Hiraeth | n.jm

f o u r t y f o u r

„Princezná, v telocvični tráviš oveľa času, než so mnou,“ posťažoval sa hnedovlások, keď vyšla z kúpeľne do ich spoločnej izby.

„Prepáč mi to. Ja len-“ slová sa jej zasekli v hrdle. Netušila, čo presne chce povedať. Nevedela akým spôsobom by mohla ospravedlniť svoje činy. Kvôli neustálemu tréningu úplne zabúdala na svoju spriaznenú dušu aj na svojich priateľov. To sa nedalo nijakým spôsobom ospravedlniť.

„Chceš byť pripravená, keď ten deň nadíde. Chápem to, Princezná,“ daroval jej jeden z úprimných úsmevov, ktoré tak veľmi milovala.

„Viem, že by som sa mala držať v ústraní, no nedokážem to. Nie, keď budem vedieť, že vy bojujete môj boj. Je to sebecké, ale chcem byť tou, kto ho zabije,“ povedala vážným tónom. Hnedkvlások sledoval ako jej oči potemneli. Bolo to preňho zvláštne. Vidieť ju takto ponurú.

Samozrejme, že ju už videl ubližovať ľuďom. Najmä za posledný týždeň, kedy sa aktívne zúčastňovala na každom výsluchu. Vedel aj to, že raz človeka už zabila, no tentoraz to bolo iné. Bola oveľa krutejšia, než kedykoľvek predtým. To čo ju poháňalo bola pomsta. Bolo to ako prilievať benzín do ohňa. Bál sa, že ju to zničí a on tak stratí osobu, ktorú tak veľmi miluje.

„Nie je to sebecké, ale nechcem, aby si na to viac myslela. Aspoň dnes večer nie. Pozrime si film a zabudnime aspoň na jeden večer, kým sme. Kým sme sa stali,“ povedal jej pričom si ju pritiahol do objatia. Samozrejme, že sa nebránila. Dotyk spriaznenej duše jej chýbal viac než si dokázala pripustiť. Snažila sa uvoľniť, no aj napriek tomu jej jeho slová rezonovali nielen v ušiach, ale aj v mysli.

Zabudnime, kým sme sa stali.

Kým sa ona v skutočnosti stala? Doteraz si neuvedomovala koľkým ľuďom ublížila a koľkých nepriamo zabila alebo odsúdila na smrť kvôli vyplneniu svojej pomsty. Vždy sa uchlácholila myšlienkou, že tí ľudia sú tí zlí. Ubližujú iným pre svoje potešenie, uspokojenie ich potrieb či dosiahnutie cieľa. Čo však líšilo ju od tých ľudí? Bola rovnaká. Využívala ich pre splnenie svojho cieľa. Stávala sa rovnako skazená ako ľudia, ktorých mučila aj niekoľko hodín, kým jej nepodali potrebné informácie.

Hlúpy pokrytec!

„Princezná,“ oslovil ju Jaemin upevňujúc svoje zovretie okolo jej telíčka. Samozrejme, že znova presne vedel, čo sa odohráva v jej mysli. Znova sa nesústredila a tak počul jej myšlienky akoby boli jeho vlastné.

„Nie si ako oni a nikdy nebudeš.“

„Ako to vieš? Veď sa zo mňa stáva netvor. Využívam ich rovnako ako oni využívajú iných,“ zabedákala potichu pričom sa ešte viac pritúlila k nemu. Chcela cítiť teplo jeho tela. Počuť pravidelný tlkot jeho srdca. Iba to ju dokázalo upokojiť.

„Teba to narozdiel od nich trápi. Vidím na tebe ako sa trápiš po každom jednom výsluchu. Cítim všetky tvoje pocity. To ako sa obviňuješ. To ako sa bojíš, že strácaš samú seba. Ty možno nevieš kto si, no ja to viem. Nie si žiaden vrah, ktorý by si toto celé užíval. Si Lee Nari. Moja spriaznená duša. Dievča, ktoré je neskutočne citlivé a empatické. Dievča, ktoré ma zmenilo k lepšiemu. Donútila si ma uvedomiť si, čo znamená láska. Si osoba, ktorú milujem a chcem s tebou stráviť zvyšok môjho života. Budem ti to pripomínať neustále, ak to bude potrebné.“

Po týchto slovách sa rozplakala znova. Tentoraz od dojatia. Toto bolo presne to, čo jej chýbalo pri Minhovi. Dôvera jeden v druhého. Pocit domova, ktorý nadobúdala len pri Jaeminovi.

