Frozen heart

29. Part

„Som doma!“ Zvolám a mama sa nahrnie do chodby. „Zlatko! Všetko najlepšie k včerajším narodeninkám!“ Zvolá a objíme ma. „Ďakujem.“ Povie som smiechom. „Len aby si vedela, ja som s tou párty nesúhlasila ale Chip ma presvedčil. Vieš ako som sa musela ovládať aby som neskríkla všetko najlepšie dcérenka moja! Máš dvadsať! Už si stará! O chvíľu zomrieš!“ Začnem sa nekontrolovane smiať. „Vďaka mami. Naozaj.“ Len ma s úsmevom znovu objíme. „Mám pre teba tortu.“ Povie s úsmevom a potiahne ma za ruku do kuchyne. „Tak praj si niečo.“ Povie a pozrie sa na zapálené sviečky. „Je ich tam presne dvadsať. Teda dúfam. Dával ich tam Chip.“ Usmejem sa a zavriem oči. Čo si mám priať? Och už to mám. Paríž, vysoká škola tam. Ó, áno. Zhlboka sa nadýchnem a sfúknem sviečky. Otvorím oči a pozriem sa na mamu. Ta natešene zatlieska a začne vyberať sviečky. „A kde je Chip?“ Opýtam sa a pomôžem jej. „Musel odbehnúť do práce. Nejaký súrny prípad.“ Chip je totižto právnik. A celkom dobrý právnik. Mama je doktorka ale momentálne nepracuje, keďže doteraz boli s Chipom boh vie kde a tam mala prácu a teraz sú tu. Mama čaká či ju vezmú do nemocnice v centre. Nikde inde nechce ísť. Ale asi ju vezmú, keďže tam má známosti. „To je škoda.“ Poviem a mama sa usmeje. „Ozaj, už sme vybrali dátum.“ Povie natešene a ja sa na ňu neveriacky pozriem. „Čože? Bezo mňa?“ Zasmejem sa. „A kedy?“ Opýtam sa a olížem si prsty od torty. „O mesiac aj dva týždne.“ Povie zasnene. Musím sa usmiať. Nedokážem sa na ňu vinadívať aká je šťastná. „Počkáme s tou tortou na Chipa?“ Opýtam sa a ona prikývne. Vloží ju do chladničky a otočí sa na mňa. „A na Matta.“ Povie, kusne si do pery a zavrie oči. „Ty si ho sem pozvala?“ Opýtam sa zdesene a ona prikývne. Otvorí oči a doširoka sa usmeje. „Nemala som?“ Opýta sa. „Nie ja len...“ Začnem no zaseknem sa. Asi nebude najlepší nápad hovoriť jej ako som pobozkala Lucasa. „...Eh. Len sa idem upraviť.“ Usmejem sa a ona si ma premeria pohľadom. Prečo neviem klamať? „Príde až na obed. A kde si vôbec bola?“ Opýta sa ma. Natiahne na seba zásteru a začne vyberať suroviny na obed. „U Lucasa.“ Poviem a posadím sa na linku. „A čo tam?“ Znovu sa ma pýta. „Som na výsluchu?“ Opýtam sa ja so smiechom. „Nie.“ Pokrúti hlavou no potom sa zasekne. „Tak trochu.“ Mykne plecom a obe sa zasmejeme. „Len som sa s ním potrebovala porozprávať a on mi nezdvíhal.“ Odpoviem napokon a ona prikývne. „A medzi tebou a Lucasom niečo bolo?“ Opýta sa a s úsmevom sa na mňa pozrie. „Nie, nerozprávali sme sa cez dvere.“ Zasmejem sa. „Vieš ako to myslím.“ Povie vážne. „Nie mamka. Čisto nepriateľský vzťah.“ Usmejem sa. „Už sa teším na Matta. Konečne ho lepšie spoznám.“

