Hiraeth | n.jm

f o u r t y t h r e e

„Stále. To. Nestačí.“ dievčinin nahnevaný hlas sa rozliehal telocvičňou. Každé jedno slovo opúšťajúce jej popraskané pery nasledoval úder do boxovacieho vreca. Snažila sa zo seba znova dať maximum nevediac o prítomnosti dvoch hostí, ktorí ju zaujato sledovali.

„Nari, mala by si si urobiť aspoň na chvíľu prestávku,“ upozornil ju Jeno, ktorý nechcel, aby znova skončila na ošetrovni kvôli vyčerpaniu. Znamenalo by to, že by sa naňho jeho najlepší kamarát hneval. Nebolo by to však ani zďaleka tak hrozné ako výčitky svedomia, ktoré by ho zožierali.

„Má pravdu, Ri noona,“ v ušiach jej rezonoval iný hlas. Všimla si ako sa Jeno okamžite otočil, aby zbadal jeho pôvodcu, no ona tento čin nenasledovala. Namiesto toho prestala s údermi a jednou rukou si pridržala obrovské vrece tak, aby oň mohla oprieť čelo.

„Nemyslím si, že by si tu mal byť, Jeongin,“ odvrkla mu unaveným tónom. Nezabránila však úsmevu, ktorý sa jej usadil na perách. Od včerajšieho bozku a následného vyznania jej spriaznenej duše sa usmievala viac než obvykle. Za posledné týždne to bola príjemná zmena.

„Niekoho sme ti priviedli. Myslím si, že sa s ním veľmi rada porozprávaš, srdiečko,“ ozrejmil iný hlas. Tento by spoznala asi všade.

Tmavovlasý Minho sa na ňu samoľúbo usmial, keď svoju pozornosť prestala venovať boxovaciemu vrecu. Prevrátila nad ním očami a natiahla sa za fľašou s vodou, ktorú tak veľmi potrebovala. Samozrejme, že hneď po tom, čo sa zbavila odporného obväzu, v ktorom sa jej zbytočne veľmi potili ruky aj zápästia.

„Nečakala som, že to bude tak rýchlo.“

„Ani my. Tak nejak sa nám priplietol do cesty sám od seba,“ vysvetlil jej starší z dvojice. Už chápala ten jeho samoľúby úsmev. Samozrejme, že bol na seba hrdý. Predsa hneď na druhý deň po ich dohode jej doviedol človeka na výsluch. Zistenie, že informácie bude získavať ona ho prekvapilo, a preto si nemohol nechať újsť takéto divadielko.

„Aspoň sa nebudem nudiť. Jeno, zavolaj, prosím ťa, Sungchana. Mám pocit, že sa poteší,“ sladko sa usmiala na chlapca s havraními vlasmi. Spomínaný chlapec vedel, že osôbka pred ním nechce strácať čas, a preto do ruky zobral mobil.

„Si horšia, než Mark,“ so smiechom nad ňou pokrútil hlavou hľadajúc číslo na jedného s jeho kamarátov.

„Oprava. Som lepšia, než Mark. Potvrdil by to aj Tom, ak by mohol rozprávať,“ zasmiala sa úplne zabúdajúc na dvoch chlapcov, ktorí v tichosti počúvali ich krátky rozhovor.

„Kto je Tom, noona?“ spýtal sa zvedavo Jeongin, ktorému nachvíľu zasvietili očká.

„Tiger, ktorý je Markov a teraz aj Narin maznáčik,“ odpovedal mu Jeno, ktorý opúšťal miestnosť, aby mohol v pokoji vybaviť hovor so spomínaným mladším chlapcom.

„Poď, ukážem ti ho,“ srdečne sa usmiala na chlapca, ktorého si pamätala ako nezbedné dieťa s rovnátkami. Istý čas bol pre ňu ako mladší brat, aj keď bol od nej len o niekoľko mesiacov mladší. Teraz jeho pozíciu zastávajú Jisung a Chenle, ktorí jej prirástli k srdcu možno aj viac než Jeno či Pudu.

„Noona, nemyslím si, že to bude... Ehm no... Bezpečné,“ vykoktal zo seba chlapec, z ktorého sa stával pomaly, ale isto mladý muž.

„Nebudeš s ním v priamom kontakte, takže sa nemáš čoho báť. Poďte.“

Rukou naznačila obom chlapcom, aby ju nasledovali pričom sa ona sama vydala na chodbu a následne otvorila dvere do jednej z miestností. Táto obsahovala veľké okno, z ktorého bol výhľad do vedľajšej miestnosti. Obrovský tvor ležiaci uprostred obom chlapcom vyrazil dych, zatiaľ čo dievčina z jednej z poličiek brala do rúk maškrtu.