Hiraeth | n.jm

t h i r t y n i n e

„Dobrá práca, Princezná,“ pochválil ju hnedovlások s hrdým úsmevom pohrávajúcim mu na perách.

Po dlhé mesiace sledoval jej pokroky a dnes nemohol byť viac hrdý na svoju drobnučkú spriaznenú dušu. Pri jej prvom príchode na toto miesto by ani nesníval o tom, čo všetko raz dokáže s najmä nie za tak krátku dobu. Vynikala vo všetkom, do čoho sa pustila. Trochu ho to desilo, no na druhú stranu zdieľal jej nadšenie.

„Trvalo mi to pridlho,“ posťažovala sa vyčerpaným tónom. Streľba jej vždy dala zabrať. Jaemin bol ako učiteľ úplne iný než za normálnych okolností. Spočiatku ju šetril, no postupne sa stával čoraz prísnejším. Stále to však bolo lepšie ako zopár hodín s Yangyangom. Vedela, že ju obaja chceli, čo najlepšie pripraviť aj na skuročný boj, no pri hnedovláskovi sa cítila oveľa lepšie.

„Chceš si to skúsiť ešte raz?“ spýtal sa jej starostlivým tónom. Nechcel, aby znova prepracovala svoje telíčko. Najmä nie po tom, čo im pred pár minútami skončila hodina ako to ona nazývala.

„Na dnes to nechám radšej tak,“ venovala mu unavený úsmev naťahujúc drobnú rúčku k nemu. Presne vedel, čo potrebuje. Od incidentu, kedy odpadla to bolo ich znamenie. Potrebovala trocha energie.

„Poď sem,“ zasmial sa a namiesto toho, aby ju len držal za rúčku si ju priamo vtiahol do medvedieho objatia. Bolo mu totálne jedno, že je celá upotená. Preňho bola aj tak najkrajšou ženou na svete.

Nielen jej, ale aj jemu to dodávalo pocit pokoja. Pred pár mesiacmi by si ani v sne nepomyslel, že jedného dňa bude mať pri sebe osobu, ktorá ho zmení od základov. Osobu, o ktorú sa bude neustále báť, no zároveň si bude istý, že mu vždy bude kryť chrbát. Vedel, že dnes večer to tak bude. Čakala ju totižto ojedinelá akcia, ktorej sa zúčastní.

Spočiatku on aj jej brat protestovali ako sa len dalo, no nakoniec to vzdali. Nikto z nich sa na túto úlohu nehodil. Dokonca ani Pudu. Poznalo ju veľa ľudí z podsvetia a nemohli riskovať stratu informácií, ktoré boli pre nich momentálne cennejšie než zlato. Boli už len krôčik od nájdenia Sanhu, ktorý ich spojil dokopy.

„Potrebujem sa osprchovať a tak ísť za Doyoungom,“ ospravedlnila sa, keď sa od neho po niekoľkých minútach strávených v príjemnom objatí odtiahla.

„Utekaj, ja to tu upracem,“ usmial sa aj on. Sledujúc ako vďačne prikyvuje a hneď na to ladne uteká preč si uvedomil ako veľmi sa zmenila. Dospela. Navonok z nej bola úplne iná osoba, no pri ňom bola stále tým krehkým dievčatkom, ktoré potrebuje ochranu.

Zatiaľ čo hnedovlások ostal zahĺbený v myšlienkach plných jeho spriaznenej duše, ona sa rýchlosťou blesku osprchovala a onedlho ju jej nôžky viedli do jednej z miestností.

Krok za krokom. Nie je to nič ťažké.

Z istého dôvodu sa musela posmeľovať. Nechcela s mladým mužom riešiť len dnešnú akciu, ale aj jeho puto s Pudu. Bála sa jeho reakcie ako čert kríža, no zvládne to. Musí.

„Ďalej,“ ozvalo sa spoza dverí okamžite po tom, čo sa hánky jej prstov dvakrát dotkli dvier vedúcich do osudnej miestnosti.

„Nari, si tu skôr, než som čakal,“ usmial sa na ňu muž, ktorý ju spočiatku istým spôsobom desil, no dnes tomu tak nebolo. Jediné, čo ju desilo boli jej rodičia a ich rodinné večere.

„Áno, s Jaeminom sme začínali skôr,“ úsmev mu oplatila len zo slušnosti. V skutočnosti sa cítila nervózna, no darilo sa jej to skrývať za jej nedobitnú masku.

„Dnes by si sa mala šetriť,“ sledovala ako sa zamračil popri tom ako zo šuflíka vyťahoval papiere. Presne vedela, čo v nich je. Čítala si ich už pred niekoľkými dňami. Podrobnosti o ich dnešnom cieli. O jej dnešnom cieli.

„Predpokladám, že vieš, čo tam je,“ prehovoril nonšalantne. Nebolo to však pre ňu nič nové. Tento tón používal takmer vždy, keď jej podával informácie potrebné k výsluchu.

„Áno,“ prikývla preberajúc niekoľko papierov založených v zakladači.