Zvonček sa rozozvučí po celom dome a ja na seba hodím posledný pohľad v zrkadle. Veď je to len obed. Myknem plecom a zídem dole. Mama sa práve smeje na niečom čo Matt povedal. Obaja ma zaregistrujú a Mattovi sa rozšíri úsmev. Podídem ku nim. „Ešte mám niečo v kuchyni.“ Povie mama a odprace sa. „Ahoj.“ Povie Matt a ja sa usmejem. „Ahoj.“ Postavím sa na špičky a pobozkám ho. Prejde mnou zlý pocit a ja viem, že je to kvôli bozku s Lucasom. Odtiahnem sa od neho a nasadím falošný úsmev. „Poď ďalej.“ Chytím ho za ruku a zavediem do obývačky. Usadím sa na gauč a on si sadne vedľa mňa. Pobozká ma do vlasov. „Hm. Už si mi chýbala.“ Šepne. Mnou prejdú zimomriavky. „Aj ty mne.“ Usmejem sa a pozriem sa mu do očí. Znovu mnou prejde ten pocit, no snažím sa to ignorovať. Nahne sa ku mne a pobozká ma. Zájdem mu rukami do vlasov a snažím sa užívať si jeho prítomnosť. Keď sa odtiahne, zasmeje sa. „Zničila si mi účes.“ Povie a ja sa zasmejem. „Ty si mal nejaký účes?“ Opýtam sa a on sa tiež zasmeje. Napokon pokrúti hlavou. V tom konečne príde domov aj Chip. „Som doma!“ Zvolá. Postavím sa a chytím za ruku Matta. Potiahnem ho za ňu a dovediem do chodby. „Ahoj.“ Poviem nadšene. Chip sa na mňa pozrie a usmeje. Potom sa pozrie na Matta a jemne sa zamračí. „Ahojte.“ Usmeje sa znovu. „Ja som Matt Langdon.“ Pustí mi ruku a podá ju Chipovi. „Chip Grosling.“ Potrasie mu ňou Chip a znovu si ho premeria. „Všetko najlepšie Michelle.“ Povie s úsmevom. „Aká bola torta?“ Opýta sa a v tom vojde do chodby aj mama. Len sa usmeje a podíde ku nemu. Pobozkajú sa a ja sa usmejem. Pozriem sa na Matta a ten ma objíme rukou okolo pásu. „Ešte sme ju nejedli.“ Odpovie mama Chipovi na otázku, keď sa od seba odtrhnú. „Čakali sme na vás dvoch.“ Dodá mama. „Ale teraz je čas na poriadne jedlo. Tak poďte.“ Posúri nás do kuchyne. Usadí sa ma za stôl v jedálni a mama donesie polievku. Ja sedím vedľa Matta a mama s Chipom oproti nám. „Tak ako ste sa zoznámili?“ Opýta sa mama. Pozriem sa na Matta a ten sa usmeje. „Vlastne nás zoznámil Lucas. Šli sme na chatu jeho rodičov.“ Povie Matt a mama chápavo prikývne. „Vtedy pred maturami?“ Opýta sa znovu a pozrie sa na mňa. Ja len prikývnem a nastane ticho. V tichosti dojeme aj druhé jedlo a potom sa presunieme do obývačky. Mama sa stále na niečo vypytuje. Ja vypnem rovnako ako aj Chip. Obaja sme ticho a zabratý vo vlastných myšlienkach. Zapnem presne na poslednú maminu otázku. „A už ste spolu...“ Nedokončí vetu a ja som za to rada. „Mami!“ Okríknem ju. Pokrútim hlavou a ona sčervenie. Započujem Chipov smiech a pozriem sa na neho. Pozriem sa na Matta a on sa len uškŕňa. Pozrie sa na mňa a potom na mňa žmurkne. Pousmejem sa a chytím ho za ruku. „Nejdeme von?“ Opýtam sa ho a on prikývne. „Ideme sa prejsť.“ Poviem a obaja sa postavíme. Vyjdeme von a ja vydýchnem. „Prepáč.“ Zasmejem sa napokon. „V pohode.“ Povie pobavene a chytí ma za ruku. „Ozaj Michelle, eh, čo chceš robiť po maturite?“ Opýta sa. „No vysoká.“ Poviem a on zastane. „A kde?“ Opýta sa a postaví sa predo mňa. Preglgnem a sklopím pohľad. „No, veľa premýšľam nad Parížom.“ Vytrepem zo seba napokon. On sa prudko nadýchne a pustí sa mojej ruky. „P-Paríž?“ Opýta sa polohlasne. „Matt pravdepodobne ma tam ani nevezmú.“ Snažím sa to nejak uľahčiť. „Teba vezmú všade.“ Povie. „Matt.“ Vydýchnem a chytím ho za ruku. „Kedy si mi to chcela oznámiť?“ Vytrhne sa mi a cúvne. „Ja neviem. Ja naozaj neverím, že ma tam vezmú. Podala som prihlášku aj na Cambridge a aj do New Yorku na Yale.“ Poviem a zaseknem sa. „Do New Yorku?!“ Vypískne a ja privriem oči. „A čo ja?“ Opýta sa potichu. Smutne sa na neho pozriem. „Ja neviem.“ Poviem napokon. „Tak to je fajn. Naozaj.“ Povie. „Asi, eh, asi pôjdem.“ Otočí sa. „Matt, no tak.“ Podídem rýchlo ku nemu a chytím ho za ruku. „Nie.“ Vytrhne sa. Pokrúti hlavou. Zastanem a dívam sa ako odchádza. Začnem zrýchlene dýchať a tuším mi praskne hlava a aj srdce. Zhlboka sa nadýchnem a zotriem si slzy. Josh. Zacinká mi v hlave. Potrebujem jeho objatie. Otočím sa a dúfam, že je doma.