Hiraeth | n.jm

t h i r t y f o u r

Po tom, čo sa dievčina na malú chvíľu prebudila po nej hnedovlások kričal. Zo strachu o jej zdravie sa nedokázal ovládať a jednoducho to z neho vykĺzlo. Bublinu hnevu spôsobeného zo strachu praskli až vzlyky opúšťajúce jej pery. Akoby sa v momente doňho zaborili tisícky drobných ihiel. Okamžite sa jej začal ospravedlňovať a chcel ju objať len preto, aby ju mohol takýmto spôsobom upokojiť, no ona sa od neho jednoducho odtiahla. Jej činy ho prekvapili, no mohol z toho viniť len sám seba. Bol hlupák za to, že jej takto ubližoval. Predsa len nemal právo na ňu takto kričať.

Nakoniec však znova zaspala, no Jaemin spať nemohol. Trápili ho výčitky svedomia, ktoré postupne nahlodávali jeho myseľ. Dookola si premietal to ako vystrašene naňho hľadela. Vedel, že nebola zvyknutá na to, aby na ňu niekto kričal, a preto chápal jej reakciu. Bolelo ho to, no akceptoval to.

Nakoniec však aj on našiel spánok, ktorý obaja tak veľmi potrebovali. V momente, keď znova otvoril ospalé očká, zistil, že Nari sedí na posteli a niečo ťuká do mobilu. Samozrejme, že pravou rúčkou držala chlapcovú, aby ju jeho dotyk mohol aj naďalej liečiť.

„Princezná-“

„Pššt, učím sa,“ odvrkla mu nevrlo. Jaemina to neprekvapilo, no aj napriek tomu ho to zarmútilo.

Ich osobný spor, ktorý sa ešte len rozbiehal narušil Kun, aby jej čo najcitlivejším spôsobom vysvetlil aké riziká jej hrozia, ak aj naďalej bude pokračovať v tréningu rovnakým tempom ako doteraz. Nari nemala na výber, takže musela súhlasiť s tým, že na seba bude dávať oveľa väčší pozor, aj keď z toho nebola dvakrát nadšená. Znamenalo to, že oveľa dlhšiu dobu nebude schopná ochrániť samú seba pred nepriateľom.

Nikdy by si totižto ani v tom najhoršom sne nepomyslela, že jej nepriateľmi budú aj jej vlastní, rodičia, no stalo sa tak. Svojho prísneho otca si v takejto úlohe s ťažkosťami dokázala predstaviť, no mamu, ktorá bola vždy starostlivá a milá, nie. Jednoducho to nešlo, aj keď sa snažila.

„Môžem dnes na výsluch?“ spýtala sa šikovného medika s nádejou v hlase dúfajúc, že prikývne. Výnimočne sa naň tešila, pretože Mark jej sľúbil prekvapenie.

„Myslím, že to by si mohla, no ak budeš cítiť akékoľvek zmeny, prídeš za mnou,“ odpovedal jej pozorne sledujúc jej reakciu. Prekvapovalo ho, že sa nehádala a namiesto toho na všetko, čo jej povedal len prikývla so slovami, že si bude dávať väčší pozor.

„Mala by si sa ísť osprchovať a ísť na raňajky,“ usmial sa, keď skontroloval čas. Ešte stále bolo len päť hodín nad ránom, čo dievčine dávalo dostatok času pripraviť sa na nasledujúci deň.

Ona aj hnedovlások v tichosti sledovali ako Kun rýchlo opustil svetlú miestnosť len aby si mohol ešte trochu odpočinúť. Ani jeden z nich spočiatku nechcel prerušiť ticho rozliehajúce sa medzi nimi. Cítili napätie, ktoré medzi nimi vzniklo už počas noci.

„Nari-“

„Mala by som urobiť tak, ako navrhol Kun. Skutočne smrdím,“ prerušila ho skôr, než stihol načať svoju myšlienku.

Vďaka putu, ktoré ich spájalo presne vedela, čo chce povedať. Vedela, že by ho mala vypočuť, no potrebovala istý čas. Nechcela nič z tohto riešiť s horúcou hlavou, pretože mu nechcela ublížiť ešte viac, než doteraz. Jaemin za posledné dni dokázal, že by pre ňu mohol zniesť hoc aj modré z neba, no ona sa aj tak zachovala sebecky a ubližovala si, aj keď vedela, že jemu to ubližuje ešte viac.

„Dobre,“ rezignovane si povzdychol sledujúc ako dievčina naoko lenivo opustila miestnosť. Iba on sám vedel, že to tak nie je. Všimol si, že dokáže byť dokonalá herečka, ak chce. A takto to bolo aj v tomto momente. Skrývala svoju bolesť na výbornú.

