Frozen heart

33. Part

Zobudím sa skôr ako Lucas a chvíľu na neho hľadím. Potom sa vymotám z jeho objatia a vojdem do mojej izby. Prezlečiem sa s pyžama a objednám nejaké raňajky. Rozhodnem sa zobudiť ho. Malý trest mu neuškodí. „Vstávame!!“ Skríknem a ním mykne. Otvorí oči, no ihneď ich zavrie, kvôli ostrému svetlu. „No tak! Raňajky sú o chvíľočku tu.“ Zakňučí a strčí hlavu pod vankúš. „Ty ma musíš veľmi nenávidieť.“ Započujem a usmejem sa. „Presne tak. Vstaň!!“ Skríknem, no on sa ani nepohne. Rozmýšľam, čím ho donútim vstať. Posadím sa na posteľ a strhnem z neho vankúš. Hodím ho na opačný koniec izby a on sa mňa smutne pozrie. Uškrniem sa a začnem ho štekliť. No o chvíľu on sedí na mňa a ruky mám zaklincované nad mojou hlavou. „Tak čo? Vzdávaš sa?“ Opýta sa s drzým úškrnom. „Problém je v tom, že už som vyhrala.“ Nechápavo sa na mňa zahľadí. „Už si hore.“ Hrdo sa usmejem a on s úsmevom pokrúti hlavou. „Si zlá. Veľmi, veľmi zlá.“ Povie a moje ruky chytí len jednou rukou. Druhou ma začne štekliť a ja začnem kričať. „No tak stačí! Lucas!“ Začnem mnou metať v snahe zhodiť ho zo seba. „Vzdávam sa!“ Vykríknem a on prestane. Teraz nahodí on víťazoslávny úsmev. „Zlezieš už zo mňa?“ Opýtam sa hnusným tónom. Pokrúti hlavou a pousmeje sa. „Myslím, že sme včera niečo nedoriešili.“ Spýtavo sa na neho zahľadím. „Tuším si na mňa naštvaná.“ Odvrátim hlavu a zadívam sa na stenu. No on mi chytí bradu a donúti ma pozrieť sa na neho. „Ako si to odčiním?“ Opýta sa s úsmevom, no ja mlčím. Za a) nechcem mu dať najavo, že sa už dááávno nehnevám a za b)... Vlastne žiadne za b) nemám. Hlavne sa nesmiem usmiať. „No tak mi trochu pomôž.“ Oduje spodnú peru. „Postačí jedno veľké a úprimné prepáč?“ Opýta sa a ja nadvihnem obočie. Povzdychne si a pustí moje ruky. „Naozaj prepáč. Nemal som byť na teba zlý.“ Myknem sa a konečne ho zo seba zhodím. „Počkaj.“ Postaví sa mi do cesty. „Veď som sa ti ospravedlnil. Čo ešte chceš?“ Opýta sa. „Nie za všetko.“ Myknem plecom. „Okej. Máš pravdu, mal som sa ti včera ozvať. Mrzí ma to.“ Pousmejem sa. „A?“ On len pokrúti hlavou. „To včerajšie ráno, ale neľutujem. To by som ti klamal.“ Uškrnie sa. Udriem ho do pleca a on roztiahne svoje ruky. „Ja viem, že si muž odpustila, ale chcem to od teba počuť.“ Prekvapene sa na neho zadívam. „Prečo si to myslíš?“ Založím si ruky na prsiach. „Za prvé, ak by si sa na mňa hnevala, nespala by si so mnou.“ Zamyslí sa. „V jednej posteli.“ Dodá rýchlo. „A za druhé, poznám ťa. Viem čo si kedy môžem dovoliť. A viem kedy už preháňam. Popravde sa v tebe vyznám lepšie ako v sebe.“ Uškrniem sa. „To ťažko.“ Spýtavo sa na mňa zahľadí. Ach Lucas, ak by to bola pravda, tak dávno vieš, že ťa ľúbim. Pokrútim hlavou a obídem ho. „Ty predo mnou niečo skrývaš?“ Opýta sa. Už pár mesiacov. „Ja neviem. Ty ma tak dôverne poznáš, ty by si to mal vedieť.“ Konečne prídu raňajky a ja idem otvoriť. Dnu vojde naozaj mladá, krásna baba. Premeria si ma pohľadom a vyloží tácku. Potom sa pozrie na Lucasa a žiarivo sa na neho usmeje. On jej úsmev opätuje a potom sa pozrie na mňa. „Prosím ťa, polož to tamto na stôl.