Hiraeth | n.jm

t h i r t y

Nasledujúce dni boli pre Nari peklom. Jej rodičia nesúhlasili s tým, aby sa odsťahovala aj ona. Chceli ju mať pri sebe. Pravdepodobne len kvôli tomu, aby ju mohli mať aj naďalej pod drobnohľadom.

Nakoniec sa však Donghyuck nahneval a pohádal s oboma rodičmi. Bol neoblomný a vraj ak ju nepustia dobrovoľne, unesie ju. Skutočne by to urobil, ak by aj naďalej odmietali.

„Bolo to skutočne potrebné?" spýtala sa, keď sedela na mieste spolujazdca v športiaku jej brata.

„Auto si predsa chceš zobrať zo sebou, nie?" lišiacky sa usmial, keď s povzdychom prikývla.

„Ale to neznamenalo, že ho musí prevážať nákladiak. Počul si už niekedy o odťahovke?" spýtavo si ho premeriavala.

„Takto to je ale pre tvoje zlatíčko oveľa bezpečnejšie," odpovedal jej bezstarostne a ďalej sa venoval šoférovaniu. Dievčina si len povzdychla a zavrela očká. Dúfala, že jej cesta zbehne oveľa rýchlejšie, ak zaspí.

„Nari?"

Po pár minútach sa strhla nad Jaeminovym hlasom, ktorý znova raz využíval ich puto a jeho výhody.

„Čo sa deje?"

„Znova spolu komunikujete?" spýtal sa jej Donghyuck, ktorý si všimol ako sa strhla. Ona len prikývla a čakala na odpoveď jej spriaznenej duše.

„Niečo pre teba mám."

Vďaka tónu jeho hlasu dokázala určiť, že sa usmieva, aj keď ho nemohla vidieť, pretože sedel v inom aute.

„Čo?"

„To sa dozvieš, keď budeš v Seoule."

„Fajn, nebudem sa hádať."

Po týchto slovách už nedostala odpoveď, a tak hlavičku znova oprela okno. Onedlho konečne zaspala.

Zatiaľ, čo ona prepadla do bezsenného spánku jej brat premýšľal. Nevedel aká bude ich budúcnosť. Zistenie, že ich rodičia patria k Vendette bolo zdrvujúce. Jeho drobná sestrička si zrejme neuvedomovala, čo to znamená.

A možno aj áno. Len sa s tým zmierila oveľa ľahšie, než on.

Mysľou mu behala jedna jediná myšlienka, ktorá ho desila zo všetkého najviac.

Čo ak bude musieť zabiť vlastných rodičov len preto, aby prežil on alebo Nari?

Od hnevu zovrel volant ešte pevnejšie až mu zbeleli hánky. Snažil sa sústrediť na cestu pred ním, aby náhodou nenabúral. Vedel, že by to nemuselo v takejto rýchlosti dopadnúť dvakrát najlepšie.

Potreboval prestávku aspoň na mizerných 5 minút, aby sa upokojil, a tak zastavil na najbližšej benzínke. Šikovne dotankoval, aj napriek faktu, že v nádrži mal viac než polovicu pohonných látok, zamkol auto so spiacou dievčinou vo vnútri a pobral sa do vnútra neveľkej budovy. Prechádzajúc sa regálmi s rôznymi vecami sa zastavil až pri tom, kde sa nachádzali energetické nápoje od výmyslu sveta.

Nezabúdal ani na svoju sestru, a tak zobral aj ľadový čaj v plechovke, ktorý by jej mohol chutiť a dve celkom chutne vyzerajúce bagety. Nechcel riskovať, že by bola hladná, aj keď neboli ďaleko od cieľa.

Všetko zaplatil a vrátil sa k autu, do ktorého rýchlo nastúpil. Pohľadom kontrolujúc spiace telíčko na mieste spolujazdca naštartoval a usrkávajúc z energetického nápoja sa pohlol z miesta. Spočiatku musel ísť pomaly a obozretne, no neskôr znova pridal. Aj tak sa mu cesta zdala byť pridlhá.

„Ako dlho ešte budeme cestovať?" z myšlienok ho vytrhol rozospatý dievčenský hlas.

„Premávka v Seoule je o takomto čase otrasná, takže počítam takú hodinu," odpovedal jej a znova zastavil na jednom zo semaforov.