Hiraeth | n.jm

t e n

„Nie, nič také mi kupovať nebudeš!" protestovala, keď sa nachádzali v obchodnom centre. Dostávala závraty už len pri zhliadnutí ceny za najnovší model iPhonu, ktorý jej chcel kúpiť.

„Nari, nekúpim ti niečo nekvalitné, keď si to môžem dovoliť, takže mlč," napomenul ju najprísnejšie ako mohol.

O niekoľko minút a zopár podpisov neskôr už bok po boku kráčali von z obchodu aj s drahým mobilom. Nari bola ešte nahnevanejšia, než doteraz. Donghyuck jej kúpil snáď ten najdrahší mobil aký na predajni mali a navyše nehľadel na jej protesty.

„Sakra. Meškáme," zaklial, keď vychádzali z obchodného centra a on si všimol koľko je hodín.

Už dávno mali byť na ceste k domu, kde býval Jeno spoločne s Jaeminom. Našťastie sa ich dom nenachádzal až tak ďaleko a mohli stratený čas dohnať vďaka prázdnym cestám. Dievčine sa jeho prehnane rýchle šoférovanie nepáčilo, no znova nepreriekla ani slova.

Dokonca poctivo mlčala aj v momente, keď vchádzali do obývačky, kde sa hneď usadila do kresla. S knihou v ruke ignorovala všetkých šiestich chalanov, ktorí ju zdravili.

„Čo sa jej stalo?" spýtal sa zmätene najmladší z nich sledujúc namrzenú dievčinu. Držal sa v bezpečnej vzdialenosti, pretože mal obavy z temnej aury, ktorá okolo nej doslovne žiarila.

„Pohádali sme sa, pretože som jej kúpil nový mobil," odpovedal mu Haechan akoby sa nič nedialo.

„Nezabúdaj, že si mi tiež vbehol do izby a obzeral si ma, keď som bola len v osuške!" precedila skrz zuby pričom svoje dvojča nenávistne prebodla pohľadom. Ak by pohľad dokázal zabíjať, bol by už istotne dávno mŕtvy.

„Ou, nevedel som, že si obzeráš vlastnú sestru," zasmial sa Renjun, ktorý sa na celej situácií náramne bavil.

„Čuš!"

„S tým mobilom to bol dobrý nápad. Môžem doň nainštalovať rovnaký ochranný program ako máme my. Aspoň ju tak ľahko dotyčný nevystopuje," po týchto slovách vychádzajúcich z Chenleho úst Nari viac nevnímala ich rozhovor.

Namiesto toho sa začítala do knihy. Presnejšie do jej najobľúbenejšej časti, kedy si obe postavy priznajú, že k sebe prechovávajú city.

Bolo to tak až do chvíle, kedy zacítila cigaretový odér. Zdvihla hlavu a všimla si, že sa Jeno opiera a kreslo, v ktorom sedela. Určite ten odér išiel z neho.

Niekoľko sekúnd zbierala odvahu, kým sa ho rozhodla osloviť. Jemne ho zaťahala za tričko a sledovala ako sa k nej otočil so zvedavým pohľadom.

„Fajčíš?" spýtala sa ho šeptom, aby to náhodou nezačul jej brat sediaci na gauči. Prikývol stále so zvedavým pohľadom.

„Ja... No uhm-"

„Neviem či by sa to Haechanovi páčilo," zamračil sa, keď mu došlo, čo od neho chce ešte skôr, než sa vykoktala.

„Prosím," nahodila psie očičká a dúfala, že to zaberie. Pár pre ňu neskutočne dlhých sekúnd na ňu hľadel, no nakoniec si povzdychol.

„Poď," povedal potichu a vybral sa ku schodom. Dievčina hodila pohľadom na svojho brata, ktorý jej bol otočený chrbtom a práve sa na niečom smial. Skôr, než si to stihol všimnúť sa rýchlo vykradla z miestnosti a nasledovala Jena až na balkón patriaci jeho izbe.

„Ďakujem," usmiala sa, keď jej ponúkol cigaretu. Rýchlo ju zobrala do roztrasených prstov a neskúsenými pohybmi ju zapálila.

„Fajčila si už niekedy?" spýtal sa jej čím prerušil ticho, v ktorom sa ocitli. Znova si potiahol z vlastnej cigarety a sledoval ako to urobila aj dievčina. Potichu sa zasmial, keď potlačila kašeľ spôsobený cigaretovým dymom.