Frozen heart

15. Part

Na sebe mám tie isté šaty, ktoré som si chcela zobrať ku Lucasovi na prvú večeru ale zatrhol mi ich. Myslím, že párty je fajn príležitosť obliecť si ich. Vlasy mám vyčesané do copu a na tvári jemný make-up. Na nohy si obujem tenisky a hodím na seba koženku. Viem, že mi bude sakra zima ale nejak to neriešim. Vyjdem z domu a zamierim si to ku Edovi. Jeho rodičia šli niekam na služobnú cestu a tak ihneď usporiadal oneskorenú vianočnú párty. Zuby sa mi už drkocú, keď konečne prichádzam ku jeho domu, z ktorého sa už ozýva hlasná hudba. Usmejem sa a vojdem dnu. Rozhliadnem sa a uvidím plno ľudí z našej školy s červenými kelímkami v rukách. „Michelle!“ Započujem preafektovaný hlas. „Páni, ty vyzeráš skvostne!“ Pochváli mi vzhľad Marcy. „Ďakujem. Aj ty si krásna.“ Poviem a prejdem po nej očami. Na sebe má čierne kožené šaty, ktoré tesne priliehajú ku jej tenkej postave. Majú obrovský výstrih a končia tesne pod zadkom. „Oh ďakujem.“ Povie. „Dúfam, že na ne niekoho zbalím.“ Zasmeje sa a ja sa obzriem. V tom uvidím Eda ako na mňa hľadí s otvorenou pusou. „Ospravedlníš ma?“ Opýtam sa Marcy no stále sa dívam na Eda. On si oblízne peru no inak sa nepohne. V ruke tiež drží červený kelímok takže už čo to vypil. „Jasné.“ Započujem hlas Marcy a ja sa vydám ku Edovi. „Ahoj.“ Nasadím zvodný hlas. Zasmejem sa, keď sa na mňa stále bez slov díva. Celú si ma premeria očami. „Ty sa odo mňa nepohneš ani na krok.“ Povie a nahne sa ku mne. Jemne ma pobozká a voľnou rukou si ma pritisne na telo. Zacítim ako mu pomaly schádza na môj zadok, ktorý stlačí a ja zvýsknem. „Ed!“ Schmatnem jeho ruku a zložím ju. On sa len usmeje a potom ma chytí za ruku. „Čo si dáš?“ Opýta sa ma a potiahne ma do kuchyne. „Michelle Snowová? Neverím, že si to ty.“ Započujem pobavený hlas a obzriem sa na Josha. „Páni.“ Povie a celú si ma premeria. „Vyzeráš úžasne.“ Povie napokon. „Ďakujem.“ Poviem a pustím sa Edovej ruky. Potom ho objímem. „Alex nepríde. Včera dostala horúčky.“ Povie smutne Josh a zadíva sa na mňa. „Škoda. Tešila som sa na ňu.“ Ed ma objíme okolo pásu a pobozká do vlasov. „Tak ja idem popozerať nejaké baby.“ Povie Josh a ja sa zasmejem. „Neže nejakú zbúchneš.“ Zasmejem sa. „Neboj. Som pripravený.“ Povie a ja sa na neho šokovane pozriem. Potom sa zasmejem a otočím sa ku Edovi. Ten sa mi prisaje na pery a ja pocítim alkohol. „Čo to piješ?“ Opýtam sa. „Eh. Vodku s colou tuším?“ Povie neisto. „Čo si dáš ty?“ Opýta sa ma. „Ja len colu.“ Zasmeje sa a podíde do kuchyne. Naleje mi colu a potom mi ju podá. „Ahoj Ed.“ Povie nejaká baba v príliš krátkych šatách a on sa na ňu usmeje. „Ahoj Lea.“ Odzdraví ju. „Naozaj super párty.“ Povie koketne a usmeje sa. Chytím Eda za ruku a prepletiem si z ním prsty. On sa pozrie najprv na ruku, potom na mňa. Usmeje sa a žmurkne na mňa. „Tak ja už idem.“ Povie rýchlo tá Lea a ja sa spokojne usmejem. „Žiarliš nebodaj?“ Opýta sa pobavene. „Nie.“ Pokrútim hlavou. „Nemôžem ťa držať za ruku?“ Opýtam sa a on sa zasmeje. „Poď s niekým ťa zoznámim.“ Povie a potiahne ma. Vojdeme do obývačky, kde je zábava v plnom prúde. Niekto Edovi zamáva a on spolu so mnou podíde ku nemu. „Čau starec.“ Pozdraví ho ten chalan. „Mike.“ Pozdraví ho veselo Ed. „Ahoj kráska.“ Presunie svoj pohľad na mňa. „Mike, to je moja priateľka Michelle. Michelle toto je Mike. Je to hajzel ale je to môj najlepší kamarát.“ Zasmeje sa Ed. „Prišiel so mnou z Californie.“ Objasní mi.