“ Povie sladkým a priam zvodným hlasom ku nej a ja prekrútim očami. Podíde ku mne a zadíva sa na tú babu. „Zlatko, ja sa idem osprchovať. Potom sa ku mne pridaj.“ Da mi pusu na líce a odíde do svojej izby. Je preglgnem a môžem odprisahať, že ak by pohľad zabíjal. Tak som mŕtva najmenej tisíckrát. Aké pohľady na mňa hádže tá baba. Falošne sa na mňa usmeje a potom odíde. „Lucas?“ Zvolám a vojdem do jeho izby. Započujem zvuk vody a povzdychnem si. „Moja ponuka platí!“ Započujem jeho pobavený hlas a viem si živo predstaviť jeho drzý úškrn. „Idiot.“ Poviem pohoršene no usmievam sa. Naozaj tú babu odmietol? Spokojne sa vrátim do obývačko-jedálne a pozriem sa na stôl z raňajkami. Podídem ku nemu a oblížem sa. Už som taká hladná. V tom zazriem nejaký lístok. Otočím ho a na ňom je číslo. Pokrútim hlavou a položím ho naspäť. Nech s ním Lucas vynaloží ako chce. Posadím sa na gauč a čakám na neho. O desať minút je hotový a dokonca si obliekol aj tričko. Uškrnie sa na mňa a podíde ku stolu. Vezme to číslo do ruky a potom sa pozrie na mňa. „Čo to máš?“ Opýtam sa a postavím sa. „Ale nič.“ Povie a vloží ho do vrecka. Tvárim sa, že ma to nezabolelo a prisadnem si ku nemu. „Čo chceš dnes robiť?“ Opýtam sa. „Chcem ísť znovu na pláž.“ S úsmevom prikývne. „Ty si tam bola bezo mňa?“ Pokrúti hlavou a ja prikývnem. „Ty si sa išiel ožrať.“ Poviem a on sa zasmeje. Keď dojeme, idem do svojej izby pripraviť si veci na pláž. Znovu si oblečiem plavky a nato si dám šaty. „Ideme?“ Opýta sa a ja prikývnem. Vojdeme do výťahu a tesne pred tým ako vystúpime, ma chytí za ruku. Potiahne ma smerom ku recepcii. „Prepáčte.“ Milo sa usmeje na staršiu pani za pultom. „Mohol by som hovoriť so slečnou, ktorá nám doniesla raňajky? Izba číslo tristošestnásť.“ Tá pani sa tiež usmeje. „Samozrejme. Sekundu.“ Povie a zodvihne telefón. Lucas si so mnou prepletie prsty, no nepozrie sa na mňa. Čo chce sakra urobiť? O chvíľu sem príde tá kráska. Žiarivo sa na Lucasa usmeje a mňa ignoruje. „Hľadal si ma?“ Opýta sa afektovaným hlasom. „Ja len...“ Začne a vytiahne niečo z vrecka. „...niečo si si u nás zabudla.“ Podá jej papierik a žmurkne na ňu. Tá baba na neho zostane civieť. Lucas sa len otočí a potiahne ma za ruku von z hotela. „Čo bolo na tom papieriku?“ Opýtam sa a pozriem sa na neho. Tiež sa na mňa pozrie a usmeje sa. „Myslím, že to vieš.“ Povie a ja očerveniem. Fajn. Moje telo ma proste stále musí prezradiť. „Tak prečo si jej ho vrátil?“ Opýtam sa. „Pretože si o sebe veľa myslí. A ja by som dievča nikdy nepodviedol.“ Sklopím zrak a usmejem sa. „Ale my spolu nechodíme.“ Namietnem napokon. „Ale to ona nevie.“ Pozriem sa na neho a on na mňa žmurkne. Znovu očerveniem a radšej sa zapozerám na more, ktoré je pred nami. Konečne dôjdeme na pláž a ja roztiahnem deku. Spokojne sa usadím a vyberiem si opaľovací krém. „Nakrémuješ mi chrbát?“ Opýtam sa a on bez slova prikývne. „A kto ti ho natrel včera?“ Opýta sa a ja sa usmejem. „To ťa nemusí zaujímať.