Frozen heart

12. Part

Začne mi zvoniť budík a ja po slepiačky nahmatám môj telefón. Vypnem ho a pootvorím oči. Ešte je tma, keďže je pol šiestej. Uvedomím si, že ma niekto objíma zozadu. Obzriem sa a uvidím Lucasovu tvár. Prekrútim očami. Mohla som si myslieť, že si neľahne na gauč alebo niekam inam. „Koľko je hodín?“ Započujem jeho chrapľavý hlas. Nie je asi nič viac sexy ako Lucasov hlas po tom ako sa prebudí. Čože!?! Daj si facku Snowová! Máš priateľa. „Pol šiestej.“ Poviem a snažím sa vymotať z jeho zovretia. „Ako môžeš vstávať tak skoro?“ Opýta sa ma a ešte viac zosilní svoj stisk. „Normálne. Uvedomuješ si koho práve objímaš?“ Opýtam sa pobavene. „Michelle Snowovú.“ Povie pokojne no potom stuhne. „Presne tak.“ Odpoviem a on ma okamžite pustí. „Môžem ti niečo zjesť?“ Opýtam sa a až potom mi dôjde ako to znelo. Pobavene sa na mňa pozrie a uškrnie sa. „Podľa toho čo.“ Odpovie a zasmeje sa. „Najlepšie niečo z chladničky.“ Zasmejem sa aj ja. „Jasné. Poslúž si.“ Odpovie a zvážnie. Pokrúti hlavou a zaborí ju do vankúša. Prekročím jeho bordel a vojdem do kuchyne. Neobjavím nič zaujímavé a tak si vezmem cereálie a mlieko. „Hm. To si dám aj ja.“ Započujem jeho hlas v chodbe. Podíde ku mne a vyberie dve misky. Pozriem sa na jeho vypracovaný chrbát. „Ehm. Vieš o tom, že na sebe nemáš tričko?“ Opýtam sa. On sa pozrie dole a zasmeje sa. „Vadí ti to?“ Opýta sa. „No vlastne neviem. Trochu.“ Odpoviem. Uškrnie sa a pristúpi bližšie. „Žeby sme našli niečo čo ťa znervózňuje?“ Opýta sa pobavene. Nesmelo prikývnem. Zasmeje sa a ďalej sa venuje príprave raňajok. Pozorne ho sledujem. Všimnem si ako sa stále pohne nejaký sval pri jeho pohybe. Podá mi jednu misku s cereáliami a mliekom. „Ed také telo nemá?“ Opýta sa namyslene. Prerútim očami. „To neviem.“ Odpoviem pravdivo. „Asi by sa mu nepáčilo, že si tu so mnou celú noc.“ Podvihne obočie. Pokrútim hlavou. „Si nejaká zamĺknutá.“ Povie a pustí sa do svojich cereálií. „Som nervózna.“ Podotknem a on sa zasmeje. Zadíva sa mi do očí a opäť zvážnie. Pokrúti hlavou a začne jesť. „Bozkáva sa lepšie ako ja?“ Opýta sa. Tentoraz sa zasmeje ja. „Prečo sa pýtaš?“ Sklopí pohľad. „Neviem. Zvedavosť?“ Mykne plecom. „Sklamem ťa.“ Zasmejem sa. „Sama neviem. Totižto už si ani nepamätám aké to bolo s tebou.“ Poviem a on na mňa vrhne pohľad. „To ti neverím.“ Zasmeje sa. „Nikto nezabudne sa svoj prvý bozk. Ja si svoj pamätám doteraz a ten bol už dosť dávno.“ Pokrúti hlavou a znovu odje. „Áno ale väčšinou dostaneš prvý bozk od milovanej osoby. Nie do niekoho koho nemáš rád.“ Podotknem akoby len tak mimochodom. „Páčil sa ti.“ Povie dotknuto. „Aj tebe.“ Zašepkám a dúfam, že to nepočul. „A to máš odkiaľ?“ Opýta sa zo smiechom. „Tvrdíš, že to tak nie je?“ Opýtam sa ho a pozriem sa mu do očí. Sklopí pohľad a usmeje sa. „Presne tak.“ Zamračím sa. „Tak sa mi pozri do očí a povedz to.“ Poviem chladne. On sa mi s úškrnom pozrie do očí. Nadýchne sa no nič nepovie. Len sa na mňa díva. „Len to proste dojedz.“ Odvrkne. „Takže sa ti páčil.“ Usmejem sa a rýchlo to do seba nahádžem. „Nepáčil.“ Povie surovo. „Páčil a nepresvedčíš ma o opaku.“ Poviem rázne a postavím sa. Položím misku do drezu a chystám sa to umyť. „Nechaj to. Ja to umyjem.