Ed ma pozoznamoval s hromadou ľudí takže nie je možnosť si všetkých zapamätať. Dokonca ma presvedčil ku alkoholu, takže popíjam colu s vodkou. Alebo skôr vodku s colou, keďže tú colu tam ani necítiť. „Idem na vzduch.“ Oznámim Edovi a ihneď sa poberiem vonku. Konečne aspoň trochu tichšie. Odhodím svoj kelímok niekam na zem a zhlboka sa nadýchnem. Uvedomím si, že sa cítim opito. Nohy sa mi pletú a necítim chlad aj keď je asi desať stupňov pod nulou. V tom započujem zvoniť môj telefón. Zašmátram v kabelke a vytiahnem ho. Na telefóne mi vypisuje Lucas. Prečo by mi volal tak neskoro v noci? „Áno?“ Zodvihnem to a ihneď započujem vzlyk. „Michelle.“ Spoznám hlas Grace. „Zlatíčko. Ani neviem ako mám začať.“ Povie a mňa premkne neuveriteľne zlý pocit. „Čo sa stalo? Niečo je s Lucasom?“ Takmer vytriezviem a nervózne sa obzriem. „Mal autonehodu.“ Vzlykne. „Nie.“ Šepnem a slzy sa mi tlačia do očí. „Ale je v poriadku? Žije však áno?“ Vhŕknem. „To áno. Práve ho operujú. Ja som len chcela aby si to vedela.“ Povie hrozivo ticho „Kde je?“ Opýtam sa rýchlo. Povie mi adresu nemocnice, v ktorej je Lucas a ja na nič nečakám. Zruším hovor a rozbehnem sa dovnútra. Zhrabnem koženku a chystám sa opäť von. „Počkaj kam ideš?“ Započujem hlas Eda a pocítim tlak na ruke. „Lucas mal autonehodu a ja...“ Potiahnem nosom. „...ja za ním musím ísť.“ Poviem a Ed sa na mňa vyjavene pozrie. „Jasné. Zase ti je prednejší viac ako ja.“ Povie podráždene. „To nie je pravda Ed.“ Pokrútim hlavou. „Ale je. Konečne môžeme byť spolu ale ty sa rozbehneš za ním.“ Rozhodí rukami. „Chceš ma ty vôbec?“ Šokovane sa na neho pozriem. „Samozrejme, že ťa chcem. Ale Lucas je môj kamarát a mal vážnu autonehodu. Proste musím ísť za ním.“ Poviem rýchlo. Vybehnem von. Nechcem sa s Edom hádať. „Michelle stoj!“ Započujem jeho hlas, keď už som vonku. „Nechoď prosím.“ Smutne sa na mňa pozrie. „Ed ja musím.“ Pokrútim hlavou. „Nie. Prosím. Nechoď.“ Silno ma objíme. Je jasné, že za neho koná alkohol. „Ľúbim ťa Michelle.“ Povie a ja stuhnem. Odtiahnem sa od neho a vyjavene na neho hľadím. Povedal mi to prvýkrát. A ku tomu práve vtedy, keď je opitý a keď otrebujem odísť. „Ed si opitý a nevieš čo hovoríš.“ Pokrútim hlavou. „Ale viem.“ Usmeje sa. „Ľúbim ťa Michelle.“ Prisaje sa mi na pery a ja cítim len alkohol. To nie sú tie sladké bozky, ktoré mi dáva normálne. „Ed musím ísť.“ Poviem a odtiahnem sa od neho. „Tak ja ti vyznám svoje city a ty aj tak ideš za tým kokotom?!“ Vyštekne na mňa. „Vieš čo? Choď si! Zmizni!“ Zakričí na mňa a ja už slzy neudržím. „To nevrav.“ Pokrútim hlavou. „Ed prosím pochop ma.“ Nahnevane sa na mňa pozrie a potom sa zvrtne na päte. „Ed!“ Skríknem no on ma už ignoruje. Hlasno vzlyknem a utriem si oči. Rýchlo sa rozbehnem preč. Cez slzy takmer nič nevidím, no nejak to neriešim. Keď konečne dôjdem ku nemocnici, v ktorej je Lucas rozbehnem sa priamo u recepcii. „Lucas Montgomery. Mal autonehodu.“ Vychŕlim zo seba. „Ste rodina?“ Opýta sa ma sestrička a ja pokrútim hlavou. „Michelle?