stupňovala a on tomu nedokázal nijak zabrániť.

No na toto všetko si musel počkať. Musel počkať na dobu, kým si nespomenie na ich spoločnú minulosť. A samozrejme na dobu, kedy jej bude môcť vysvetliť puto, ktoré ich oboch spája.

„Vypadni. Sa. Prezliecť," precedila skrz zuby dievčina, keď sa po niekoľkých sekundách ani nepohol. Snažila sa premýšľať racionálne, aj keď to bolo neskutočne ťažké. Najmä pri skutočnosti, v ktorej cítila jeho ruky na svojom tele a pery, ktoré sa ešte stále nachádzali v blízkosti jej citlivého uška.