Hiraeth | n.jm

f o u r t y n i n e

Dlhá cesta autom popravde nebola pre ňu. Nie, ak nemohla šoférovať. Nudila sa viac, než obvykle. Fakt, že jej spriaznená duša sedí priamo vedľa nej tomu nenapomáhala. Aj tak sa nudila.

„Kam to vlastne ideme?" spýtala sa snáď už po miliónty krát.

„Pamätáš si predsa ako fungujú prekvapenia, že?" odpovedal jej ďalšou otázkou tešiac sa z jej reakcie. Pripadalo mu roztomilé ako ohrnula spodnú peru. Prevrátenie jej veľkými očkami bola už len čerešnička na torte.

„Vieš, že nemám rada prekvapenia. Prečo to potom robíš?" vypytovala sa ďalej v snahe vyprovokovať ho k odpovedi, ktorú by naozaj chcela.

„Pretože viem, že sa ti toto prekvapenie bude páčiť. Teraz si pospi, pretože nás čaká ešte dlhá cesta," nakázal jej láskavým tónom. Jednou rukou si dovolil pustiť volant, aby drobnú dievčinu mohol pohladiť po líci.

Onedlho zaspala a on to vedel podľa ticha narúšaného iba jej nádychmi či výdychmi. Potichu si povzdychol. Dúfal, že urobil dobrú vec. Celý tento výlet naplánoval iba kvôli nej. Na vlastnej koži cítil to, čo aj ona. Vedel ako ju zožierajú myšlienky aj pocity viny. Do toho ešte aj strach o Yenin život.

Jeho spriaznená duša sa stávala časovanou bombou, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť.

Tomuto sa chcel vyhnúť. Stoj, čo stoj.

Sám pre seba sa usmial, keď sa Nari v spánku pomrvila na jej mieste. Bola znova ako malé dieťa. To drobné dievčatko, ktoré spoznal pred mnohými rokmi. Bol si plne vedomý čoho bola schopná, no aj napriek tomu ju chcel chrániť.

„Princezná," jemne ju pohladil po líci, keď zaparkoval na dobre známom mieste. Sledoval ako sa pomrvila a odmietajúc otvoriť jej ospalé očká.

„No tak, Princezná. Je na čase vstávať. Určite nechceš premeškať prekvapenie," prehovoril znova dúfajúc, že sa tentoraz sbáď prebudí.

„Jaem, chcem spať," zamrmlala jemne zachrípnutým hláskom. Nezabudla ani jemne odstrčiť jeho dlaň, ktorá v tomto momente spočívala na jej pleci. Jej teplo narušovalo spánok, čo tak veľmi potrebovala.

„Spať môžeš po ceste naspäť. Potrebujem len chvíľu," skúšal to ďalej. Pomaly si už aj začínal myslieť, že spoločne nakoniec prenocujú v aute, pretože sa odmietal vzdať prekvapenia.

„Tak v tom prípade dúfam, že to stojí za to."

So spokojným úsmevom sledoval ako si poslepiačky odopla pás. O niekoľko sekúnd už stála hneď vedľa auta. Tma, čo ju obklopovala jej nedovoľovala spoznať miesto, kde sa práve ocitli. Začala sa preto obzerať okolo seba.

„Myslela som, že autom sa sem nesmie," zamrmlala potichu. Pohľad, čo sa jej naskytol jej bral všetky sová z pier, a tak len nehybne stála s pootvorenými ústami.

„Z času na čas neuškodí porušiť pravidlá," zasmial sa nad jej výrazom. Podišiel niekoľko krokov k nej len preto, aby jej drobnučké telíčko mohol skryť vo svojej teplej bunde. Tej istej ako pred pár mesiacmi.

Všetko sa zdalo byť na moment rovnaké. Akoby sa znova ocitli v minulosti.

Oboch zahltil pocit nostalgie znásobený ich unikátnym putom.

„Tak veľa sa toho odvtedy zmenilo."

Na toto hnedovlások len prikývol. Zahltený vlastnými myšlienami nemal potrebu odpovedať nahlas.

„Na tomto mieste to všetko začalo," prehovoril pošepky vediac, že ho drobná blodínka aj napriek tomu počuje. Pomaly k nemu zdvihla pohľad čakávajúc ďalšie slová.

„Niekedy sa sám seba pýtam, kde by som teraz bol, ak by si sa nezjavila v tomto meste ako taký hurikán. Čo ak by si mi v to ráno neobsadila parkovacie miesto a nasledujúcu noc mi nevyfúkla aj miesto, kam som chodil premýšľať. Čo by sa stalo, ak by som ťa tu vtedy nenašiel celú uzimenú. Triasla si sa ako osika, no aj napiek tomu si stála na okraji zabalená v deke. Plne ťa to fascinovalo. Možno teraz by sme si obaja nerušene žili svoje vlastné životy. Stačilo by, ak by som sa tú noc donútil opustiť mesto," pokračoval rovnako potichu hľadiac do diaľky. Výhľad na mesto ho aj po tom všetkom fascinoval takmer tak veľmi ako Nari. Pri poslednej vete sa zamračil. Premýšľal či má pokračovať. Vedel, že jej môže povedať čokoľvek, no aj tak si nebol istý či práve týmto nezničí ich spoločnú chvíľku.

„Všetko by bolo inak, ak by som odišiel. Bol by som rovnaký idiot a ty... Niekedy sa sám seba pýtam či by si nebola vo väčšom bezpečí, ak by si sa nezaplietla s nami. Určite by si si časom našla niekoho, kto by ťa miloval. Ty jeho samozrejme tiež. Dal by ti niečo, čoho ja zrejme nikdy nebudem schopný. Mala by si pokojný život a bola šťastná. Namiesto toho si pripútaná k členovi mafie..."

„Na Jaemin," ozvala sa láskavým tónom, aby ho zastavila. Dokonca sa pohla tak, aby mu mohla hľadieť priamo do očí. Chcela, aby vedel, že jej nasledujúce slová myslí skutočne vážne.

„Nikdy by som si nevybrala iný život. Dokonca ani vtedy, ak by som bola oboznámená s následkmi. Bolo by mi to jedno. Stále by som si vybrala teba so všetkým, čo k tomu patrí. Nechcem pokojný život, ak v ňom nebudeš ty. Vlastne ja ani pokojný život nepotrebujem, pretože všetko, čo mám teraz mi stačí. Žiadne zo svojich rozhodnutí neľutujem. Všetko, čo sa stalo, všetky udalosti, drobné aj veľké rozhodnutia ma doviedli až sem. To je podstatné a na ničom inom mi nezáleží."

Jej slová mu rezonovali v mysli. Bolo to zvláľtne aký obrovský vplyv naňho mala. Po tomto si znova raz uvedomil ako veľmi ju miluje a aké silné je ich puto.

„Milujem ťa," šepla a ako potvrdenie jej slov odvážne spojila ich pery v jemnom bozku.

„Milujem ťa, Lee Nari," odpovedal je rovnako šeptajúc. Pritiahol si ju do objatia, aby spoločne mohli sledovať výhľad z miesta, kde sa stali takmer všetky podstatné udalosti ich vzťahu. Z miesta, kde sa spoločne cítili neporaziteľne.