“ Započujem hlas Grace. Zotriem si posledné slzy a pozriem sa na ňu. „Ach zlatko. Poď ku mne.“ Silno ma objíme. Započujem jej vzlyk. „Nebojte sa. Bude v poriadku.“ Odtiahne sa odo mňa a zotrie si slzy. „To mi vraveli aj keď tu ležal môj manžel.“ Povie nešťastne. „Ale Lucas je silný. No tak. On to zvládne. „Pani Montgomeryová?“ Ozve sa za nami autoritatívny hlas. „Áno?“ Zúfalo sa zahľadí na doktora. „Lucasa pred chvíľou dooperovali a teraz je na izbe. Lenže je v bezvedomí a nevieme kedy sa preberie.“ Povie a Grace stuhne. „A môžeme ísť za ním?“ Opýtam sa a on prikývne. „Áno. Poďte za mnou.“ Pokynie nám hlavou a pohneme sa ku výťahu. Dovedie nás na piate poschodie a následne nám ukáže izbu. Pootvorím dvere a pohľad sa mi naskytne na spiaceho Lucasa. Teda Lucasa v bezvedomí. Grace vzlykne a pevne ma chytí za ruku. „Ach Lucasko.“ Povie a rozbehne sa ku jeho posteli. Podídem ku nemu aj ja a uvidím jeho dobyté telo. Na tvári má samé modriny a monokle. Má rozťatú peru a oči pevne zatvorené. Na hrudi má tiež pomliaždeniny no aj tak vidno jeho vypracovanú postavu. Pokrútim hlavou a započúvam sa do jemného pípania, ktoré oznamuje, že jeho srdce pracuje tak ako má. V ruke má zavedenú ihlu a kvapká mi tam nejaký liek. Grace plače a bozkáva mu celú tvár. „Mali by ste ísť domov.“ Poviem potichu. „Ja tu zostanem a ak by bolo niečo nové ihneď zavolám. Bežte si odpočinúť.“ Poviem a ona záporne pokrúti hlavou. „No tak. Nerobíte dobre ani sebe a ani Lucasovi. Určite nechce aby ste sa trápila.“ Ona sa na mňa zúfalo zahľadí no napokon prikývne. „Tu máš moje číslo. Ak bude niečo nové tak mi ihneď zavolaj.“ Prikývnem a usmejem sa na ňu. O chvíľu zostanem sama. Teda s Lucasom ale ten sa teraz veľmi neráta. Prisuniem si ku jeho posteli kreslo a zadívam sa do jeho tváre. Aj takto doráňaný vyzerá krásny. Áno je to tak. Lucas je naozaj krásny chalan. „Ach Lucas. Ani nevieš ako kvôli tebe trpím.“ Prehovorím chrapľavo a spustia sa mi slzy. Chytím sa jeho ruky a prekvapivo zistím, že je príjemne teplá. Tie moje sú studené ako ľad. „Ed mi povedal, že ma ľúbi. No ja som aj tak tu s tebou. No nie som hlúpa?“ Zasmejem sa. Hneď na to mi začnú tiecť slzy. „Ani neviem či to cítim rovnako. Ako zistím či ho tiež ľúbim? Mám ho rada. Veľmi. To áno. Ale či ho ľúbim?“ Pokrútim hlavou a zotriem si slzy chrbtom ruky. „Prečo mi ťa osud dal do cesty? Spôsobuješ len problémy.“ Pousmejem sa a jemne ho pohladím po ruke. „A vedel si, že tie lístky do Paríža sú naplánované na február? Presnejšie na Valentín. Tvoja mama je veľmi vypočítavá.“ Znovu sa zasmejem. „Asi ťa to veľmi nepoteší ale teraz vyzeráš tak zraniteľne.“ Šepnem a pohladím ho po líci. Nahnem sa ku nemu a pobozkám ho na čelo. Naspäť sa usadím na stoličku a začnú mi oťažievať viečka. „Princezná. Tak mi nevravel ani otec, keď sme boli ešte šťastná rodina. Máš pravdu páči sa mi to. Veľmi. Len neviem či to je od teba vhodné ma tak nazývať, keď ma nemáš rád.“ Poviem a hlavu si uložím na jeho posteľ. Zatvorím oči a upadnem do nepokojného spánku.

