Hiraeth | n.jm

t w e l v e

„Čo je to za zvráteného psychopata?!" nahnevane skríkol Jaemin, keď zistil, čo za odkaz jej tam dotyčný človek nechal.

Hnev mu doslova koloval v žilách. Ak by mohol, rovno v tejto sekunde by neznámeho muža mučil až do momentu, kým by nežobronil o smrť. A užíval by si to. Užíval by si jeho bolestné výkriky a agóniu, ktorú by mu spôsoboval ako odplatu za to ako nehumánne trápil nevinnú dievčinu v jeho zvrátenej hre. Za normálnych okolností neznášal, keď niekomu spôsoboval bolesť, no toto nebola ani z ďaleka normálna situácia.

„Jaemin," ozvala sa dievčina rozospatým hlasom, keď vošla do obývačky.

Po tom, čo traja chlapci odišli sa Jaemin vrátil naspäť do svojej izby a bol pri Nari. Sledoval ako sa upokojovala a neskôr aj to ako spala. Nevinnosť vyžarujúca z jej pokojnej tváre upokojovala jeho rozbúrenú myseľ. Pri nej by dokázal zabudnúť na všetky starosti, ktoré mal na pleciach.

„Nemala by si tu byť," odpovedal jej rezignovane vyhýbajúc sa očnému kontaktu.

„Neviem prečo, no cítim sa nahnevane. Nedokážem byť sama v cudzej izbe. Tak isto však nechcem svojím správaním ublížiť niekomu z vás," záporne pokrútila hlavou a vydala sa do kuchyne. Piati chlapci najprv sledovali dievčinu. Potom však svoje pohľady upreli na hnedovlasého chlapca, ktorý sa snažil upokojiť, aby svoje negatívne pocity neprenášal na nevinnú osôbku.

„Mal by si jej to povedať skôr, než bude neskoro," ozval sa Haechan, ktorý sa mračil.

„Ešte nie. Nie je ten správny čas," záporne pokrútil hlavou. Sledujúc Jena, ktorý sa pobral za Nari si povzdychol. Týždeň bol primálo na to, aby na ňu vybafol s celou tou vecou o spriaznených dušiach.

Jeden z kamarátov premýšľad nad putom s dievčinou a druhý ju sledoval ako sa opiera o kuchynskú linku.

„Dáš si čaj?" ozval sa súcitným tónom.

„Áno vďaka," prinútila sa k úsmevu a sledovala ako sa dal do prípravy dvoch čajíkov.

„Ako sa cítiš?" spýtal sa jej, keď jej podával jeden z hrnčekov s horúcou tekutinou.

„Psychicky vyčerpaná a prázdna, no aj tak mnou zmieta hnev, ktorý ja sama nedokážem vysvetliť," vyčerpane si povzdychla. Po fyzickej stránke by mohla zabehnúť maratón. Samozrejme ak by ju nebrzdila jej biedna kondička.

„Chceš niečo vidieť?" usmial sa na ňu. Chcel ju potešiť a trochu odpútať od nepríjemných myšlienok, ktoré ju trápili.

„Chcem," úsmev mu opätovala. Nedokázala si pomôcť, no niečo v ňom bolo tak nádherne úprimné a upokojovalo ju to.

„Počkaj chvíľu tu. Hneď som naspäť," opatrne položil hrnček s pariacou sa tekutinou na linku a odišiel z kuchyne.

„Okamžite sa upokoj inak z teba dostane porážku skôr, než jej budeš môcť všetko vysvetliť. A neopováž sa k nej teraz ísť," povedal prísne Jaeminovi, ktorý zhlboka dýchal a v hlave spriadal plány pomsty za utrpenie, ktoré Nari prežila a stále prežíva.

Jaemin zdvihol pohľad na najlepšieho kamaráta, ktorý už utekal po schodoch do svojej izby a priamo k skrini, z ktorej vybral dve teplé bundy. Následne znova zbehol dolu obliekajúc si jednu z nich.

„Poď tu," prehovoril s úsmevom a následne do druhej obliekol Nari. Starostlivo ju do jeho veľkej bundy zababušil, aby náhodou neochorela a upravil jej aj vlasy tak, aby jej nezavadzali.

„Utekaj sa obuť a príď sem," prikázal jej a počkal, kým sa nevrátila aj s teniskami na jej malých nôžkach.

„Výborne. Teraz musíš byť veľmi potichu," vysvetlil jej podávajúc hrnček s čajom. Bok po boku vykročili k dverám na terasu, ktoré boli v kuchyni.