Frozen heart

4. Part

„Nechceš doučovať fyziku?“ Opýta sa ma Alex. „Nie. Nechce tráviť svoj voľný čas nad fyzikou.“ Odpovie za mňa Josh. „A nemám na to prachy.“ Dopoviem. „Tak prachy máme vyriešené už len nájsť chcenie.“ Povie Josh frustrovane. „Nebudeš za mňa platiť preboha.“ Pokrútim hlavou. „Môžeš to brať ako darček na Vianoce.“ Zasmeje sa. „Tak ďakujem. To je to, po čom som vždy túžila.“ Zasmejem sa aj ja. „A čo keby som ťa doučovala ja?“ Opýta sa nesmelo Alex. „To by si pre mňa spravila? Ale ja na to aj tak nemám peniaze.“ Poviem nešťastne. „Ani keby si mi chcela platiť, nič by som si od teba nezobrala.“ Zasmeje sa. „Ach Alex. Kde si bola doteraz?“ Hodím sa jej okolo krku. „Kedy začneme?“ Opýta sa. „Čo tento víkend?“ Usmejem sa a ona prikývne. „Dobre musím bežať. Zatiaľ sa majte!“ Ledva to dopovie a uteká preč. „Máš voľnú hodinu?“ Opýta sa Josh. Prikývnem. „Tak to ti závidím. Maj sa.“ Odbehne aj on. Rozhodnem sa, že si zájdem na kávu. Zababuším sa do môjho tenučkého svetríku a vyjdem von z budovy školy. Uvidím Marcy a Lucasa ako sa vrúcne bozkávajú. Zasmejem sa a kráčam prečo od školy. „Michelle!“ Skríkne na mňa preafektovaný hlas a ja prekrútim očami. „Máš voľnú hodinu?“ Prikývnem a pozriem sa na Lucasa. „A kam ideš?“ Spýta sa. „Ehm. Na kávu.“ Poviem. „Super! Ideme s tebou!“ Povie nadšene a schmatne Lucasa za ruku. „To nie je nutné. Aj tak sa musím učiť na franinu.“ Zamávam učebnicou francúzštiny a usmejem sa. „Chce len slušne povedať, aby sme jej dali pokoj. Nestojí o našu spoločnosť.“ Povie ľadovo Lucas a vytrhne svoju ruku s Marcynej. „Takto to nemyslí.“ Pokrúti hlavou Marcy. „Trilianová nám na dnes naplánovala písomku.“ Prekrúti očami Marcy a usmeje sa na mňa. Prikývnem a pozriem sa na Lucasa. Ten sa uškŕňa a stále sa vzďaľuje od Marcy. „Takže ideme na tú kávu alebo ako?“ Opýta sa Marcy. Pozriem sa na Lucasa a on nepatrne pokrúti hlavou. „Ja neviem Marcy. Naozaj sa musím učiť. Už prepadám z fyziky.“ Mykne plecom. „Ja prepadám zo všetkého. Tak poďme.“ Schmatne za ruku mňa aj Lucasa a ťahá nás smerom od školy.