“ Poviem a on v tej chvíli priloží jeho ruky na moju pokožku. „Ale musí. Veď si moja priateľka.“ Povie tesne pri mojom uchu. „Nechodíme spolu.“ Začne rozotierať krém po celom mojom chrbte a rukách. „Prakticky nie.“ Povie po chvíli. „Ani teoreticky.“ Povzdychnem si. „Ale dvaja ľudia si to už myslia. Traja ak rátam recepčnú.“ Zasmejem sa. „To áno, ale všetci len kvôli tebe. A po dnešku to budú už len dvaja ľudia.“ Dokončí svoje veľdielo a ja sa na neho pozriem. „Ako to myslíš?“ Myknem plecom a usmejem sa. „Kyleovi poviem pravdu.“ Zamračí sa a dá mi krém do ruky. Otočí sa mi chrbtom a ja pochopím čo odo mňa chce. Preboha, ja sa ho mám dotýkať? Fajn Michelle, to zvládneš. Dám si kúsok krému na ruku a potom si to roztriem po mojich rukách. Hlboký nádych a výdych. „Prečo mlčíš?“ Opýtam sa a začnem rozotierať krém po jeho vypracovanom chrbte. „Pretože sa hnevám.“ Odvrkne a ja sa začnem smiať. „A to už prečo?“ Opýtam sa. „Pretože ja som kvôli tebe odmietol tú babu a ty...“ Nedokončí vetu a ja sa usmejem. Začnem ho masírovať a on sa viditeľne uvoľní. „A čo máš teda v pláne? Chceš predstierať, že spolu chodíme a čo potom? Načo to je dobré?“ Znovu sa napne a znovu mlčí. „Odpovedz.“ Vyzvem ho. „Neviem.“ Mykne plecami. Povzdychnem si a zložím z neho moje ruky. Otočím sa a zadívam sa na more. „A prečo si ju odmietol?“ Započujem povzdych a tak sa na neho pozriem. On len pokrúti hlavou a postaví sa. „Hej, kam ideš?“ Opýtam sa rýchlo. „Do vody.“ Odvrkne. „Ešte ti nevsiakol krém.“ Zaprotestujem a on sa len uškrnie. „Tak ma potom natrieš znovu.“ Povie a usmeje sa. „Poď.“ Kývne hlavou a podá mi ruku. „Nie, vďaka.“ Nasadím si slnečné okuliare a vystavím sa slniečku. „No tak. Buď to pôjde po dobrom, alebo po zlom. Vyber si.“ Zdesene sa na neho zadívam a on sa uškrnie. Podíde ku mne a zloží mi okuliare. „Ideš?“ Opýta sa s úsmevom a ja pokrútim hlavou. „Ale áno. Ideš.“ Znovu pokrútim hlavou. „Nie Lucas, nejdem. Nechaj ma na pokoji.“ Odvrknem, no jeho to nijako neodradí. Chytí ma za ruku a potiahne tak, že o chvíľu stojím na nohách. Potiahne ma smerom ku moru a mne sa podarí vykĺznuť z jeho ruky. Ďakuje Bohu, že som ju ešte mala mastnú od krému. Rýchlo za rozutekám preč a Lucas hneď za mnou. Začnem pišťať a viem, že napokon skončím mokrá. Jeho ruky sa ovijú okolo mňa a ja sa zľaknem. Hneď na to sa začnem smiať a Lucas spolu so mnou. „Mne neutečieš.“ Povie cez smiech a začne kráčať ku vode. „Nie, prosím. Lucas, zľutuj sa.“ Zodvihne ma na ruky a vojde do vody. Keď už je po pás vo vode, škodoradostne sa usmeje. „To neurobíš.“ Pokrútim hlavou a ovijem svoje ruky okolo jeho krku. „To ti nepomôže princezná.“ Povie a sám sa celý ponorí. Čiže ponorí aj mňa. Ihneď sa ho pustím a postavím sa. „Nenávidím ťa.“ Poviem potichu, keď sa vynorí aj on. „Ja viem. Tak poď.“ Usmeje sa a začne plávať. Nahnevane pokrútim hlavou a vydám sa na breh. „Michelle!“ Zvolá, no ja ho ignorujem. Vrátim sa ku našej deke a vytiahnem si uterák. Blázon jeden. Trochu sa usuším a ľahnem si.