„Už sa nad tým netráp. Som tu pri tebe a nikdy ťa neopustím, pretože ťa milujem, dobre?“

76543210

„Čo s ňou bude?“ medik sa spýtal neisto svojho nadriadeného sledujúc takmer polomŕtvu dievčinu.

„Zabi ju. Nemyslím si, že nám na niečo bude dobrá,“ odvrkol mu muž s odporne prehnitým chrupom.

„Možno áno. Nari ju pozná. Určite by ju nenechala umrieť,“ argumentoval medik v snahe oddialiť dievčininu smrť. Veril v to, že ju raz zachránia. Sľúbil jej to a teraz sa snažil tento sľub dodržať.

„Ako by sa o nej tá malá suka asi tak mohla dozvedieť. Veď ju ani nespozná! Navyše máme na krku SKZ. Tí hajzli nám zabíjajú jedného muža za druhým a ty sa staráš len o túto zdochlinu!“ rozkrikoval sa Sanha. Jeho odporný hlas sa rozliehal nielen miestnosťou, v ktorej sa nachádzali, ale aj chodbou za zatvorenými dverami. Dievčinu na pokraji smrti jeho hlas priviedol znova ku vedomiu. Celé dobité telíčko sa jej nekontrolovateľne roztriaslo od hrôzy, ktorú prežívala. Nechcela, aby si na nej znova raz vybil svoj hnev, a tak si nedovolila otvoriť opuchnuté očká či inak naznačiť to, že už nespí.

„Ak by ste mi ju na dva či tri týždne nechali, určite by sa ako - tak uzdravila a mohla by ísť medzi ľudí. Stačilo by ak by sa dostala do Narinej blízkosti a zlákala ju. S ostatným by som jej pomohol,“ plánoval medik, aj keď nevedel či by sa dievčina za tak krátku dobu dokázala uzdraviť a nabrať potrebné sily k ich falošnému plánu. Koniec koncov zaistilo by im to aspoň nejaký čas, za ktorý by sa NCT mohli dostať k nej.

Na druhú stranu Yene sa pri zmienke mena drobnej dievčiny prevrátil žalúdok. Kvôli nej prišla o všetku rodinu a stalo sa z nej tým, čo je dnes. Takmer až na smrť dobitou handrou. Napriek tomuto však k nej nedokázala cítiť nenávisť. Nedokázala ju obviňovať z tohto všetkého. Jeden deň strávený v jej prítomnosti dievčine úplne stačil na to, aby si ju obľúbila. Vyžarovalo z nej niečo tak nevinné, že jej jednoducho nedokázala ublížiť ani keby chcela.

„To znie dobre. Nech bude čo najskôr znova vo forme,“ rozkázal nepríjemne zapáchajúci muž. V krivom úsmeve jeho popraskaných pier sa ukrývalo čosi nepríjemne temné.

„Nechcem jej ublížiť,“ šepla slabým tónom kedysi nádherná dievčina, keď jej väzniteľ odišiel a ona ostala v miestnosti sama s medikom.

„Viem a ani ja jej nechcem ublížiť. Potreboval som však vybojovať tvoj život. Potreboval som zariadiť, aby ti dal nejaký čas, počas ktorého ti dovolí zotaviť sa. Dúfam, že dovtedy ťa zachránia,“ vysvetľoval jej medik trpezlivo. Sledoval ako sa jej napäté telíčko o trochu uvoľnilo. Bolo to preňho znamenie, že jej znova môže poskytnúť lieky proti bolesti a ošetriť ju bez zbytočných komplikácií.

„Ešte chvíľočku to vydrž. Každým dňom si bližšie a bližšie k vyslobodeniu z tohto pekla,“ šepol jej tichúčko akoby sa azda bál, že ho niekto začuje, aj keď boli v izbe len sami dvaja.

Vaše názory myšuliatka? Mne sa to nejak nepáči a zrejme to celé prepíšem 😅