 

„Odskočím si.“ Povie Marcy a vstane z miesta. Obaja za ňou hľadíme a potom sa na seba pozrieme. „Ako ju ja neznášam.“ Povzdychne si Lucas. Zadívam sa na neho a keď si to všimne uškrnie sa. „Znovu to robíš. Znovu sa kocháš pohľadom na mňa.“ Zasmejem sa a pokrútim hlavou. „Mám odpustené?“ Opýta sa a nakloní hlavou. Ja len prikývnem a zapozerám sa do mojej prázdnej šálky. „Zdrhnime.“ Vyhŕkne a vypije kávu na jeden nádych. „Čo?!“ Začudujem sa. „Ujdime jej.“ Zasmeje sa. „Nie. Konečne mám od nej pokoj.“ Pokrútim hlavou. „Áno. Taký, že s ňou sedíš na káve. Tak poď.“ Pozriem sa mu do očí, ktoré mimochodom svietia, potom sa pozriem na dvere od záchodov a prikývnem. Úsmev sa mu rozšíri. Hodí na stôl bankovku a obaja vybiehame von. Rýchlo utekáme čo najďalej od kaviarne kým nezahneme za roh. Obaja sa začneme smiať. „Ty si magor.“ Poviem zadýchane. „Až po tebe.“ Uškrnie sa a pozrie sa na mňa. „Ty s ňou nebudeš najbližšie dve hodiny na rozdiel odo mňa. „To síce nie ale po škole s ňou budem musieť byť. Hoci musím uznať, že ma stále dobre vyfajčí.“ Prudko sa nadýchnem a zostávam na neho civieť. „Chceš ju prekonať?“ Zasmeje sa a ja rýchlo pokrútim hlavou. „Si idiot.“ Poviem pohoršene a vykuknem spoza rohu. „Práve vyšla von.“ Oznámim mu. „A sakra. Smeruje smerom sem.“ Lucas ma len schmatne za ruku  a ťahá ma smerom do uličky. „Musím sa vrátiť do školy.“ Zastanem a on ma potiahne za ruku. „Chceš aby nás dvoch spolu prichytila v tmavej opustenej uličke? Potom ti neuverí, že sa neznášame.“ Zasmeje sa. Prekrútim očami a pohnem sa za ním. „Myslím, že ti dnes nedá.“ Zasmejem sa a on sa na mňa pobavene pozriem. „Myslím, že mám na teba zlý vplyv.“ Pousmejem sa. „Asi áno.“ Zadívam sa mu na tvár a pohľad mi padne na jeho pery. „Vieš sa s tým piercingom v pere bozkávať?“ Opýtam sa pobavene. „Chceš to vyskúšať?“ Nadvihne obočie. „Len to nie.“ Zvážniem a pustím sa jeho ruky. Až teraz som si to naplno uvedomila. Znervózniem a obzriem sa. „Zas a znovu si nervózna.“ Zasmeje sa Lucas. „Nie som.“ Zaklamem a narazím do neho, keďže zastal. „Už po tretíkrát si do mňa narazila.“ Povie vážne Lucas a ja myknem plecom. „Som veľmi nešikovný človek.“ Nastavím líce na neho a ukážem na moju modrinu. On sa len zasmeje. „Prečo stojíme?“ Nahnem sa a za ním uvidím asi dvojmetrový múr. „Rada lezieš?“ Opýta sa ma. „To nedám.“ „Budeš musieť. Poď pomôžem ti.“ Pristúp k múru a elegantne sa na neho vyšvihne. „Tak ideš alebo chceš písomnú žiadosť?“ Zasmeje sa a ja pristúpim. Podá mi ruku a ja sa ho pevne chytím. Z ľahkosťou ma vytiahne hore a ja sa usadím. On hneď nato zoskočí dolu. „Tak toto nedám. Veď si polámem obe nohy.“ Poviem zdesene, keď sa zadívam dolu. „Chytím ťa. Tak poď.“ „Michelle!?!“ Započujem preafektovaný hlas ďaleko za mnou. „Neotáčaj sa!“ Precedí pomedzi zuby Lucas. „Skáč.“ Zavelí a ja zavriem oči. „Michelle!!!“ Zvrieskne Marcy a môžem počuť jej hlasne kroky. „Skáč.“ Zopakuje Lucas. Vydýchnem a zoskočím. Pristanem v Lucasovej náruče. „Vidíš. Nebolo to nič strašné.