Nakoniec sa pobral do ich spoločnej izby aj on. Bol rád za fakt, že si počas jedného dňa s pomocou chalanov dokázal zariadiť izbu v úplne inom štýle. Predovšetkým mu však išlo o tom, aby bola prispôsobená nielen preňho, ale aj pre jeho polovičku.

Sediac na manželskej posteli, ktorú zdieľali poctivo čakal, kým Nari nevkročí do izby. Keď sa tak stalo, hneď jej ponúkol pomoc so sušením vlasov. Dievčinu toto gesto prekvapilo, no prikývla a v tichosti si sadla na zem k posteli. Nechala sa hýčkať a pravdupovediac, užívala si jemné dotyky chlapčenských prstov v jej jemných vláskoch

„Ďakujem,“ povedala potichu, keď sa miestnosťou, v ktorej sa nachádzali prestal rozliehať zvuk fénu.

„To je maličkosť,“ usmial sa, aj keď vedel, že ona to nemohla vidieť. Ešte stále mu totižto bola otočená chrbtom. Akoby sa azda bála otočiť a čeliť jeho pohľadu.

„Cítila som všetko, čo aj ty. Nezľakla som sa toho ako si na mňa nakričal. Mal si pravdu. Úplnú pravdu. Vo všetkom, čo si povedal. Viem, že sa o mňa bojíš. Skutočne som nezodpovedná a ľahkovážna,“ prehovorila po chvíli ťaživého ticha, ktoré sa medzi nimi rozliehalo.

„Princezná, nič z toho som nemyslel vážne a skutočne ma mrzí, že som sa nedokázal ovládnuť,“ oslovil ju potichu. Pomaly sa zošuchol z postele na zem tak, aby jej mohol hľadieť priamo do tváre. Ničil ho fakt, že znova raz mala slané kvapôčky v jej krásnych očkách.

„Jaem, je to pravda a to, čo ma vydesilo boli tvoje pocity. Vydesil ma fakt, že ti ubližujem. Som hrozne sebecká. To ja by som sa mala ospravedlňovať tebe a nie ty mne. Dohnala som ťa až do stavu, kedy si sa o mňa na smrť bál. Takto by sa partnerka nemala správať,“ plačlivo zabedákala a tvár si skryla do svojich drobných dlaní. Chlapca tento zjav doslovne bičoval. Vycítil, čo jeho spriaznená duša potrebuje, a tak ju vtiahol do pevného objatia. Srdce mu znova raz poskočilo radosťou, keď sa k nemu pritísla ešte tesnejšie.

„Lee Nari, si to najlepšie, čo ma za celý môj život stretlo. Priplietla si sa do môjho života a obrátila ho hore nohami. Vtiahla si ma do sveta plného citov. Obaja sme v tomto ešte stále noví a učíme sa na svojich vlastných chybách. Preto nechcem, aby si o sebe takto hovorila. Budem ťa milovať, nech sa deje čokoľvek,“ hnedovláskov hlas postupne prechádzal do šepotu, ktorý drobnú dievčinu v jeho náručí upokojoval.

Po pár minútach tichúčkych vzlykov a zopár potiahnutí nosa svoj pohľad konečne zdvihla k jej spriaznenej duši. Neprekvapovalo ju, že si ju starostlivo prezeral. V jeho pohľade však jasne videla aj niečo iné. Nehu a lásku.

„Donesiem ti utierak, aby si si ním mohla pretrieť očká,“ daroval jej jeden z mnoha žiarivých, no najmä úprimných úsmevov.

„Myslím, že je to naozaj dobrý nápad. Hyuck by sa zbláznil, ak by ma videl takúto,“ prikývla pokúšajúc sa vydať zo seba tichý smiech, čo však nakoniec vyznelo ako pazvuk umierajúceho zvieraťa. Rýchlo si preto odkašľala a ešte rýchlejšie sa natiahla po servítky, ktoré poli starostlivo uložené v nočnom stolíku. Vysmrkala si noc a následne si studeným utierakom pretrela červené očká.

„Už je to lepšie, no aj tak by sme mali chvíľu počkať, kým sa nebudeš cítiť lepšie,“ navrhol jej s úsmevom pohrávajúcim mu na popraskaných perách. Prikývla a hneď na to ju hnedovlások zdvihol ako princeznú a preniesol ju na posteľ. Nechcel, aby sa namáhala viac, než musela. Chcel ju liečiť, a preto urobil všetko pre to, aby mu bola čo najbližšie.

Môžte mi, prosím vás, povedať, kde nájdem takého chlapca ako je náš hnedovlások? 🥴🥺