Hiraeth | n.jm

t w e n t y o n e

„Nari-"

„Haechan, mám ťa rada, ale teraz sa ho prestaň zastávať skôr, než začnem ignorovať aj teba," nepríjemne zasyčala na svojho brata pričom zámerne použila jeho prezývku, ktorú používala iba vo výnimočných prípadoch alebo keď bola naňho skutočne nahnevaná. Všetko záležalo od situácie.

Po týchto slovách okamžite stíchol uvedomujúc si vážnosť vyhrážky. Vedel, že by to preňho nebolo najlepšie a tak ju radšej nechal.

Ona na druhú stranu znova začala v mysli spievať detskú pesničku, o ktorej vedela, že ju Jaemin nenávidí len preto, aby blokovala jeho slová ozývajúce sa jej v mysli.

„Nari, pôjdeš na obed?" zo sústredenia ju vyrušil Jeno, ktorý jej počas hodiny položil ruku na plece. Mali šťastie, že im učiteľ angličtiny nevenoval pozornosť.

„Nie," odpovedala jednoducho na čo sa čiernovlasý chlapec zamračil.

Vedel o čo jej išlo a už vôbec sa mu nepáčilo, že kvôli tomu chcela vynechať obed. Rýchlo na zdrap papiera načarbal niekoľko slov a následne jej ho podal. Počkal, kým si ho prečítala a až po jej jemnom prikývnutí sa spokojne oprel o stoličku a zahľadel sa na svojho spolusediaceho.

„Daj jej pokoj," šepol jeho smerom, aby ich náhodou nezačula Nari. Vedel, že sa s ňou hnedovlások chcel spojiť skrz myšlienky a podľa nahnevaného výrazu usudzoval, že sa mu to nedarí.

„Chcem jej to vysvetliť, no dookola si spieva jednu otravnú pesničku," zafrflal si popod nos hnedovlasý chlapec, na čo sa starší z nich potichu zasmial.

„Daj jej čas. Neskôr ťa bude počúvať," odpovedal mu Jeno. Mladší usúdil, že má pravdu na čo sa prestal snažiť komunikovať s dievčinou, ktorá sedela hneď pred ním.

Sledoval ako sa uvoľnila a následne nenápadne podala papierik naspäť Jenovi, ktorý ho od nej rýchlo prebral. Snažil sa zistiť jeho obsah, no jeho najlepší kamarát mu to nedovolil.

„Nie je to nič pre teba," odpálkoval ho s tichým smiechom tmavovlasý chlapec, keď sa mu Jaemin snažil vytrhnúť papierik z rúk.

„Týka sa to mojej spriaznenej duše," pripomenul mu mladší z dvojice namosúrene. Hnevalo ho, že jeho Nari ignorovala, no s Jenom si počas hodiny vymieňala papieriky.

„Aj tak ťa do toho nič nie je," starší z nich vyplazil jazyk a papierik šikovne podal Nari, ktorá naň čakala.

Jaemin sledoval ako sa pri čítaní potichu zasmiala, no už na kúsok papiera nepísala nič. Namiesto toho niečo pošepkala svojmu bratovi, ktorý na ňu spočiatku pozrel s nechápavým výrazom, no potom prikývol.

Pravdupovediac žiarlil. Žiarlil na to, že sa dievčina rozprávala s oboma jeho kamarátmi, no len jeho poctivo ignorovala. Možno že si to aj zaslúžil.

„Poď Rómeo, je čas obeda," z premýšľania nad tým ako by mohol Nari všetko vysvetliť ho vyrušil Haechan.

Traja chlapci sa postavili a spoločne išli do jedálne zatiaľ, čo dievčina zostala sedieť na svojom mieste. Nemala náladu tráviť čas s Jaeminom pri rovnakom stole. Preto ďakovala Jenovi za to, že jej donesie nejaké jedlo na strechu školy.

Uvedomovala si ako veľmi sa mu nepáčilo, že chcela vynechať obed. On sám jej predsa niekoľkokrát vysvetľoval aké potrebné je prijímať stravu.

Preto počkala približne 5 minút a až tak pomaly začala baliť svoje veci. Pomaličky prešla až ku svojej skrinke, kde si odložila veci, ktoré dnes už nebude potrebovať a pobrala sa na školskú strechu.