“ Zasmeje sa a zloží ma na zem. „Poď.“ Ukáže hlavou ďalej do uličky. Na druhom konci konečne vidno svetlo. Obaja sa tam rozbehneme a o chvíľu sme vonku. „Tak a teraz sa do dvadsiatich minút musím dostať do školy.“ Poviem zúfalo. „To už nie je môj problém.“ Zasmeje sa Lucas. „Kde to sme?“ Ignorujem jeho uštipačnú poznámku. „Hmmm...“ Zamyslí sa Lucas a obzrie sa. „...ah už viem.“ Zasmeje sa. „Tu som si kedysi kupoval chľast. Dáme si?“ Zhrozene sa na neho dívam. „Len ma odtiaľto dostaň. A urýchlene. Lebo ak nie tak...“ „Lucas?“ Skočí mi niekto do reči. „Leo.“ Odpovie pobavene Lucas. „Čau starý. Dlho si tu nebol.“ Dajú si nejaký pozdrav a potom sa Leovi zvrtol pohľad na mňa. „Čo za šťandu to tu máš?“ Opýta sa a oblíže si pery. „Požičiaš mi ju?“ Vyjavene sa na neho pozriem a ustúpim o krok dozadu. Lucas sa len zasmeje. „Táto nie je na požičiavanie.“ Stále sa na mňa lačne pozerá. „Kámo nebuď skúpy a podeľ sa o úlovok.“ Drgne do neho a začne sa ku mne približovať. „Leo nechaj ju.“ On ho ignoruje a pristúpi u mne. Srdce sa mi rozbúcha, keď ma pohladí po líci. „Kurva Leo povedal som ti, že túto ti nedám!“ Zvrieskne Lucas a odsotí ho odo mňa. „No tak Lucas. Neser ma. Mám na ňu chuť.“ Srdce mi práve vynechalo pár úderov. „Kurva ty neser mňa! Povedal som nie tak ju nechaj na pokoji jasné?!“ Lucas ma schmatne  za ruku a ťahá preč. „To si ešte vybavíme!“ Zvolá za nami Leo. „Naser si.“ Skríkne za ním Lucas a pevnejšie mi stlačí ruku. „Kurva!“ Zastane, keď sa konečne dostaneme z tej pochybnej uličky. „Do riti!“ Pustí ma a kopne do nejakej bedne, ktorá sa následne s hukotom zvalí na zem. Mne stále splašene bije srdce a tuším nedýcham. Klepú sa mi ruky a potia sa mi dlane. Lucas sa otočí na mňa a zadíva sa mi do očí. „Keď ho niekde stretneš na ulici a budeš sama alebo s nejakou babou tak  kurva rýchlo utekaj preč. Je ti to jasné?!“ Vydesene prikývnem. „Dobre.“ Vydýchne a prehrabne  si vlasy. „Prepáč.“ Povie takmer nečujne. „V pohode.“ Poviem. „Nie je to v pohode! Ten skurvený parchant teraz pôjde po mne a aj po tebe! Kurva!“ Skríkne a pár ľudí na ulici sa na nás pozrie.  Prudko vdýchnem vzduch a ostanem na neho šokovane hľadieť. „Ten kokot sa nezastaví pre ničím.“ Povie už tichšie. Pozriem sa na čas. „Sakra. Práve mi začala hodina.“ Poviem a obzriem sa. Luke ma schmatne za ruku a ťahá ma neviem kam. Vtiahne ma do lekárne a vypýta obväz. Keď vyjdeme von starostlivo mi obalí ruku akoby som s ňou niečo mala. Potom ma schytí za druhú ruku a ťahá smerom ku škole. Túto cestu už poznám aj ja. „Profesorke povieš, že si spadla a preto meškáš. Marcy povieš to isté s tým, že sa to vstalo, keď si chcel vstať zo stoličky a ísť na záchod. No a ja som ťa zobral do lekárne. Rozumieš?“ Prikývnem. „Po škole sa s niekým dohodni aby ťa odviezol domov. Je ti to jasné?“ Prikývnem, keď zastavíme pred školou. „A Michelle!“ Otočím sa a pozriem sa na neho. „Nechoď sama von. Aspoň najbližších pár mesiacov.“ Prikývnem a ponáhľam sa do školy.