„Slečna. Vstávajte.“ Ozve sa príjemný ženský hlas a ja rozlepím oči. „Dobré ránko.“ Povie pobavene a ja sa na ňu zahľadím. „Som Darcy. A som tuto Lucasova sestrička.“ Povie keď uvidí môj nechápavý pohľad. V hlave mi silno treští a je mi neuveriteľná zima. Pozriem sa na Lucasa. Leží stále rovnako a jeho ruka je stále príjemne teplá. „Ty si jeho...“ Začne a pobáda ma nech to dokončím. „Kamarátka.“ Poviem rýchlo a ona sa pousmeje. „Tak fajn kamarátka. Lucas musí ísť na nejaké vyšetrenia. Potrvá to asi dve hodinky ta ak chceš, môžeš ísť zatiaľ domov a potom sa vrátiť.“ Len prikývnem a usmejem sa na ňu. Povzdychnem si a postavím sa. „Vrátim sa.“ Pošepnem Lucasovi a pobozkám ho na čelo tak ako včera. „Mimochodom som Michelle.“ Usmejem sa na ňu. Ona len prikývne a úsmev mi opätuje. „Tak zatiaľ.“ Poviem a odchádzam z izby.

Hodím sa pod horúcu sprchu a zmývam všetok smútok, ktorý ma zvnútra zožiera. Je ešte len osem hodín. Otec nie je doma a ja neviem čo mám robiť ešte ďalšiu hodinu a pol. Prezlečiem sa a niečo zjem. Pustím si telku no aj to ma začne nudiť. Napokon to nevydržím a vydám sa za Lucasom o hodinu skôr. Rovno prejdem ku výťahu a stlačím piate poschodie. Vojdem do jeho izby, ktorá je prázdna presne ako som očakávala. Usadím sa a vytiahnem mobil. Začnem sa na ňom hrať. Asi o tú hodinku sa rozrazia dvere a ja uvidím dvoch mladých doktorov ako tlačia Lucasovu posteľ. Postavím sa a pozriem sa na nich. Jeden ihneď odíde no druhý sa na mňa zadíva. „Ty si jeho priateľka?“ Opýta sa a ja pokrútim hlavou. „Kamarátka.“ Poviem. Slabo prikývne. A zvrtne sa na odchod. V tom vojde do izby Darcy a skontroluje ho. „Žiadne zmeny?“ Opýtam sa. Pokrúti smutne hlavou a pozrie sa na neho. Potom sa pozrie na mňa a usmeje sa. „Naozaj ste iba kamaráti?“ Opýta sa. Prikývnem a čudne sa na ňu pozriem. „Ja len, viem si vás predstaviť ako pár.“ Povie zasnene a ja sa zasmejem. „Mám priateľa.“ Poviem a ona sa zaškerí. „V tom nevidím problém. A ku tomu, musíš mať Lucasa veľmi rada, keďže máš očividne opicu a si tu s ním.“ Sklopím zrak. „Hej no. Bola som včera na jednej párty. Bola to vlastne párty môjho priateľa, s ktorým som sa na nej kvôli Lucasovi aj pohádala.“ Poviem. Ani neviem prečo jej o tom rozprávam. „To mi je ľúto.“ Povie smutne a pohladí ma po ramene. „Ale aspoň má Lucas teraz šancu.“ Pousmeje sa a ja nad ňou len pokrútim hlavou. „Ale naozaj. Boli by ste skvelý pár.“ Zasmeje sa. „Tak fajn. Musím sa vrátiť do práce.“ Povie mi a odíde von. „Počul si to?“ Zasmejem sa. „Dobrá blbosť čo?“ Chytím ho za ruku a prejde mnou vlna tepla. Takto pri ňom sedím až kým do izby nevojde Grace. „Ahoj Michelle.“ Pozdraví ma smutne. Ihneď sa od neho postavím. Len sa na ňu usmejem a ona si ku nemu sadne. „Niečo nové?“ Opýta sa a ja len pokrútim hlavou. „Ach synček môj. Neopúšťaj ma.“ Vzlykne. „Eh, pôjdem ja domov.“ Ozvem sa potichu. „Dobre. Keby niečo tak ti volám.“ Usmeje sa na mňa a ja prikývnem. Namierim si to rovno ku Edovi.

Takžé neeeeeeeew part! Ou je :D dúfam, že sa páčila :) A ak sa páčila tka prosím votujte alebo komentujte aby som vedela či sa mi to oplatí písať :) Ďakujém! :)