„Začínam sa nudiť.“ Zahlási Lucas asi po piatich minútach ako vyšiel z vody. „Tvoj problém.“ Odvrknem. „Hneváš sa na mňa?“ Opýta sa a ja sa na neho pozriem. „Fajn, už som ticho.“ Zdvihne ruky nad hlavu a potom si ľahne. Ja otočím hlavu naspäť ku slniečku a zavriem oči. Zacítim na sebe jeho pohľad. Jeho spaľujúci pohľad. Začne mi to byť nepríjemné a tak sa na neho znovu pozriem. „Čo je?“ Opýtam sa, keď zistím, že sa na mňa naozaj díval. „Nič.“ Usmeje sa a tiež s ľahne na chrbát. Znovu zavriem oči, no on ma chytí jeho ľadovou rukou, za tú moju príjemne teplú. Strhnem sa a pozriem sa na neho. Má zavreté oči a na tvári úsmev. Prepletie si so mnou prsty a tvári sa akoby nič.

„Večer zájdeme do mesta.“ Oznámi mi Lucas vo výťahu. Znovu ma drží za ruku a mne je to viac ako len príjemné. Už len z jeho dotyku mám motýliky v bruchu. „Dobre.“ Poviem potichu. „Čo je?“ Opýta sa a ja len pokrútim hlavou. „Len som unavená.“ Pousmejem sa a pozriem sa na neho. On sa uškrnie. Dobre vie z čoho. Poslednú hodinu na pláži sme strávili vo vode alebo sa naháňali po pláži. Dosť ma to vyšťavilo a jediné po čom teraz túžim je dať si sprchu a spať. Vyjdeme z výťahu a smerujeme ku našej izbe. Vyvlečiem svoju ruku z tej jeho a opriem sa o stenu, kým on odomyká. „Dáme si neskorý obed?“ Opýta sa, keď vojdeme do izby. „Ty kľudne. Ja idem spať.“ Poviem a vojdem do svojej izby. Zavriem sa a dám sušiť svoje plavky. Vleziem do sprchy a rýchlo sa umyjem. Potom si ľahnem do postele a o chvíľu zaspím.

„Michelle, vstávaj.“ Započujem Lucasov sladký hlas. „Princezná, no tak. Nebudeš spať v noci. Bože už zniem ako moja mama.“ Mykne mi kútikmi úst a otvorím oči. „Ahoj.“ Usmeje sa. „Ahoj Grace.“ Poviem a on sa zasmeje. „Prestaň.“ Pokrúti hlavou a postaví sa. „Hm, počkaj.“ Otočí sa ku mne a spýtavo sa na mňa zahľadí. „Koľko je hodín?“ Opýtam sa. „Bude päť. Tak vstávaj. Chceli sme ísť do toho mesta.“ Povzdychnem si a posadím sa.

Yayyy :3 som na seba hrdá! :DD taká valentínska časť :D dúfam, že sa páčila!! :) vote aj koment potešíí!! :)