Hiraeth | n.jm

f o u r t y s i x

Nasledujúce tri dni prebiehali plánovaním ich misie. Vďaka informáciám, ktoré im za posledné týždne podala Nari to pre všetkých bolo jednoduchšie. Napätie v dnešné ráno vychádzalo aj zo stien. Dnešok bol tým osudným dňom,. Dnes zaútočia.

Niektorí sa už nevedeli dočkať poriadného boja, niektorým na tom až tak veľmi nezáležalo a niektorí sa celkom pochopiteľne báli. Avšak nikto nezaostával. Všetci sa chceli zbaviť zvráteného muža a jeho nie najmenšieho gangu, ktorý si za posledné mesiace či dokonca roky vybudoval. Okrem toho, že ohrozoval Nari, si budoval aj prirodzeného nepriateľa pre gangy ako sú NCT či Vendetta. 

Museli sa ich zbaviť ešte v zárodku.

„Nari, budeš s Yangyangom. Potrebujeme niekoho s dobrou muškou," nahlas premýšľal líder, na čo sa ona aj Jaehyun zamračili.

„Tam môže byť Jaemin. Nari budem potrebovať ja," skočil do reči svojmu dlhoročnému kamarátovi. Samozrejme rešpektoval jeho autority, no zároveň mu toto rozhodnutie nedovoľovalo splniť sľub darovaný drobnej blondínke.

„Nebol si to práve ty, kto ešte pred troma dňami bojoval za to, aby sa Nari nezúčastnila akcie vôbec?" líder si ho podozrievavo prehliadal. 

Nemusel dvakrát rozmýšľať nad tým, čo ho donútilo zmeniť názor. On sám vedel aká presvedčivá vedela byť práve drobná dievčina. Muselo byť pre ňu ľahké presvedčiť Jaehyuna.

„Pripomenula mi niekoho, koho by som teraz rozhodne potreboval," odfrkol mu a so založenými rukami na hrudi sa oprel o operadlo stoličky.

„Nech je po tvojom. Nechcem však, aby sa jej niečo stalo. Aby sa niečo stalo komukoľvek z vás," Taeyongove slová ostali visieť vo vzduchu akoby to bola nejaká vyhrážka. Nikto z nich nechcel, aby sa niekto z ich podivnej rodiny zranil.

76543210

„Kde je Nari?" spýtal sa Jaehyun, keď boli takmer na mieste. Pod rúškom noci chceli vkĺznuť do navonok opustenej budovy. Práve toto im poskytovalo výhodu prekvapenia.

„V aute s Jaeminom a mladšími členmi," odpovedal mu Taeyong, ktorý sedel na mieste šoféra. Samozrejme, že ich líder mal rád rýchle autá, ako všetci ostatní, no dnes v noci si to nemohli dovoliť. Preto sedeli v štyroch vanoch čiernej farby.

„Už sú na mieste," vyslovil Doyoung všetko sledujúc cez svoj notebook, ktorý mal položený na stehnách. 

Ďakoval všetkým ľuďom, ktorí si doteraz mysleli, že bude potrebné monitorovať opustenú budovu. Vďaka tejto drobnosti sa dokázal nabúrať do kamerového systému, a tak všetko sledovať.

„Výborne."

Nasledujúcich päť minút prebehlo v tichosti. Ôsmi ľudia sedeli v napätí. Istým spôsobom mali strach z toho, čo na nich čaká. Tieto pocity neboli nikomu neznáme. Prežívali to pred každou misiou. Každý z nich sa utešoval myšlienkou prevahy a prekvapenia, no v skutočnosti si ničím nemohli byť istí.

„Yangyang, sa práve zbavil ochranky. Malo by to ísť ľahšie," prehovoril Doyoung, no nikto na jeho slová nereagoval. Vedeli, že jeho monológ smeroval najmä k členom, ktorí už boli na mieste.

„Pudu, ostávaš so mnou."

„Dobre," odpovedala dievčina so sklonenou hlavou. Nepáčilo sa jej, že musí ostať vo vane, zatiaľ čo jej kamarátka bude bojovať, no neodporovala. Vedela, že niekto pri ňom a Chenlem musí ostať ako záloha, aby dvaja hackeri dokázali nerušene navigovať dvadsať ľudí poybujúcich sa po budove. Aspoň takto mohla pomôcť.