Hiraeth | n.jm

s i x t e e n

Nasledujúcich pár dní šiesti chlapci vzdali pokusy o uzmierenie, no dohodli sa na tom, že na ňu budú dávať pozor. Haechan ju mal nadohľad vždy, keď bola doma či v škole a ostatní sa striedali pri jej vychádzkach. Niekto by si pomyslel, že ju špehujú a presne to v niektorých momentoch robili.

„Hneď som späť," Jisung sledoval ako sa drobná dievčina približovala k nemu. Spanikáril a nevedel, čo by mal v tomto momente urobiť a tak stál na mieste. Podľa toho, čo počul od svojich kamarátov sa k nikomu z nich neprihovorila. Práve naopak. Úplne ignorovala ich prítomnosť. Tak prečo teraz ide za ním?!

„Jisung," oslovila ho dievčina stojaca na druhej strane regálu s dámskym spodným prádlom.

„Noona, prepáč."

„Neospravedlňuj sa mi a vypadni z tohto obchodu skôr, než tu obaja umrieme od hanby. Sledovať ma môžeš aj z parku naproti," napomenula ho prísnym tónom.

Ona sama nemala ani len tušenia, kde sa v nej brala toľká odvaha rozprávať sa s ním ba dokonca mu niečo prikazovať. Ešte pred týždňom by sa naňho nedokázala ani len pozrieť bez toho, aby sa jej prevracal žalúdok a teraz rebelovala jemu aj jeho kamarátom.

Jedno však bolo isté. Chcela ho ušetriť hanby, pretože už od momentu, kedy sem vošli si všímala ako nervózne sa správal. Bolo jej ho celkom ľúto, no potom si spomenula na to, že je vrahom.

„Nikdy som nikoho nezabil," zamrmlal potichu akoby jej čítal myšlienky, keď prechádzal okolo Nari, ktorá nezachytila jeho slová.

„Huh?" zastavila ho a s prekvapeným výrazom si ho celého premeriavala.

„Nikdy som nikoho nezabil. Jednoducho som to nedokázal, a preto zomreli moji rodičia. Kvôli mojej slabosti," pošepkal priamo do jej citlivého uška. Nari jasne počula zármutok v jeho hlase, ktorý sa následne odrážal aj v jeho pohľade, keď sa od nej odťahoval. Cítil ako celá stuhla, no aj tak bez ďalších zbytočných slov zmizol za dverami obchodu.

„Hej dievča, si v poriadku?"

„Neurobil ti nič?"

Hneď po jeho odchode k nej pribehli dve dievčatá, ktoré si o ňu robili starosti. Trávila čas s dievčatami, s ktorými sa spoznala v prvý deň školy. Podľa Jena to boli milé a spoľahlivé osoby, aj keď oni dve ho nemali dvakrát v láske kvôli jeho sukničkárskej minulosti.

„Á-áno, áno, som," s núteným úsmevom prikývla a nasledovala Stephanie a Soyoun von z obchodu.

Zhodli sa na tom, že si tentoraz v danom obchode nebudú nič kupovať. Nari behanie po obchodoch až tak veľmi nebavilo, no ako spôsob vyhýbania sa jej bratovi a jeho kamarátom to brala všetkými desiatimi. Dokonca aj jej mama bola nadmieru spokojná s tým, že jej dcéra mala konečne kamarátov.

„Nevadí, ak sa k nám ešte niekto pridá?" spýtala sa nadšene Stephanie zatiaľ čo Soyoun sa tvárila nezúčastnene.

„Nie, vôbec," Nari sa znova usmiala a spolu s dvoma kamarátkami sa vybrali do neďalekej kaviarne. Počas chôdze sa zhovárali o mnohých veciach, ktoré ich trápili či len ohovárali svojich spolužiakov. Nari sa cítila šťastná a tak trochu aj v bezpečí vďaka Jisungovej prítomnosti.

„Nepáči sa mi, že nás všade prenasleduje," ozvala sa nespokojná Soyoun sledujúc Jisunga, ktorý taktiež vošiel do rovnakej kaviarne ako tri dievčatá.

„Čo takto ho zavolať k nám?" navrhla nevinným tónom Stephanie.

„Neviem či by to bol ten najlepší nápad," zareagovala Nari. Nevedela ako sa má v jeho prítomnosti správať. Nebol vrahom, no bol súčasťou gangu a nazval ju úbohým dievčaťom a to bol ďalší z dôvodov, prečo sa snažila vyhýbať všetkým z chlapcov.