Hiraeth | n.jm

t w e n t y s i x

„Myšička," oslovil ju z ničoho nič vážnym tónom jej o niekoľko minút mladší brat. Nebolo jej vôbec nič platné, že bola staršia už od momentu čo začali chodiť do škôlky. Bol totižto voči svojej sestre až priveľmi starostlivý.

„Áno?" zdvihla hlavu a trochu sa odtiahla od Jaemina, ktorý ju stále objímal. Hnedovlasý chlapec ju za žiadnu cenu nechcel pustiť zo svojho objatia.

„Musíme si určiť nejaké pravidlá. Viem, že jedno nebezpečie na čas pominulo, no to neznamená, že ti už nič nehrozí," upresnil jej pričom sa posadil hneď vedľa nej. Pozorne ho sledovala svojimi veľkými očami, ktoré zdedila po otcovi a jej brat jej ich tak veľmi závidel.

„Haechan, ochránim ju," ozval sa Jaemin, ktorý upevnil objatie okolo jej trupu. Akoby jej týmto nepatrným gestom chcel dokázať pravdivosť jeho slov.

„Tu nejde o to, že by som ti nedôveroval. Skôr ide o tvrdohlavosť mojej sestry, ktorú máme spoločnú," záporne pokrútil hlavou, aby upresnil zámer rozhovoru.

„Počúvam," povedala dievčina, ktorá sa vystrela, no zatiaľ sa nevymanila z objatia.

„Tým, že si pri nás ti hrozí bezprostredné nebezpečenstvo a to neustále. Pokojne si predstav, že máš na chrbte obrovský svetielkujúci terč. Ide o to, že si v bezpečí vždy keď sa zdržiavaš pri niekom z nás. Nevedomosť ťa už neochráni," pokračoval ďalej. Jednotlivé slová sa z neho drali ako z deravej deky. Nikdy nechcel takúto budúcnosť pre svoju milovanú sestričku, ktorá bola krehká nielen pre svet, v ktorom žil on.

„Chcem sa vedieť brániť. Chcem, aby ma niekto z vás učil," prehovorila po chvíli ticha, ktorú sa neodvážili narušiť ani ostatní chlapci nachádzajúci sa v miestnosti. Vytušili vážnosť situácie a po jej požiadavke sa všetci prudko nadýchli.

„Nemyslím si, že je to najlepšie. Mohla by si si skôr ublížiť," namietol jej brat, ktorému sa táto myšlienka až tak veľmi nepozdávala.

„Zamysli sa nad tým. Samozrejme, viem, že ma budete strážiť ako oko v hlave a zmierila som sa s tým. Aj tak si však myslím, že bude lepšie, ak sa budem vedieť brániť aj sama. Uľahčí vám to prácu a ja sa budem držať od nebezpečia. Sľubujem," hovorila horlivo.

Nechcela byť už viac bezbranným dievčatkom, ktoré museli všetci ochraňovať. Nezniesla ten pocit bezmocnosti, ktorý mala posledné tri roky.

„Dobre. Od zajtra začneš chodiť do školy aj spolu s Jaeminom, ktorý na teba bude dávať pozor. Ja zajtra odídem, no nebudem dlho preč a začneme s tvojím tréningom. Snáď ho zvládneš," miestnosťou sa ozýval len Haechanov hlas nasledovaný povzdychom. Skutočne mali tento zlozvyk spoločný.

„Ďakujem, Haechanie," so žiarivým úsmevom sa mu hodila okolo krku úplne zabúdajúc na ruky jej spriaznenej duše omotané okolo jej drobného telíčka.

„Si naozaj ťažká, myšička," zasmial sa, keď ju tiež objal. Nezdieľal rovnaké nadšenie ako ona, no mal radosť z toho, že je konečne šťastná.

Registroval zmeny nielen na jej výzore, ktorý sa začal podobať zdravému, no aj na jej správaní. Začínala byť znova jeho sestričkou, ktorú si pamätal spred štyroch rokov. Bola energická a plná dobrej nálady.

Jeho osobné slnko, ktoré mu dodávalo nádej na lepší zajtrajšok.

„Ešte nikoho som nevidel, aby sa takto tešil na výcvik," so smiechom pokrútil hlavou Renjun, ktorý si spomínal na jeho vlastný výcvik, počas ktorého potil krv. Nebolo to jeho najšťastnejšie obdobie, no vďaka chlapcom to zvládol.

„Naozaj nie si normálna," pridal sa aj Jaemin, ktorý sa prinútil k úsmevu. Nepáčilo sa mu to o nič viac, než jej bratovi.

Vedel, že ju bude cvičiť, niektorý zo starších členom, pretože nikto z nich na to nemal kvalifikáciu a ani potrebné vybavenie. Nepotrebovali to. Možno práve preto dúfal, že jej pridelia niekoho, kto bude zhovievavejší.