„Viem, že toto je tvoja prvá akcia v teréne, no si dobrá, a preto v teba vkladám svoju plnú dôveru,“ hovoril pomaly a sústredene. Na jeho slová len prikývla. Vedela, že ho má nechať rozprávať, aj keď sa nachvíľu odmlčal.

„Po celý čas tam budeme s tebou. Všetko bude monitorované, takže sa ti nič nestane. Tvoja úloha nebude zložitá. Náš cieľ má rád mladé, nevinné dievčatka. Bude najlepšie ak sa budeš tváriť akoby si ho zbožňovala a visela na každom jeho slove. Zavolá ťa do izby a to bude tvoja príležitosť. Musíš to zariadiť tak, aby ste si pripili. Potom mu nenápadne do pohára vleješ toto,“ vysvetľoval jej a nakonci jej podal malú, ľahko otvárateľnú fľaštičku s pre ňu neznámou, priehľadnou tekutinou. Nepochybovala o tom, že to vyrobil Kun s malou pomocou Pudu, ktorej sa takéto veci viac než len páčili.

„Čo je to?“ spýtala sa so záujmom opatrne preberajúc malú fľaštičku.

„Uspávadlo. Vysoko účinné. Do dvoch minút by mal zaspať ako bábätko a nasledujúcich osem hodín sa znova neprebudiť. Po tom, čo zaspí mu prehľadáš sako aj nočný stolík. Budeš hľadať vreckový zápisník čiernej farby. V ňom sú telefónné čísla, ktoré budeme potrebovať. V nočnom stolíku by zase mal byť zakladač s množstvom papierov. Aj ten vezmeš. V momente, keď ich budeš mať si zapneš zariadenie na komunikáciu a my ti pomôžeme von.“

„Rozumiem,“ odpovedala mu takmer ako robot. Ako povedal. Jej úloha nebola až tak zložitá, no pre nich bola kľúčová.

„Pudu ti pomôže s výzorom. Potrebujeme, aby si vyzerala vyzývavo,“ hovoril ďalej. Nari jasne videla ako sa mu pri týchto slovách v očiach zaleskla ľútosť. Samozrejme, že ani on nechcel, aby podstupovala takýto risk.

„Chápem. Keď už spomíname Pudu. Je tu jedna vec, o ktorej by som sa s tebou chcela porozprávať,“ každučké slovo vyslovovala opatrne akoby na tom závisel jej život. A možno aj závisel. Jeden nikdy nevie.

„Určite ti to povedala, že?“

„Prosím, nehnevaj sa na ňu. Ide o to... Trápi ju váš vzťah. Nie som jediná, kto si všíma bolesť v jej očiach zakaždým, keď odmietneš jej nápady či prehliadaš jej existenciu. Ubližuješ tým nielen jej, ale predovšetkým aj sebe.“

Tentoraz už nemusela statostlivo vyberať každé slovíčko. Prišlo to tak nejak samo. Išlo to zo srdca. Nevymýšľala si. Skutočne ju puto spriaznených duší medzi jej kamarátkou a chalanom, ktorý pripomínal zajačika trápilo.

„Robím to preto, aby som ju ochránil. Nechcem dopustiť, aby sa niekto dozvedel, čo je medzi nami. Nechcem, aby mala na chrbte svetielkujúci terč,“ hovoril pomaly a potichu. Drobná dievčina sediaca na druhom konci stola je prvou osobou, ktorej to povedal. Bola prvou, kto začul jeho myšlienky. Ani netušil, prečo jej to povedal. Protivilo sa mu to, no zároveň sa cítil akoby si z pliec sňal ohromnú váhu. Možno práve toto potreboval.

„Doyoung, takto nepomôžeš ani jednému z vás. Zbytočne sa obaja trápite. Pudu si toto vybrala sama a ver mi, že si veľmi dobre uvedomuje terč, ktorý sa jej vyníma na chrbte už teraz. Zblížením nič nezničíš. Práve naopak. Obaja budete silnejší, keď na všetko budete spolu. To viem z vlastnej skúsenosti. Bez Jaemina by som nedokázala nič z tohto. To on mi dal odvahu a silu bojovať. To isté môžte dokázať aj vy dvaja. Spoločne môžte byť silnejší.“

„Popremýšľaj nad tým, prosím,“ tieto slová vyslovila potichu. V jej hlase sa odrážala úprimná prosba.

Mladý muž vedel, že mu chce len pomôcť. Chce mu pomôcť zachrániť vzťah, ktorý on sám už na jeho začiatku odsúdil na zánik. Vďaka tejto drobnej blondínke, ktorá bola s nimi najkrajšie si uvedomil, že má šancu zachrániť na pohľad stratené. Dala mu nádej a nielen to. Dala mu šancu.

A práve preto prikývol skôr, než Nari opustila jeho pracovňu plnú rôznych počítačov a iných vysoko kvalitných IT zariadení.

Myslím, že tak trochu zabúdam na priblíženie vzťahu Nari a Jaemina. Prepáčte 😅