“ Neverím. On to nepoprel. Otočím sa na neho z víťazoslávnym úsmevom. On sa začervená a sklopí pohľad. Zas a znovu neverím. Donútila som ho začervenať sa. „Ľudia, klaňajte sa mi.“ Vyhlásim a on sa zasmeje. Pozrie sa na mňa a má v očiach iskričky. No tie sa vytratia veľmi rýchlo ako aj jeho úsmev. „Bež sa umyť.“ Povie a vstane. Radšej sa otočím a namierim si to do kúpeľne. Opláchnem si tvár. Utriem sa a pohľad mi padne na jeho zubnú kefku. No čo. Aj tak sme si už raz menili sliny. Schytím ju do ruky a vytlačím na ňu kúsok pasty. „Môžem?“ Započujem zaklopanie. Usmejem sa. „Poď.“ Poviem s plnými ústami do pasty, ktorú následne vypľujem do umývadla. Pozriem sa na neho a na jeho neveriacky výraz. Pokrúti nado mnou hlavou a vytrhne mi kefku z rúk. Strčí si ju do úst a vyjde von. Zasmejem sa a ešte si vypláchnem ústa. Utriem sa a následne vyjdem von. Nájdem ho na chodbe opretého o stenu. Jednou rukou si umýva zuby a v druhej má mobil. Pozrie sa na mňa a uškrnie sa. Vojde do kúpeľne a zavrie sa tam. Ja sa na seba pozriem v zrkadle a usúdim, že môžem ísť do školy aj takto. „Si nehygienická.“ Zahlási so smiechom, keď vojde do chodby. „Až po tebe.“ Pousmejem sa. On opäť zvážnie a mne to už nedá. „Deje sa niečo?“ Opýtam sa. Odvráti zrak a pokrúti hlavou. Vojde do obývačko-spálne a natiahne na seba nejaké tričko. „Hodím ťa do školy?“ Opýta sa ma a ja si povzdychnem. „Lucas vidím, že sa niečo deje.“ Poviem nešťastne. On na mňa smutne pozrie a nervózne sa poškrabe na zátylku. „Ja len...“ Vzdychne. „...nezaslúžim si usmievať sa nie to ešte smiať. Nie po tom čo sa stalo.“ Pousmejem sa. „Prestaň hovoriť takéto veci.“ Pokrútim hlavou a on sa usmeje. „Tak poď. Hodím ťa do školy.“ Povie a schmatne kľúče od auta. „To nemusíš ja...“ Vrhne na mňa nahnevaný pohľad. „Tak fajn.“ Poviem potichu a vezmem si tašku. Otočím sa a uvidím Lucasa sedieť na gauči s tvárou v dlaniach. „Ideme?“ Opýtam sa a on len prikývne. „Naozaj ma nemusíš odviesť.“ Poviem a venujem mu ľútostivý pohľad. „Pospi si ešte.“ Dodám. Pokrúti hlavou a postaví sa. „Poďme.“ Usmeje sa no ja viem, že je to falošný úsmev. Vyjdeme von a následne nastúpime do auta. Lucas naštartuje a dupne na plyn. „A ja som si myslela, že budem meškať.“ Zasmejem sa nervózne, keď vidím ako Lucas kľučkuje pomedzi autá. Pozriem sa na neho a všimnem si jeho úsmev na tvári. „Prepáč.“ Povie napokon a trochu spomalí. O chvíľu sme pri mojej škole. „Ďakujem.“ Poviem potichu. „Hej. Máš začo.“ Uškrnie sa. Buchnem ho po pleci a obaja sa zasmejeme. „Nenávidím ťa.“ Poviem a ani si neuvedomujem, že to hovorím len zo srandy. „Aj ja teba.“ Povie a ja vystúpim z auta. Rýchlo kráčam do školy no ešte pred bránou ma zastihne Ed. „Ahoj láska.“ Povie pobavene a chytí ma za ruku. Natočí ma ku nemu tvárou a rovno sa na mňa prilepí. Započujem zaškrípane gúm a Ed sa odo mňa odtiahne. Uvidím, ako priam svetelnou rýchlosťou odchádza Lucasove auto. „Ideme?“ Opýtam sa a on prikývne. Ešte si so mnou prepletie prsty a spoločne vchádzame do tej mučiarne zvanej škola.

Taká kratšia :) ale zajtra bude dlhšia sľubujem :3 Dúfam, že sa páčila :)

Vote aj komentík poteší! :) Kajush